{"id":4388,"date":"2023-03-15T09:27:56","date_gmt":"2023-03-15T09:27:56","guid":{"rendered":"https:\/\/absd.sk\/?p=4388"},"modified":"2024-07-31T10:06:05","modified_gmt":"2024-07-31T10:06:05","slug":"historia-tajnych-sluzieb-v-csr","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/absd.sk\/de\/historia-tajnych-sluzieb-v-csr\/","title":{"rendered":""},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t

IGOR CIBULA: Hist\u00f3ria tajn\u00fdch slu\u017eieb v \u010cSR<\/h2>\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Ani pri stru\u010dnom preh\u013eade dej\u00edn \u010desko-slovensk\u00fdch spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb nemo\u017eno vynecha\u0165 obdobie, ktor\u00e9 predch\u00e1dzalo vzniku \u010cesko-Slovenskej republiky. Zalo\u017eenie samostatn\u00e9ho \u010desko-slovensk\u00e9ho \u0161t\u00e1tu v roku 1918 predch\u00e1dzali toti\u017e viacer\u00e9 aktivity a nie na poslednom meste bola aj spravodajsk\u00e1 \u010dinnos\u0165 \u010desk\u00fdch a slovensk\u00fdch vlastencov, z\u00edskavaj\u00facich politick\u00e9, vojensk\u00e9 a hospod\u00e1rske inform\u00e1cie pre zahrani\u010dn\u00fa reprezent\u00e1ciu na \u010dele s profesorom Tom\u00e1\u0161om G. Masarykom. Pod jeho patron\u00e1tom vznikla 15. marca 1915 neform\u00e1lna kon\u0161pirat\u00edvna organiz\u00e1cia Maffie – alebo Tajn\u00fd v\u00fdbor – ako v\u00fdznamn\u00e9 centrum odboja proti habsburgskej monarchii po\u010das 1. svetovej vojny. Maffii \u0161\u00e9foval advok\u00e1t dr. P\u0159emysl \u0160\u00e1mal, podpredseda Masarykovej Realistickej strany \u2013 po roku 1918 kancel\u00e1r prezidenta republiky, organiz\u00e1tor odboja po\u010das protektor\u00e1tu, ktor\u00e9ho v roku 1941 popravili nacisti v Berl\u00edne. Fungovala na princ\u00edpe tzv. vlasteneckej \u0161pion\u00e1\u017ee, teda jej inform\u00e1tori nedisponovali v\u00e4\u010d\u0161inou \u017eiadnou spravodajskou kvalifik\u00e1ciou. V historick\u00fdch prame\u0148och sa uv\u00e1dza, \u017ee do kon\u0161pirat\u00edvnych aktiv\u00edt Maffie bolo zapojen\u00fdch 104 os\u00f4b. Mala d\u00f4vern\u00edkov aj na cis\u00e1rskom dvore vo Viedni a v\u010faka spolupr\u00e1ci s komis\u00e1rom dr. Richardom Bienertom z pra\u017esk\u00e9ho policajn\u00e9ho prez\u00eddia rozohr\u00e1vala dublersk\u00e9 spravodajsk\u00e9 hry. Dokonca za\u010diatkom roku 1918 \u201emaffi\u00e1ni” si zriadili pri Prahe vlastn\u00fa odpo\u010d\u00favaciu stanicu a monitorovali hovory na telefonickej linke medzi rak\u00faskym a nemeck\u00fdm gener\u00e1lnym \u0161t\u00e1bom. \u0160ifrovan\u00e9 spr\u00e1vy do zahrani\u010dia sa posielali na adresy \u010cechov, \u017eij\u00facich vo \u0160vaj\u010diarsku. Odtia\u013e sa dost\u00e1vali k Masarykovi a Eduardovi Bene\u0161ovi, \u010do obom umo\u017enilo akt\u00edvne zasahova\u0165 do politick\u00e9ho v\u00fdvoja v rak\u00fasko-uhorskej monarchii a poskytlo tie\u017e \u0161ancu, aby na z\u00e1klade takto z\u00edskan\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed nadviazali tesnej\u0161ie kontakty s niektor\u00fdmi vl\u00e1dnymi \u010dinite\u013emi vo Franc\u00fazsku a vo Ve\u013ekej Brit\u00e1nii.<\/p>

\u00a0<\/p>

Spravodajsk\u00e9 slu\u017eby oboch \u0161t\u00e1tov vyu\u017e\u00edvali spravodajsk\u00e9 zdroje \u010desko-slovenskej emigr\u00e1cie. Osobitn\u00fd v\u00fdznam najm\u00e4 pre Britov mala s\u00fakromn\u00e1 spravodajsk\u00e1 organiz\u00e1cia Ameri\u010dana \u010desk\u00e9ho p\u00f4vodu Emanuela Vosku. Soci\u00e1lny demokrat Voska \u017eil od roku 1894 v Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1toch americk\u00fdch, kde sa venoval podnikaniu a \u017eurnalistike. P\u00f4vodne pri\u0161iel do Prahy v j\u00fani 1914 so z\u00e1merom zalo\u017ei\u0165 sie\u0165 kore\u0161pondentov, ktor\u00ed mali prispieva\u0165 do krajansk\u00fdch nov\u00edn v Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1toch americk\u00fdch. Zastihla ho tu v\u0161ak spr\u00e1va o vypuknut\u00ed 1.svetovej vojny a po stretnut\u00ed s viacer\u00fdmi \u010desk\u00fdmi politikmi, vr\u00e1tane T. G. Masaryka, podujal sa na Masarykov podnet akt\u00edvne pom\u00e1ha\u0165 nadv\u00e4zova\u0165 kontakty s predstavite\u013emi \u0161t\u00e1tov Dohody a poskytova\u0165 im z\u00e1va\u017en\u00e9 inform\u00e1cie o Rak\u00fasko-Uhorsku, vr\u00e1tane jeho ekonomick\u00e9ho a vojensk\u00e9ho potenci\u00e1lu. Nestal sa v\u0161ak iba d\u00f4le\u017eit\u00fdm kan\u00e1lom inform\u00e1ci\u00ed do zahrani\u010dia, ale hlavne s podporou britskej N\u00e1mornej spravodajskej slu\u017eby – NID (Naval Intelligence Division) vytvoril efekt\u00edvne funguj\u00facu sie\u0165 d\u00f4vern\u00edkov, ktor\u00e1 v USA odhalila vy\u0161e 150 agentov a z\u00e1\u0161kodn\u00edkov, pracuj\u00facich pre Nemecko. Voska \u00fa\u010dinne pom\u00e1hal aj Vy\u0161etrovaciemu \u00faradu (Bureau of Investigation) ministerstva spravodlivosti Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov americk\u00fdch. Ke\u010f USA v roku 1917 vst\u00fapili do vojny, dal svoju agent\u00faru spolu s jej dokumenta\u010dn\u00fdm fondom plne k dispoz\u00edcii americk\u00fdm ozbrojen\u00fdm sil\u00e1m.<\/p>

Potom plnil E. Voska spravodajsk\u00e9 a politick\u00e9 poslanie v revolu\u010dnom Rusku. Po skon\u010den\u00ed misie odi\u0161iel do Eur\u00f3py v hodnosti kapit\u00e1na arm\u00e1dy Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov americk\u00fdch, aby organizoval spravodajsk\u00fa a sabot\u00e1\u017enu \u010dinnos\u0165 proti Nemecku. Treba doda\u0165, \u017ee aj za druhej svetovej vojny vyv\u00edjal kapit\u00e1n E. Voska spravodajsk\u00e9 aktivity proti Tretej r\u00ed\u0161i, a to ako pr\u00edslu\u0161n\u00edk \u00daradu pre vojnov\u00e9 inform\u00e1cie – OWI (Office of War Information) v Istanbule. Po roku 1945 \u2013 rovnako ako po skon\u010den\u00ed I. svetovej vojny – sa Voska vr\u00e1til do civilu, ale o p\u00e4\u0165 rokov nesk\u00f4r ho \u0160t\u00e1tna bezpe\u010dnos\u0165 zatkla ako americk\u00e9ho \u0161pi\u00f3na a str\u00e1vil 10 rokov vo v\u00e4zen\u00ed. Zomrel 1. apr\u00edla 1961, ale plne rehabilitovan\u00fd bol a\u017e po p\u00e1de komunistick\u00e9ho re\u017eimu v \u010cesko-Slovensku.<\/p>

Podobn\u00e9 osudy ak\u00e9ho sa do\u010dkal E. Voska mali aj viacer\u00ed \u010dlenovia Maffie. Redaktor Jan Haj\u0161man bol obdob\u00ed 1922-38 riadite\u013eom propaga\u010dnej sekcie ministerstva vn\u00fatra, \u010do bola vlastne kamuflovan\u00e1 spravodajsk\u00e1 slu\u017eba. Ako odboj\u00e1ra za tzv. Protektor\u00e1tu ho Nemci uv\u00e4znili, ale pre\u017eil to. Jan Hajek \u0161\u00e9foval u\u017e od septembra 1919 \u010fal\u0161ej spravodajskej slu\u017ebe, a to tretej sekcii ministerstva zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed \u2013 ofici\u00e1lne sa venovala propag\u00e1cii. Tie\u017e ho v\u00e4znili Nemci a nesk\u00f4r ako britsk\u00e9ho agenta aj komunisti. Vladim\u00edr S\u00eds p\u00f4sobil v medzivojnovom obdob\u00ed ako novin\u00e1r; za okup\u00e1cie pre\u017eil p\u00e4\u0165 rokov vo v\u00e4zen\u00ed, ale nepre\u017eil komunistick\u00fd \u017eal\u00e1r, do ktor\u00e9ho ho ods\u00fadili v roku 1949 na 25 rokov. \u0160\u00e9f Maffie P. \u0160\u00e1mal \u2013 ako u\u017e bolo spomenut\u00e9 \u2013 bol popraven\u00fd nacistami.<\/p>

Okrem t\u00fdchto dvoch spravodajsk\u00fdch zlo\u017eiek p\u00f4sobila v \u010cesko-slovensku od roku 1923 Spravodajsk\u00e1 \u00fastred\u0148a (Z\u00daS) pri pra\u017eskom policajnom prez\u00eddiu. Bola to centr\u00e1la kontra\u0161pion\u00e1\u017ee, ktor\u00fa od 1. janu\u00e1ra 1938 premenovali na \u0160t\u00e1tnu bezpe\u010dnos\u0165 (StB) a pod t\u00fdmto n\u00e1zvom fungovala iba rok. Podliehali jej zvl\u00e1\u0161tne oddelenia pol\u00edcie v okresn\u00fdch mest\u00e1ch, \u00fazko spolupracuj\u00face najm\u00e4 s 2. oddelen\u00edm Hlavn\u00e9ho \u0161t\u00e1bu \u010desko-slovenskej brannej moci. Druh\u00e9 oddelenie predstavovalo toti\u017e hlavn\u00fa spravodajsk\u00fa kapacitu mlad\u00e9ho \u010desko-slovensk\u00e9ho \u0161t\u00e1tu, ktor\u00fd vznikol na trosk\u00e1ch rak\u00fasko-uhorskej monarchie. Vzh\u013eadom na spolo\u010densko-historick\u00e9 okolnosti bolo logick\u00e9, \u017ee najm\u00e4 v prvej dek\u00e1de existencie \u010cesko-Slovenskej republiky sa spravodajsk\u00fd z\u00e1ujem koncentroval na Ma\u010farsko a Rak\u00fasko a a\u017e ove\u013ea nesk\u00f4r sa roz\u0161\u00edril na Nemecko i Po\u013esko. Podvratn\u00e9 aktivity radik\u00e1lov nemeckej men\u0161iny v \u010cech\u00e1ch a na Morave, ako aj iredentizmus ma\u010farskej men\u0161iny na Slovensku spolu s \u00fazemn\u00fdmi po\u017eiadavkami vl\u00e1d Nemecka, Ma\u010farska a \u010diasto\u010dne aj Po\u013eska ur\u010dovali charakter strategick\u00e9ho zamerania spravodajsk\u00fdch \u0161trukt\u00far \u010cSR. Spravodajsk\u00fd z\u00e1ujem o Rak\u00fasko nes\u00favisel ani tak s re\u00e1lnou hrozbou vojensk\u00e9ho ohrozenia republiky, ale sk\u00f4r so \u0161pekulat\u00edvnymi obavami potenci\u00e1lneho obnovenia habsburgskej monarchie.<\/p>

Formuj\u00faca sa \u010desko-slovensk\u00e1 brann\u00e1 moc vytv\u00e1rala svoje velite\u013esk\u00e9- \u0161t\u00e1bne \u0161trukt\u00fary tak povediac za pochodu, pri\u010dom jej pom\u00e1hali d\u00f4stojn\u00edci franc\u00fazskej arm\u00e1dy na \u010dele s gener\u00e1lom Mauriceom Pell\u00e9 ako n\u00e1\u010deln\u00edkom Hlavn\u00e9ho \u0161t\u00e1bu v Prahe. Preto ani neprekvapuje, \u017ee funkciu prednostu 2. kancel\u00e1rie Hlavn\u00e9ho \u0161t\u00e1bu (spravodajskej) zast\u00e1val od j\u00fana 1919 do okt\u00f3bra 1920 franc\u00fazsky div\u00edzny gener\u00e1l Georges Ihler. Jeho z\u00e1stupcom bol major \u010cen\u011bk Hau\u017evic, ktor\u00fd potom a\u017e do decembra 1923 nahradil franc\u00fazskeho gener\u00e1la. Druh\u00e9 oddelenie pod Hau\u017evicov\u00fdm veden\u00edm sa formovalo pod\u013ea franc\u00fazskeho vzoru. Spravodajsk\u00fdch nov\u00e1\u010dikovo \u0161kolili franc\u00fazski d\u00f4stojn\u00edci a poradcom vojenskej spravodajskej slu\u017eby bol aj rusk\u00fd gener\u00e1l P. F. Rjabikov. Pod\u013ea jeho n\u00e1vodu bola u\u017e v auguste 1920 vydan\u00e1 prv\u00e1 d\u00f4vern\u00e1 u\u010debnica \u201eSpravodajsk\u00e9 slu\u017eby po\u010das vojny”.<\/p>

Za\u010diatky spravodajskej \u010dinnosti 2. oddelenia bolo dos\u0165 amat\u00e9rske \u2013 na \u0161pion\u00e1\u017ei si napr\u00edklad pok\u00fa\u0161ali privyrobi\u0165 pa\u0161er\u00e1ci alebo in\u00ed dobrovo\u013en\u00edci, ktor\u00ed \u013eahko padli do os\u00eddiel protivn\u00edkovej kontra\u0161pion\u00e1\u017ee. Postupne v\u0161ak vojensk\u00e1 spravodajsk\u00e1 slu\u017eba si vytvorila funk\u010dn\u00fa \u0161trukt\u00faru a budovala \u00fa\u010dinn\u00fa agent\u00farnu sie\u0165 s vytypovan\u00fdmi osobami, vhodn\u00fdmi na efekt\u00edvnu kon\u0161pirat\u00edvnu pr\u00e1cu. Okrem agentov vyu\u017e\u00edvala tzv. m\u0155tve schr\u00e1nky, kuri\u00e9rov a tie\u017e typ\u00e1rov na vyh\u013ead\u00e1vanie kandid\u00e1tov na spolupr\u00e1cu so spravodajskou slu\u017ebou. Kvalite spravodajskej produkcie v\u00fddatne pomohol n\u00e1stup gener\u00e1cie spravodajsk\u00fdch d\u00f4stojn\u00edkov s adekv\u00e1tnym vojensk\u00fdm a odborn\u00fdm vzdelan\u00edm.<\/p>

Spravodajsk\u00e9 \u00fastredie 2. oddelenia Hlavn\u00e9ho \u0161t\u00e1bu tvorili dve z\u00e1kladn\u00e9 skupiny. P\u00e1tracia skupina sa delila na sekciu ofenz\u00edvnu a sekciu obrann\u00fa. Poslan\u00edm ofenz\u00edvnej sekcie bolo z\u00edskava\u0165 inform\u00e1cie o potenci\u00e1lnom vojenskom ohrozen\u00ed zo zahrani\u010dia, teda poznatky t\u00fdkaj\u00face sa nepriate\u013esk\u00fdch arm\u00e1d, ich v\u00fdcviku, organiz\u00e1cie a v\u00fdzbroje, z\u00e1sobovania, mobiliza\u010dn\u00fdch pl\u00e1nov, ale aj politick\u00e9 a hospod\u00e1rske inform\u00e1cie. Osobitne v\u00fdznamn\u00e9 boli inform\u00e1cie o v\u00fdvoji nov\u00fdch zbran\u00ed, vojenskom priemysle, dislok\u00e1cii vojensk\u00fdch \u00fatvarov, letisk\u00e1ch, skladoch, velite\u013esk\u00fdch stanovi\u0161tiach, komunika\u010dn\u00fdch strategick\u00fdch objektoch at\u010f. Z\u00edskavaniu t\u00fdchto inform\u00e1ci\u00ed sl\u00fa\u017eila agent\u00farna sie\u0165 operuj\u00faca preva\u017ene v zahrani\u010d\u00ed.<\/p>

Obrann\u00e1 sekcia chr\u00e1nila pred prenikan\u00edm cudz\u00edch spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb \u010desko-slovensk\u00fa arm\u00e1du, vojensk\u00fd priemysel a obrann\u00e9 objekty republiky. Jej spravodajsk\u00ed d\u00f4stojn\u00edci p\u00f4sobili vo v\u0161etk\u00fdch vojensk\u00fdch pos\u00e1dkach a na v\u0161etk\u00fdch stup\u0148och velenia v arm\u00e1de. Preverovali vojensk\u00e9 a civiln\u00e9 osoby, prich\u00e1dzaj\u00face do styku s utajovan\u00fdmi skuto\u010dnos\u0165ami a z\u00edskavali inform\u00e1cie o \u010dinnosti a z\u00e1ujme cudz\u00edch spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb. Sekcia spolupracovala s \u010detn\u00edctvom, \u0161t\u00e1tnou pol\u00edciou a spravodajskou slu\u017ebou ministerstva vn\u00fatra. Disponovala niektor\u00fdmi pr\u00e1vami exekut\u00edvy, v ur\u010dit\u00fdch pr\u00edpadoch vykon\u00e1vala aj p\u00e1tranie a sledovanie podozriv\u00fdch os\u00f4b.<\/p>

Okrem t\u00fdchto \u00fatvarov \u0161tudijn\u00e1 skupina analyzovala, porovn\u00e1vala a vyhodnocovala z\u00edskan\u00e9 inform\u00e1cie a z\u00e1very predkladala na opera\u010dn\u00e9 vyu\u017eitie. Pr\u00edslu\u0161n\u00edci \u0161ifrovej skupiny sa sna\u017eili rozl\u00fa\u0161ti\u0165 \u0161ifry a k\u00f3dy cudz\u00edch \u0161t\u00e1tov a \u0161kolili odborn\u00edkov pre t\u00fato oblas\u0165. Skupina vojensk\u00fdch pridelencov udr\u017eiavala kontakty s vojensk\u00fdmi pridelencami cudz\u00edch \u0161t\u00e1tov a usmer\u0148ovala vlastn\u00fdch vojensk\u00fdch pridelencov v zahrani\u010d\u00ed. Finan\u010dn\u00e1 skupina spravovala zlo\u017eit\u00e9 hospod\u00e1renie spravodajskej slu\u017eby, ktor\u00e9 vzh\u013eadom na kon\u0161pirat\u00edvny charakter jej \u010dinnosti nie je v\u00f4bec jednoduch\u00e9.<\/p>

\u0160trukt\u00fara 2. oddelenia sa menila pr\u00e1ve tak, ako doch\u00e1dzalo k zmen\u00e1m na poste jeho \u0161\u00e9fa. V auguste 1927 sa jeho prednostom stal gener\u00e1l Vlastimil Chalupa, ktor\u00fd bol pova\u017eovan\u00fd za priate\u013ea prezidenta T. G. Masaryka. Gen. Chalupa bol legion\u00e1rom; mal za sebou kari\u00e9ra z\u00e1stupcu ministra obrany V\u00e1clava Klof\u00e1\u010da v roku 1919, p\u00f4sobil ako vojensk\u00fd pridelenec vo Viedni a napriek funkcii v spravodajskej slu\u017ebe nie raz sa verejne vyjadroval k vn\u00fatropolitick\u00fdm ot\u00e1zkam. V marci 1934 ho vo funkcii prednostu vystriedal gener\u00e1l \u0160imon Drg\u00e1\u010d, dovtedy vojensk\u00fd pridelenec na ve\u013evyslanectve v Par\u00ed\u017ei. Nov\u00fd prednosta 2. oddelenia uskuto\u010dnil nieko\u013eko z\u00e1sadn\u00fdch reorganiza\u010dn\u00fdch zmien, ale predov\u0161etk\u00fdm upriamil z\u00e1ujem na Nemecko, \u010do mo\u017eno kvalifikova\u0165 ako z\u00e1sadn\u00fd obrat v dovtedaj\u0161om zameran\u00ed spravodajsk\u00e9ho z\u00e1ujmu \u010desko-slovenskej vojenskej rozviedky.<\/p>

Mimoriadne kriticky hodnotil \u010dinnos\u0165 a v\u00fdsledky 2. oddelenia na za\u010diatku tridsiatych rokov podplukovn\u00edk Franti\u0161ek Moravec, ktor\u00fd 30.septembra 1934 prevzal funkciu prednostu p\u00e1tracej skupiny B 2. oddelenia Hlavn\u00e9ho \u0161t\u00e1bu. Pod\u013ea jeho vyjadrenia \u201espravodajsk\u00e1 sie\u0165 proti Nemecku neexistovala, a a\u017e na nieko\u013eko agentov ve\u013emi n\u00edzkej \u00farovne nebolo zdrojov, ktor\u00e9 by mohli pravidelne z\u00edskava\u0165 inform\u00e1cie na vojenskom poli. Spr\u00e1vy o Ma\u010farsku boli slab\u00e9 a nedostato\u010dn\u00e9….. Nebolo kon\u0161pira\u010dn\u00fdch domov a bytov, ani kryc\u00edch adries, technika fotografie a tajn\u00e9ho p\u00edsma boli na n\u00edzkej \u00farovni, k\u00f3dy a \u0161ifry primit\u00edvne a zriedka pou\u017e\u00edvan\u00ed v praxi. Neexistovali spravodajsk\u00e9 z\u00e1kladne v priate\u013esk\u00fdch a neutr\u00e1lnych krajin\u00e1ch, zameran\u00e9 na spravodajsk\u00e9 oper\u00e1cie v Nemecku.” F. Moravec sarkasticky kritizoval, \u017ee \u201ee\u0161te v rokoch 1930-34 rozsiahla a n\u00e1kladn\u00e1 spravodajsk\u00e1 sie\u0165 vo Viedni dod\u00e1vala pra\u017eskej centr\u00e1le hlavn\u00e9ho \u0161t\u00e1bu podrobn\u00e9 spr\u00e1vy o s\u00fakromnom \u017eivote a milostn\u00fdch pletk\u00e1ch b\u00fdval\u00fdch arcivojvodov a vysokej rak\u00faskej aristokracie, materi\u00e1l vhodn\u00fd sk\u00f4r ako libreto Leh\u00e1rov\u00fdch operiet ne\u017e pre v\u00e1\u017ene politick\u00e9 a vojensk\u00e9 z\u00e1very, zatia\u013e \u010do tajnej v\u00fdstavbe nemeck\u00e9ho Reichswehru, s\u00fastavn\u00e9mu poru\u0161ovaniu versailleskej mierovej zmluvy, a teda priamej a rast\u00facej hrozbe bezpe\u010dnosti \u010cesko-Slovenskej republiky, bola venovan\u00e1 pozornos\u0165 pranepatrn\u00e1.”<\/p>

Hoci postavu F. Moravca a jeho p\u00f4sobenie v \u010desko-slovensk\u00fdch spravodajsk\u00fdch aktivit\u00e1ch hodnotia historici a spravodajsk\u00ed analytici rozporne \u2013 prinajmen\u0161om ako kontroverzn\u00fa \u2013 zost\u00e1va nesporn\u00fdm faktom, \u017ee svojimi n\u00e1zormi v\u00fdznamne prispel k z\u00e1sadn\u00fdm zmen\u00e1m v syst\u00e9me a fungovan\u00ed 2. oddelenia Hlavn\u00e9ho \u0161t\u00e1bu. Reorganiz\u00e1cia pod\u013ea jeho n\u00e1vrhov a zv\u00fd\u0161enie rozpo\u010dtu slu\u017eby z\u00e1sadnou mierou ovplyvnili jej v\u00fdkonnos\u0165 a kvalitu spravodajsk\u00fdch v\u00fdstupov. Nov\u00fa spravodajsk\u00fa \u0161trukt\u00faru tvorili \u0161tyri stupne:<\/p>

  1. Hlavn\u00e1 pra\u017esk\u00e1 centr\u00e1la mala za \u00falohu riadi\u0165 a kontrolova\u0165 \u010dinnos\u0165 podriaden\u00fdch zlo\u017eiek, spracov\u00e1va\u0165 a vyhodnocova\u0165 ich v\u00fdsledky. Spravodajsk\u00fdch oper\u00e1ci\u00ed sa z\u00fa\u010dast\u0148ovala zriedkavo, iba ak i\u0161lo o zvl\u00e1\u0161tne, v\u00fdnimo\u010dne d\u00f4le\u017eit\u00e9 pr\u00edpady.<\/li>
  2. V Prahe, Brne, Bratislave a Ko\u0161iciach mali by\u0165 umiestnen\u00e9 \u0161tyri krajinsk\u00e9 \u00fastredne. Ich \u00falohou boli oper\u00e1cie proti cie\u013eom v Nemecku, Rak\u00fasku a Ma\u010farsku. Boli to opera\u010dn\u00e9 skupiny, pri\u010dom administrat\u00edvu za nich prevzala pra\u017esk\u00e1 centr\u00e1la.<\/li>
  3. Krajinsk\u00fdm \u00fastredniam boli podriaden\u00e9 predsunut\u00e9 agent\u00farne \u00fastredne (PAU). Tvorili ich skupiny spravodajsk\u00fdch d\u00f4stojn\u00edkov, ktor\u00ed vyh\u013ead\u00e1vali nov\u00fdch agentov a nadv\u00e4zovali s nimi spojenie. \/stredne boli lokalizovan\u00e9 v bl\u00edzkosti \u0161t\u00e1tnych hran\u00edc na strategick\u00fdch miestach a p\u00f4sobili pod pr\u00edsnym utajen\u00edm.<\/li>
  4. Krajinsk\u00fdm spravodajsk\u00fdm \u00fastredniam podliehali tie\u017e spravodajsk\u00e9 org\u00e1ny na velite\u013estv\u00e1ch arm\u00e1dnych zborov, div\u00edzi\u00ed a plukov<\/li><\/ol>

    Pod hlavn\u00fa pra\u017esk\u00fa centr\u00e1lu priamo patrili zahrani\u010dn\u00e9 agent\u00farne \u00fastredne (ZAU) vo \u0160vaj\u010diarsku, Holandsku, D\u00e1nsku a vo \u0160v\u00e9dsku. V roku 1938 do\u0161lo k pokusu zriadi\u0165 ZAU v Po\u013esku, ale v\u00fdvoj udalost\u00ed tomu zabr\u00e1nil. Za najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie pova\u017eovalo 2. oddelenie svoje agent\u00farne centr\u00e1ly vo \u0160vaj\u010diarsku a Holandsku, odkia\u013e riadili siete v Nemecku. Strategick\u00fd v\u00fdznam mala \u00fastred\u0148a vo \u0160vaj\u010diarsku, ktor\u00e1 sa osved\u010dila aj po\u010das II. svetovej vojny, ke\u010f F. Moravec riadil spravodajsko-diverzn\u00e9 aktivity na \u00fazem\u00ed Protektor\u00e1tu \u010cechy a Morava. E\u0161te pred vypuknut\u00edm vojny k\u013e\u00fa\u010dov\u00fa \u00falohu zohrali predsunut\u00e9 agent\u00farne \u00fastredne v Litom\u011b\u0159iciach, Liberci, Hradci Kr\u00e1lov\u00e9m, Plzni, \u010cesk\u00fdch Budejoviciach, Moravskej Ostrave, Znojme, Banskej Bystrici a v U\u017ehorode.<\/p>

    K zv\u00fd\u0161eniu efekt\u00edvnosti spravodajsk\u00fdch aktiv\u00edt prispeli aj zmeny v re\u017eime spolupr\u00e1ce 2. oddelenia s ofici\u00e1lnymi \u010desko-slovensk\u00fdmi in\u0161tit\u00faciami. Pod\u013ea dohody s ministerstvom vn\u00fatra pol\u00edcia a \u010detn\u00edctvo dostali rozkaz spolupracova\u0165 s vojenskou spravodajskou slu\u017ebou. Ministerstvo zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed poskytovalo slu\u017ebe inform\u00e1cie, t\u00fdkaj\u00face sa z\u00e1ujmov\u00fdch terit\u00f3ri\u00ed. Efekt\u00edvna bola spolupr\u00e1ca s pohrani\u010dnou colnou str\u00e1\u017eou, rovnako aj s pohrani\u010dn\u00fdm person\u00e1lom riadite\u013estva \u0161t\u00e1tnych lesov a oddelen\u00edm ministerstva financi\u00ed na potieranie pa\u0161ovania omamn\u00fdch drog. Ministerstvo p\u00f4\u0161t a telegrafov vych\u00e1dzalo 2. oddeleniu v \u00fastrety pri odpo\u010d\u00favan\u00ed telefonick\u00fdch hovorov, ako aj pri poru\u0161ovan\u00ed listov\u00e9ho tajomstva. V rezorte tohto ministerstva p\u00f4sobila tie\u017e Kontroln\u00e1 slu\u017eba r\u00e1dioelektrick\u00e1 (KSR), ktor\u00e1 monitorovala r\u00e1diokomunika\u010dn\u00fa prev\u00e1dzku zo stred\u00edsk v Prahe, Brne a Ko\u0161iciach. \u00dalohy r\u00e1diorozviedky plnila sie\u0165 11 odpo\u010d\u00favac\u00edch stan\u00edc, z ktor\u00fdch po dve operovali na Morave a na Slovensku. Zachyt\u00e1vali r\u00e1diov\u00e9 vysielanie ozbrojen\u00fdch s\u00edl v susedn\u00fdch \u0161t\u00e1toch a za\u0161ifrovan\u00e9 sign\u00e1ly zasielali kryptologickej skupine pplk. Jozefa Ru\u017eeka, pracuj\u00facej pre 2. oddelenie.<\/p>

    Popri ma\u010farsk\u00fdch a nemeck\u00fdch spravodajsk\u00fdch aktivit\u00e1ch vo\u010di \u010cSR zachytila \u010desko-slovensk\u00e1 kontra\u0161pion\u00e1\u017e aj sign\u00e1ly o spravodajskej \u010dinnosti sovietskych agentov v Prahe. Za\u010dalo sa to u\u017e 8. j\u00fala 1920, ke\u010f do \u010deskej metropole pricestovala sedem\u010dlenn\u00e1 repatria\u010dn\u00e1 komisia rusk\u00e9ho \u010cerven\u00e9ho kr\u00ed\u017ea na \u010dele s historikom Salomonom Gillersonom, ktor\u00fd nesk\u00f4r zast\u00e1val aj funkciu \u0161\u00e9fa sovietskej obchodnej misie v \u010cSR. Pol\u00edcia zaznamenala pokusy Gillersona nadviaza\u0165 kontakt s niektor\u00fdmi arm\u00e1dnymi d\u00f4stojn\u00edkmi a styky s radik\u00e1lnymi \u013eavicov\u00fdmi skupinami. \u010clenovia misie za\u010dali budova\u0165 v\u00fdzvedn\u00fa agent\u00faru, zameran\u00fa nielen proti osob\u00e1m z prostredia bielogvardejskej emigr\u00e1cie, ale aj proti susedn\u00fdm \u0161t\u00e1tom. Po ro\u010dnom p\u00f4soben\u00ed skupina S. Gillersona opustila \u010cesko-Slovensko a nahradila ju obchodn\u00e1 misia na \u010dele s Pavlom Mostovenkom, ktor\u00e1 pokra\u010dovala v spravodajsk\u00fdch aktivit\u00e1ch na \u010desko-slovenskom \u00fazem\u00ed. I ke\u010f na \u010cSR sa v tomto obdob\u00ed nekoncentroval hlavn\u00fd spravodajsk\u00fd z\u00e1ujem sovietskych \u0161peci\u00e1lnych slu\u017eieb, ich agenti intenz\u00edvne sledovali a rozpracov\u00e1vali rusk\u00fdch a ukrajinsk\u00fdch emigrantov v Prahe a sna\u017eili sa z\u00edskava\u0165 pr\u00edstup k tajomstv\u00e1m obrann\u00e9ho priemyslu. Pod\u013ea nariadenia z\u00e1stupcu n\u00e1\u010deln\u00edka Hlavnej politickej spr\u00e1vy (GPU) J\u00e1na Un\u0161lichta \u2013 ktor\u00e9 sa podarilo za\u010diatkom roku 1923 z\u00edska\u0165 \u010desko-slovenskej spravodajskej slu\u017ebe \u2013 sovietski agenti mali sledova\u0165 emigrantov a presvied\u010da\u0165 ich k n\u00e1vratu do vlasti, verbova\u0165 medzi nimi svojich d\u00f4vern\u00edkov, prenika\u0165 do protisovietskych organiz\u00e1ci\u00ed a provokova\u0165 medzi emigrantmi rozbroje.<\/p>

    Druh\u00e9 oddelenie Hlavn\u00e9ho \u0161t\u00e1bu a tie\u017e ani Spravodajsk\u00e1 \u00fastred\u0148a Policajn\u00e9ho prez\u00eddia v Prahe nedok\u00e1zali v dostato\u010dnej miere monitorova\u0165 tieto sovietske aktivity, a preto \u010cSR sa stala pre Moskvu vhodn\u00fdm opera\u010dn\u00fdm priestorom a za\u010diatkom 30. rokov br\u00e1nou k prenikaniu jej agentov do z\u00e1padnej Eur\u00f3py. Z toho d\u00f4vodu bola na \u010desko-slovenskom \u00fazem\u00ed tolerovan\u00e1 \u010dinnos\u0165 britsk\u00fdch, franc\u00fazskych i talianskych spravodajsk\u00fdch d\u00f4stojn\u00edkov, p\u00f4sobiacich pod diplomatick\u00fdm kryt\u00edm. Okrem toho Spravodajsk\u00e1 \u00fastred\u0148a Policajn\u00e9ho prez\u00eddia z\u00edskavala inform\u00e1cie o sovietskych agentoch a emis\u00e1roch Kominterny od policajn\u00fdch centr\u00e1l v \u0161t\u00e1toch, s ktor\u00fdmi si vymie\u0148ala ich osobn\u00e9 identifika\u010dn\u00e9 \u00fadaje, vr\u00e1tane fotografi\u00ed a aj \u010d\u00edsiel falo\u0161n\u00fdch pasov. U\u017e v m\u00e1ji 1921 obdr\u017eala od britsk\u00e9ho Scotland Yardu zoznam aktivistov Kominterny z r\u00f4znych \u0161t\u00e1tov, ktor\u00ed sa pod\u013ea ich poznatkov mali zdr\u017eiava\u0165 v Prahe. Napriek tomu v\u010faka spolupr\u00e1ci s \u010desko-slovensk\u00fdmi komunistami sa sovietskej agent\u00fare v \u010cSR darilo, a to najm\u00e4 pri z\u00edskavan\u00ed \u010desko-slovensk\u00fdch pasov pre sovietskych agentov-neleg\u00e1lov, vysielan\u00fdch do z\u00e1padnej Eur\u00f3py. Funkcion\u00e1ri KS\u010c zaobstar\u00e1vali tieto \u00faradn\u00e9 doklady od radov\u00fdch \u010dlenov, napr. komunistov z radov sudetsk\u00fdch Nemcov, a odovzd\u00e1vali ich sovietskym diplomatom. Okrem toho sa sovietski agenti v roku 1932 vl\u00fapali do budovy policajn\u00e9ho riadite\u013estva v Chomutove, kde sa im podarilo z\u00edska\u0165 1500 \u010desko-slovensk\u00fdch pasov.<\/p>

    Sovietska \u0161pion\u00e1\u017e v \u010cesko-Slovensku mala podobn\u00e9 z\u00e1ujmy ako nemeck\u00ed agenti, ktor\u00ed z\u00edskavali dokumenty a inform\u00e1cie v brnenskej Zbrojovke, plze\u0148skej \u0160kodovke a v pra\u017esk\u00fdch tov\u00e1r\u0148ach, kde sa vyr\u00e1bali materi\u00e1ly pre arm\u00e1du. Dokonca sovietska diplomatick\u00e1 misia v Prahe otvorene verbovala \u010desk\u00fdch in\u017einierov, aby odi\u0161li pracova\u0165 do Sovietskeho zv\u00e4zu. Moskva na spravodajsk\u00e9 \u00fa\u010dely vyu\u017e\u00edvala ako svoju kryciu firmu spolok Proletara esperanta korespondando (Ligu robotn\u00edckych esperantistov). Aktivisti spolku vykon\u00e1vali vyzveda\u010dsk\u00fa \u010dinnos\u0165 z presved\u010denia. \u0160pion\u00e1\u017e v prospech Sovietskeho zv\u00e4zu podporovalo vedenie KS\u010c, \u010do verejne prezentoval komunistick\u00fd poslanec – chr\u00e1nen\u00fd imunitou – Jozef Haken vyhl\u00e1sen\u00edm, \u017ee by si pova\u017eoval za \u010des\u0165 \u201eprezradi\u0165 Moskve \u010desko-slovensk\u00e9 vojensk\u00e9 tajomstv\u00e1.” Tak\u00fdmto sp\u00f4sobom z\u00edskan\u00e9 poznatky sovietskych spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb nemali v\u0161ak strategick\u00fd charakter, preto\u017ee inform\u00e1tori z ni\u017e\u0161\u00edch spolo\u010densk\u00fdch vrstiev nemali pr\u00edstup k d\u00f4le\u017eit\u00fdm inform\u00e1ci\u00e1m.<\/p>

    Zmena v \u010deskoslovensko-sovietskych vz\u0165ahoch po podpise spojeneckej zmluvy v m\u00e1ji 1935 (zmluva obsahovala aj tajn\u00e9 ustanovenie o vz\u00e1jomnej spravodajskej spolupr\u00e1ci) sa odzrkadlila aj v komunik\u00e1cii spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb oboch kraj\u00edn. U\u017e v janu\u00e1ri 1936 sa konala v Prahe spolo\u010dn\u00e1 konferencia, kde do\u0161lo k v\u00fdmene odborn\u00fdch spravodajsk\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00ed o nemeckej brannej moci a dohodla sa koncepcia z\u00edskavania inform\u00e1ci\u00ed o Nemecku. Potom nasledovala cesta \u0161es\u0165\u010dlennej skupiny spravodajsk\u00fdch d\u00f4stojn\u00edkov 2. oddelenia Hlavn\u00e9ho \u0161t\u00e1bu na \u010dele s plk. Franti\u0161kom H\u00e1jkom do Moskvy. Prijal ich n\u00e1\u010deln\u00edk gener\u00e1lneho \u0161t\u00e1bu \u010cervenej arm\u00e1dy Michail Tucha\u010devskij a rokovali s najvy\u0161\u0161\u00edmi predstavite\u013emi sovietskej vojenskej rozviedky (GRU). Preto\u017ee Sovietsky zv\u00e4z nemal priame hranice s Nemeckom, n\u00e1\u010deln\u00edk GRU Semion Urickij po\u017eiadal o s\u00fahlas zriadi\u0165 v \u010cSR spravodajsk\u00fa z\u00e1klad\u0148u a navrhol, aby v \u010cesko-Slovensku bolo vy\u0161kolen\u00fdch sto sovietskych spravodajsk\u00fdch d\u00f4stojn\u00edkov a vyslan\u00fdch potom do Nemecka. N\u00e1vrh nebol akceptovan\u00fd, ale u\u017e 27. m\u00e1ja 1936 za\u010dala fungova\u0165 v Prahe \u010deskoslovensko-sovietska agent\u00farna \u00fastred\u0148a VONAPO 20 (Vojennyj nablujadtelnyj post). Viedol ju kapit\u00e1n Karel Pale\u010dek, ktor\u00e9mu podliehali \u0161tyria d\u00f4stojn\u00edci 2. oddelenia a nieko\u013eko telegrafistov. Jeho partnerom so sovietskej strany bol spravodajsk\u00fd d\u00f4stojn\u00edk, ktor\u00fd vystupoval ako major Kuznecov a vlastnil \u010deskoslovensk\u00fd pas na meno Emil Vosyka. V roku 1938 ho vystriedal mlad\u00fd absolvent vojenskej technickej \u0161koly s kryc\u00edm menom Kamil. Pod\u013ea mienky kpt. Pale\u010dka ani jedn\u00e9ho z oboch d\u00f4stojn\u00edkov jeho centr\u00e1la pre svoju \u010dinnos\u0165 v\u00f4bec nepotrebovala.<\/p>

    Polovicu n\u00e1kladov na \u010dinnos\u0165 agent\u00farnej \u00fastredne VONAPO 20 hradili Sovieti, ktor\u00ed mali tie\u017e pr\u00e1vo zad\u00e1va\u0165 agentom \u00falohy. Spolo\u010dn\u00e1 spravodajsk\u00e1 centr\u00e1la vykazovala pomerne vysok\u00fa efekt\u00edvnos\u0165, \u010do dokazuje napr\u00edklad fakt, \u017ee do konca roku 1937 evidovala 623 tzv. z\u00e1ujmov\u00fdch os\u00f4b, medzi nimi 24 agentov v Nemecku, 5 v Rak\u00fasku a dvoch v severn\u00fdch \u010cech\u00e1ch. VONAPO pom\u00e1hala tie\u017e pri zabezpe\u010dovan\u00ed presunu sovietskych d\u00f4stojn\u00edkov a \u0161pecialistov do republik\u00e1nskeho \u0160panielska. Gener\u00e1l F. Moravec vo svojich pam\u00e4tiach uv\u00e1dza, \u017ee 120 os\u00f4b s uveden\u00fdm poslan\u00edm sa podarilo prepa\u0161ova\u0165 s \u010desko-slovensk\u00fdmi pasmi cez Rak\u00fasko, \u0160vaj\u010diarsko a Franc\u00fazsko a\u017e do \u0160panielska. Iba 30 mu\u017eov zadr\u017eali \u0160vaj\u010diari a vr\u00e1tili ich do \u010cesko-Slovenska, a to len preto, \u017ee sa prezradili svojou ru\u0161tinou a t\u00fdm vzbudili pozornos\u0165 \u0161vaj\u010diarskych \u00faradov. Zatia\u013e \u010do \u010desko-slovensk\u00e1 spravodajsk\u00e1 slu\u017eba sa sna\u017eila po\u017eiadavk\u00e1m Moskvy vych\u00e1dza\u0165 v \u00fastrety, zo sovietskej strany nebola pr\u00edli\u0161n\u00e1 ochota deli\u0165 sa s partnermi o svoje poznatky. Uveden\u00fd postoj bol charakteristick\u00fd pre cel\u00e9 obdobie vz\u0165ahov medzi \u010desko-slovensk\u00fdmi a sovietskymi spravodajsk\u00fdmi slu\u017ebami.<\/p>

    Kv\u00f4li spolupr\u00e1ci so Sovietmi prestala spravodajsk\u00e1 spolupr\u00e1ca 2.oddelenia s Poliakmi, ktor\u00ed tvrdili, \u017ee rusk\u00e9 slu\u017eby operuj\u00fa proti nimi z \u010desko-slovensk\u00e9ho \u00fazemia. Var\u0161ava obvi\u0148ovala \u010cSR, \u017ee tajne pom\u00e1ha ukrajinsk\u00fdm iredentistom. Velite\u013e franc\u00fazskej rozviedky Service de Renseignement \u2013 plukovn\u00edk Louise Rivet \u2013 sa pok\u00fasil sprostredkova\u0165 sch\u00f4dzku v Par\u00ed\u017ei, kde sa mali stretn\u00fa\u0165 \u0161\u00e9fovia po\u013eskej a \u010desko-slovenskej slu\u017eby. Jeho pokus sa v\u0161ak nepodaril, ba dokonca v roku 1938 po po\u013esk\u00fdch podvratn\u00fdch akci\u00e1ch na Te\u0161\u00ednsku, Orave, Spi\u0161i a Podkarpatskej Rusi za\u010dali P\u00e1tracie agent\u00farne \u00fastredne vyv\u00edja\u0165 akt\u00edvnu \u010dinnos\u0165 proti Po\u013esku. Napriek t\u00fdmto vz\u0165ahom kontra\u0161pion\u00e1\u017e 2.oddelenia Hlavn\u00e9ho \u0161t\u00e1bu tolerovala po\u013esk\u00e9 spravodajsk\u00e9 aktivity na \u010desko-slovenskom terit\u00f3riu cielen\u00e9 proti Nemecku.<\/p>

    Za spravodajsk\u00e9 zlyhanie tohto oddelenia mo\u017eno ozna\u010di\u0165 absol\u00fatny nedostatok inform\u00e1ci\u00ed, s\u00favisiacich s v\u00fdvojom, ktor\u00fd viedol k tzv. an\u0161lusu Rak\u00faska v marci 1938. Ani spravodajsk\u00e9 zlo\u017eky ministerstva vn\u00fatra a ministerstva zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed nesignalizovali v\u010das pripojenie Rak\u00faska k hitlerovsk\u00e9mu Nemecku. Prich\u00e1dzali s\u00edce spr\u00e1vy o s\u00fastre\u010fovan\u00ed nemeck\u00fdch ozbrojen\u00fdch s\u00edl pri rak\u00faskych hraniciach, ale nefungovala poplachov\u00e1 sie\u0165 ofenz\u00edvneho spravodajstva v nemeckej a rak\u00faskej arm\u00e1de, pol\u00edcii, spravodajsk\u00fdch slu\u017eb\u00e1ch a v\u00fdznamn\u00fdch politick\u00fdch a ekonomick\u00fdch \u0161trukt\u00farach. An\u0161lus fakticky zlikvidoval kvalitn\u00fa roky budovan\u00fa agent\u00farnu sie\u0165 v Rak\u00fasku. Hoci 2. oddelenie evidovalo v polovicu roku 1938 celkove 455 agentov, pod\u013ea \u0161tatistick\u00fdch vyhodnoten\u00ed iba 72 z nich poskytovalo inform\u00e1cie, ktor\u00e9 mali adekv\u00e1tnu v\u00fdpovedn\u00fa hodnotu. Ostatn\u00ed boli kvalifikovan\u00ed ako inform\u00e1tori so za\u010diato\u010dn\u00edckymi sk\u00fasenos\u0165ami, resp. boli ur\u010den\u00ed na vyradenie, preto\u017ee u\u017e nevyv\u00edjali \u017eiadnu produkt\u00edvnu \u010dinnos\u0165. Z\u00e1va\u017en\u00fdm nedostatkom existuj\u00facej agent\u00fary bol fakt, \u017ee agenti nedisponovali vysiela\u010dkami, ktor\u00e9 boli nepostr\u00e1date\u013en\u00fdm prostriedkom operat\u00edvneho spojenia v mimoriadnych situ\u00e1ci\u00e1ch.<\/p>

    Pri rekapitul\u00e1cii \u010dinnosti 2. oddelenia v janu\u00e1ri 1939 analytici jeho \u0161tudijnej skupiny pri\u0161li k z\u00e1veru, \u017ee najkvalitnej\u0161ie spr\u00e1vy o nemeckej brannej moci dostali od Franc\u00fazov a od Sovietov. Spravodajsk\u00e1 spolupr\u00e1ca s druh\u00fdm oddelen\u00edm franc\u00fazskeho gener\u00e1lneho \u0161t\u00e1bu arm\u00e1dy (Deuxi\u00e9me Bureau) mala rutinn\u00fd charakter. Dvakr\u00e1t za rok sa konali spolo\u010dn\u00e9 spravodajsk\u00e9 konferencie, striedavo v Prahe a v Par\u00ed\u017ei. Dokonca v rokoch 1934-1935 fungovalo v Prahe pod n\u00e1zvom Poste Mixe spolo\u010dn\u00e9 spravodajsk\u00e9 stredisko, na ktor\u00e9 franc\u00fazska Service de Renseignement (Informa\u010dn\u00e1 slu\u017eba 2. oddelenia Deuxi\u00e9me Bureau) prispela sumou 1,2 mili\u00f3na kor\u00fan. Po zru\u0161en\u00ed tohto pracoviska p\u00f4sobil v Prahe sty\u010dn\u00fd d\u00f4stojn\u00edk franc\u00fazskej slu\u017eby major Henri Gouyou. Napriek intenz\u00edvnej komunik\u00e1cii predstavitelia Service de Renseignement prejavovali vo\u010di \u010desko-slovensk\u00fdm partnerom nadradenos\u0165 a rezervovanos\u0165. Preto ani v\u00f4bec neprekvapuje, \u017ee po mn\u00edchovsk\u00fdch udalostiach \u010fal\u0161\u00ed osud spravodajsk\u00fdch d\u00f4stojn\u00edkov 2. oddelenia na \u010dele s plukovn\u00edkom F. Moravcom s\u00favisel s jeho kontaktmi s britskou Secret Intelligence Service (SIS). Jej predstavite\u013e \u2013 major Harold Charles Lehrs Gibson \u2013 pri\u0161iel vo febru\u00e1ri 1934 do Prahy ako britsk\u00fd konzul. Britsko-\u010deskoslovensk\u00e1 spravodajsk\u00e1 spolupr\u00e1ca bola zo za\u010diatku v porovnan\u00ed s Franc\u00fazmi i Sovietmi ve\u013emi riedka a prebiehala za pr\u00edsnych kon\u0161pirat\u00edvnych podmienok. Usudzuje sa, \u017ee Briti nemali dostatok inform\u00e1ci\u00ed o Nemecku, a preto mali ve\u013ek\u00fd z\u00e1ujem o inform\u00e1cie, t\u00fdkaj\u00face sa tejto krajiny v \u010dase, ke\u010f jej najvy\u0161\u0161\u00ed predstavite\u013e Adolf Hitler avizoval strategick\u00e9 zmeny na eur\u00f3pskom kontinente.<\/p>

    Napriek kritick\u00e9mu poh\u013eadu na \u010dinnos\u0165 2. oddelenia, nemo\u017eno v\u0161ak ignorova\u0165 fakt, \u017ee na jar 1937 disponovalo pomerne presn\u00fdmi poznatkami o stave nemeckej brannej moci. \u010cesko-slovensk\u00e1 spravodajsk\u00e1 slu\u017eba bola informovan\u00e1 o \u0161trukt\u00fare a po\u010detnom stave nemeckej arm\u00e1dy, jej mobiliza\u010dnom potenci\u00e1ly, ako aj o princ\u00edpoch bojov\u00fdch oper\u00e1ci\u00ed, vr\u00e1tane kombinovan\u00e9ho nasadenia tankov\u00fdch jednotiek a bombardovacieho letectva. Preto ani neprekvapuje, \u017ee nemeck\u00fd Abwehr v \u0161peci\u00e1lnych bulletinoch vydan\u00fdch v rokoch 1936, 1937 a 1938 \u2013 venovan\u00fdch eur\u00f3pskym spravodajsk\u00fdm slu\u017eb\u00e1m svojich protivn\u00edkov \u2013 ozna\u010dil 2. oddelenie Hlavn\u00e9ho \u0161t\u00e1bu \u010desko-slovenskej brannej moci ako slu\u017ebu nemeck\u00fdm z\u00e1ujmom najnebezpe\u010dnej\u0161iu. Na p\u00f4sobenie proti \u010cSR sa zamerali tri pracovisk\u00e1 Abwehru, a to \u00fastredne v Dr\u00e1\u017e\u010fanoch, Mn\u00edchove a vo Wratislavi. Nemeck\u00e1 men\u0161ina v Sudetoch vytvorila pre nich vhodn\u00fa opera\u010dn\u00fa situ\u00e1ciu a napom\u00e1hali im aj n\u00edzke tresty za \u0161pion\u00e1\u017e v \u010cSR i slab\u00e1 odolnos\u0165 dom\u00e1ceho obyvate\u013estva vo\u010di finan\u010dn\u00fdm ponuk\u00e1m od nemeck\u00fdch verbova\u010dov. Dvojit\u00ed agenti Abwehru dok\u00e1zali prenikn\u00fa\u0165 do siet\u00ed predsunut\u00fdch agent\u00farnych \u00fastredn\u00ed 2. oddelenia v Brne, Bratislave a \u010cesk\u00fdch Budejoviciach.<\/p>

    V niektor\u00fdch pr\u00edpadoch sa darilo aj ma\u010farskej \u0161pion\u00e1\u017ei, ktor\u00e1 mala svoju centr\u00e1lu vo Viedni, odkia\u013e jej agenti \u013eah\u0161ie prenikali na \u00fazemie \u010cSR ako cez \u010deskoslovensko-ma\u010farsk\u00e9 hranice. Pod kryt\u00edm fili\u00e1lky jednej ma\u010farskej obchodnej firmy tu p\u00f4sobil od roku 1931 podplukovn\u00edk Gottfried Reichbauer. Ma\u010farsk\u00fd rezident spomedzi b\u00fdval\u00fdch d\u00f4stojn\u00edkov rak\u00fasko-uhorskej arm\u00e1dy zorganizoval skupinu agentov-chodcov, ktor\u00ed mali pravideln\u00e9 pracovn\u00e9 alebo spolo\u010densk\u00e9 kontakty s partnermi v \u010cesko-Slovensku. A\u017e po ve\u013emi zlo\u017eitej spravodajskej hre bola na jese\u0148 1938 sie\u0165 ma\u010farsk\u00fdch agentov odhalen\u00e1 a budape\u0161tianska centr\u00e1la G. Reichbauera z Viedne odvolala. V tejto s\u00favislosti bolo za obdobie od jari 1936 zatknut\u00fdch vy\u0161e 250 agentov a odhalen\u00fdch 9 vysiela\u010diek, z ktor\u00fdch tri boli ponechan\u00e9 pod spravodajskou kontrolou a zne\u0161kodnen\u00e9 a\u017e de\u0148 pred septembrovou mobiliz\u00e1ciou v roku 1938. Likvid\u00e1cia Reichbauerovej agent\u00fary neznamenala v\u0161ak definit\u00edvnu por\u00e1\u017eku ma\u010farskej spravodajskej slu\u017eby, preto\u017ee jej spravodajsk\u00e1 sie\u0165 na ju\u017enom a na v\u00fdchodnom Slovensku zostala neporu\u0161en\u00e1.<\/p>

    Pri objekt\u00edvnom hodnoten\u00ed aktiv\u00edt 2. oddelenia Hlavn\u00e9ho \u0161t\u00e1bu si zasluhuj\u00fa osobitn\u00fa zmienku traja agenti \u010desko-slovenskej spravodajskej slu\u017eby: Paul Th\u00fcmmel, Franz Dobianer a Hugo Zappe. Medi\u00e1lne najfrekventovanej\u0161\u00ed je pr\u00edpad P. Th\u00fcmmela, zn\u00e1meho tie\u017e pod ozna\u010den\u00edm agent A-54. Od neho poch\u00e1dzali inform\u00e1cie o presnom d\u00e1tume a obsaden\u00ed \u010cSR 15.marca 1939, o mobiliza\u010dnej sieti proti \u010cesko-Slovensku, organiza\u010dnej \u0161trukt\u00fare nemeckej spravodajskej slu\u017eby, men\u00e1 agentov Abwehru na \u010desko-slovenskom \u00fazem\u00ed, zoznam nemeck\u00fdch r\u00e1diostan\u00edc, \u00fadaje o mobiliza\u010dnej sieti proti \u010cSR, ale aj spr\u00e1vy o prvej nemeckej ofenz\u00edve proti Franc\u00fazsku, \u00fatoku Wehrmachtu na Holandsko, o nemeckej vojenskej oper\u00e1cii proti Juhosl\u00e1vii, pr\u00edprav\u00e1ch inv\u00e1zie do Ve\u013ekej Brit\u00e1nie, o stave sovietskeho letectva a in\u00e9. Najcennej\u0161ia bola jeho \u010dinnos\u0165 od jari 1937 do obsadenia \u010cSR v roku 1939. Spolupracoval tie\u017e s lond\u00fdnskou centr\u00e1lou \u010desko-slovensk\u00e9ho odboja prakticky a\u017e do svojho zatknutia v decembri 1944; bol popraven\u00fd v terez\u00ednskej pevnosti tesne pred koncom vojny v roku 1945. P. Th\u00fcmmel bol zakladaj\u00facim \u010dlenom nacistick\u00fdch oddielov SA a pred vojnou p\u00f4sobil velite\u013e aussenstelle Chemnitz v spravodajskom nasaden\u00ed proti \u010cSR. Na jeho v\u00fdznam pre \u010desko-slovensk\u00fa \u0161pion\u00e1\u017e existuj\u00fa protichodn\u00e9 n\u00e1zory. Pod\u013ea gener\u00e1la F. Moravca bol spravodajcom mimoriadnych kval\u00edt, ale niektor\u00ed Moravcovi profesion\u00e1lni rivali ho ozna\u010dili za agenta Abwehru na dezinform\u00e1cie a klamanie protivn\u00edka.<\/p>

    V pr\u00edpade Franza Josefa Dobianera ide o fikt\u00edvnu firmu 2. oddelenia, ktor\u00e1 fungovala v \u00dast\u00ed nad Labem ako s\u00fakromn\u00e1 \u00faverov\u00e1 banka v Nemecku inzeruj\u00faca svoju \u010dinnos\u0165 pod n\u00e1zvom Deutsche Kreditververtung. Bola zameran\u00e1 hlavne na nemeck\u00fdch ob\u010danov, ale v skuto\u010dnosti sl\u00fa\u017eila \u010desko-slovenskej spravodajskej slu\u017ebe na typovanie a verbovanie agentov. Ofici\u00e1lna \u00faradov\u0148a banky bola kamuflovan\u00e1 ako predaj\u0148a \u010cesko-slovenskej triednej lot\u00e9rie a svoje ponuky p\u00f4\u017ei\u010diek inzerovala v r\u00ed\u0161skonemeck\u00fdch novin\u00e1ch a \u010dasopisoch. Klienti Dobianerovej firmy boli vhodn\u00fdmi kandid\u00e1tmi na spolupr\u00e1cu so spravodajskou slu\u017ebou, ktor\u00e1 tak\u00fdmto sp\u00f4sobom v\u010faka Dobianerovi zverbovala okolo stovky agentov. V roku 1939 na z\u00e1klade udania Dobianera zatklo gestapo, ale k ni\u010domu sa nepriznal. A\u017e po svojom druhom zatknut\u00ed sa dostal do koncentra\u010dn\u00e9ho t\u00e1bora a v septembri 1943 bol v berl\u00ednskej v\u00e4znici Pl\u00f6tzensee popraven\u00fd.<\/p>

    Tret\u00ed v\u00fdznamn\u00fd agent \u010desko-slovenskej spravodajskej slu\u017eby Hugo Zappe bol sudetsk\u00fd Nemec, ktor\u00fd sa s\u00e1m v roku 1931pon\u00fakol na spolupr\u00e1cu proti Nemecku. Dostal k\u00f3dov\u00e9 ozna\u010denie Z-1943 a vo febru\u00e1ri 1934 za\u010dal p\u00f4sobi\u0165 v Sudetonemeckom ute\u010deneckom a kontrolnom \u00farade (Sudetendeutsche Fl\u00fcchtling und Kontrollstelle) v Dr\u00e1\u017e\u010fanoch. V\u010faka tomu poskytol inform\u00e1cie o pribli\u017ene 40 agentoch gestapa a Abwehru, p\u00f4sobiacich pod rozli\u010dn\u00fdmi legendami v \u010cSR. Posielal pravidelne inform\u00e1cie o porad\u00e1ch dr\u00e1\u017e\u010fansk\u00e9ho gestapa, v roku 1936 z\u00edskal pl\u00e1n n\u00e1stupu Wehrmachtu proti \u010cesko-Slovensku a v\u010faka jeho poznatkom bolo uv\u00e4znen\u00fdch vy\u0161e 30 nemeck\u00fdch agentov. Mo\u017eno k zatknutiu Zappu gestapom vo febru\u00e1ri 1936 prispeli aj neadekv\u00e1tne po\u017eiadavky \u010desko-slovensk\u00fdch spravodajsk\u00fdch d\u00f4stojn\u00edkov, ktor\u00ed primerane nereagovali na jeho sign\u00e1ly, \u017ee sa c\u00edti ohrozen\u00fd. A\u017e po jeho ods\u00faden\u00ed na trest smrti v auguste 1938 sa Praha sna\u017eila o to, aby sa H. Zappe dostal do zoznamu \u0161pi\u00f3nov vybran\u00fdch na v\u00fdmenu, ale nepodarilo sa to. Nemci ho odmietli vyda\u0165 a popravili ho gilot\u00ednou.<\/p>

    Komunistick\u00fd minister vn\u00fatra Rudolf Bar\u00e1k si vy\u017eiadal od Arch\u00edvneho \u0161tudijn\u00e9ho \u00fastavu ministerstva vn\u00fatra rozbor fungovania 2. oddelenia Hlavn\u00e9ho \u0161t\u00e1bu, aby sa z neho pou\u010dili d\u00f4stojn\u00edci komunistickej rozviedky. A tie\u017e mu i\u0161lo o to, \u010di by niektor\u00ed b\u00fdval\u00ed agenti nemohli by\u0165 znovu aktivovan\u00ed. Pod\u013ea analytickej spr\u00e1vy z 22.decembra 1957 bolo definovan\u00fdch osem pr\u00ed\u010din, ktor\u00e9 v\u00e1\u017ene ovplyv\u0148ovali spo\u013eahlivos\u0165 a efekt\u00edvnos\u0165 spravodajskej \u010dinnosti 2. oddelenia:<\/p>

    1. Spravodajsk\u00ed d\u00f4stojn\u00edci sa sna\u017eili zaverbova\u0165 \u010do najviac agentov a t\u00edto zase z\u00edskavali \u010fal\u0161\u00edch spolupracovn\u00edkov. Narastala t\u00fdm re\u0165az, ktor\u00e1 po odhalen\u00ed bola zlikvidovan\u00e1.<\/li>
    2. Spolupracovn\u00edkmi spravodajskej slu\u017eby sa st\u00e1vali \u013eudia nie celkom spo\u013eahliv\u00ed a \u010dasto aj dobrodruhovia.<\/li>
    3. Na kvalitn\u00fdch agentov bolo napojen\u00fdch ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo \u010fal\u0161\u00edch spolupracovn\u00edkov, \u010do zvy\u0161ovalo riziko ich prezradenia, ne\u017e v pr\u00edpade ich priameho spojenia s centr\u00e1lou.<\/li>
    4. Kuri\u00e9ri vysielan\u00ed do zahrani\u010dia nav\u0161tevovali viacer\u00fdch agentov, preto kontra\u0161pion\u00e1\u017e \u2013 ak zachytila ich pohyb alebo ich zatkla \u2013 mohla rozkry\u0165 cel\u00fa sie\u0165, ktor\u00fa obsluhovali.<\/li>
    5. Agenti nemali stabiln\u00e9 spojky, ale prich\u00e1dzali za nimi rozli\u010dn\u00e9 osoby, \u010do zvy\u0161ovalo riziko prezradenia kuri\u00e9rov i agentov.<\/li>
    6. Spravodajsk\u00ed d\u00f4stojn\u00edci nekontrolovali splnen\u00e9 \u00falohy svojich agentov tak\u00fdm sp\u00f4sobom, aby preverovali ich spo\u013eahlivos\u0165.<\/li>
    7. Riadiaci d\u00f4stojn\u00edci sa \u010dasto stret\u00e1vali s agentmi na verejn\u00fdch miestach, \u010do umo\u017e\u0148ovalo cudz\u00edm spravodajsk\u00fdm slu\u017eb\u00e1m ich \u013eahko odhali\u0165.<\/li>
    8. Spravodajsk\u00ed d\u00f4stojn\u00edci nemali medzi sebou tajomstv\u00e1, vz\u00e1jomne poznali svojich agentov, a preto niektor\u00ed z nich v obdob\u00ed nemeckej okup\u00e1cie tieto osoby pred nacistick\u00fdmi s\u00fadmi usved\u010dovali.<\/li><\/ol>

      Od roku 1936 a\u017e do janu\u00e1ra 1939 zast\u00e1val funkciu prednostu 2. oddelenia plukovn\u00edk F. H\u00e1jek, ale dominantn\u00e9 postavenie mal v spravodajskej slu\u017ebe plukovn\u00edk F. Moravec, ktor\u00fd od j\u00fala 1937 bol aj H\u00e1jekov\u00fdm z\u00e1stupcom. Plukovn\u00edk F. H\u00e1jek 2.janu\u00e1ra 1939 na n\u00e1tlak Nemcov z funkcie prednostu odst\u00fapil a potom odcestoval ako vojensk\u00fd pridelenec do Haagu, kde dojednal azyl pre svojich kolegov v Lond\u00fdne s predstavite\u013eom britskej SIS Richardom Stevensonom. D\u0148a 11. marca 1939 major britskej spravodajskej slu\u017eby v Prahe H. Gibson potvrdil, \u017ee o tri dni prilet\u00ed lietadlo holandskej spolo\u010dnosti KLM, aby dopravilo do Lond\u00fdna plk. Moravca a jeden\u00e1stich d\u00f4stojn\u00edkov \u010desko-slovenskej spravodajskej slu\u017eby. Do vybranej skupiny patrili: pplk. Old\u0159ich Tich\u00fd, mjr. Emil Strankm\u00fcller, mjr. Jozef Bart\u00edk, mjr. Alois Frank, kpt. Franti\u0161ek Fry\u010d, kpt. Josef Fo\u0159t, kpt. V\u00e1clav Sl\u00e1ma, kpt. Ladislav Cigna, kpt. Karel Pale\u010dek a kpt. Bohumil D\u00edt\u011b, ktor\u00fd v\u0161ak nakoniec zme\u0161kal odlet pre nehodu na slu\u017eobnej ceste. I\u0161lo o odborn\u00edkov na Nemecko, \u0161pecialistov kontra\u0161pion\u00e1\u017ee, expertov v kryptol\u00f3gii a vo vojensk\u00fdch ot\u00e1zkach. Priamo do lietadla brali si so sebou agent\u00farnu evidenciu a zv\u00e4zky najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edch agentov. Nezabudlo sa ani na finan\u010dn\u00e9 prostriedky, ktor\u00e9 spolu s fondmi ulo\u017een\u00fdmi v zahrani\u010d\u00ed mali by\u0165 \u0161tartovac\u00edm kapit\u00e1lom pre nov\u00e9 oper\u00e1cie v zahrani\u010d\u00ed. Ostatn\u00e9 spravodajsk\u00e9 materi\u00e1ly boli odovzdan\u00e9 mjr. Gibsonovi, ktor\u00fd zabezpe\u010doval ich prepravu diplomatickou po\u0161tou.
      Moravcova spravodajsk\u00e1 skupina za\u010dala p\u00f4sobi\u0165 vo Ve\u013ekej Brit\u00e1nii pod n\u00e1zvom Spravodajsk\u00e9 \u00fastredie \u201e\u017di\u017eka” a a\u017e nesk\u00f4r bola zaraden\u00e1 do \u0161trukt\u00fary Ministerstva n\u00e1rodnej obrany, ktor\u00e9 vzniklo v Lond\u00fdne po diplomatickom uznan\u00ed Eduarda Bene\u0161a britskou vl\u00e1dou ako prezidenta predmn\u00edchovskej \u010cSR. Skupina fungovala pod ozna\u010den\u00edm II. odbor MNO, spolupracovala najm\u00e4 s britskou spravodajskou slu\u017ebou MI6, a\u017e nesk\u00f4r sa prihl\u00e1sili Franc\u00fazi a potom predstavitelia sovietskych spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb NKVD a GRU. Moravcovi \u013eudia v\u00fddatne spolupracovali nielen so spojencami, ale v\u00fdznamnou mierou prispeli aj k odbojovej \u010dinnosti v \u010cech\u00e1ch, na Morave i na Slovensku. Sovieti po bitke pri Stalingrade v roku 1943 zmenili v\u013e\u00fadny t\u00f3n komunik\u00e1cie s plk. Moravcom a za\u010dali vyv\u00edja\u0165 n\u00e1tlak, aby si podriadili dom\u00e1ci odboj a tie\u017e spojenie Lond\u00fdna s odbojov\u00fdmi skupinami v \u010cesko-Slovensku. Moravcova neochota akceptova\u0165 tento n\u00e1tlak viedla k tomu, \u017ee e\u0161te pred skon\u010den\u00edm vojny prezident E. Bene\u0161 zaradil F. Moravca na zoznam politicky nepohodln\u00fdch os\u00f4b, ktor\u00fd mu nadiktovali z Moskvy. Z toho d\u00f4vodu gener\u00e1l F. Moravec (do tejto hodnosti bol pov\u00fd\u0161en\u00fd 20.augusta 1944) po osloboden\u00ed \u010cSR sa nemohol hne\u010f vr\u00e1ti\u0165 z Lond\u00fdna do vlasti a pokra\u010dova\u0165 vo svojej spravodajskej kari\u00e9re. V okt\u00f3bri 1945 bol ustanoven\u00fd za velite\u013ea div\u00edzie v Mladej Boleslavy a po febru\u00e1ri 1948 sa rozhodol emigrova\u0165, aby sa zachr\u00e1nil pred komunistick\u00fdmi represiami.<\/p>

      Po odlete Moravcovej skupiny do Lond\u00fdny zast\u00e1val funkciu prednostu 2. oddelenia plukovn\u00edk Franti\u0161ek Havel, ktor\u00fd od roku 1934 \u0161\u00e9foval \u0161tudijnej skupine. Plnil \u00falohu likvid\u00e1tora slu\u017eby; zvy\u0161ky dokumentov a arch\u00edvu 2. oddelenia prevzali Abwehr a gestapo. Prekvapilo ich, \u017ee sa im dostalo do r\u00fak pomerne ve\u013ea p\u00edsomnost\u00ed, ktor\u00e9 neboli zni\u010den\u00e9. Na z\u00e1klade toho rekon\u0161truovali spravodajsk\u00fa \u0161trukt\u00faru a agent\u00farnu sie\u0165 \u010desko-slovenskej \u0161pion\u00e1\u017ee a kontra\u0161pion\u00e1\u017ee. Zaregistrovali asi 850 spravodajsk\u00fdch d\u00f4stojn\u00edkov. V\u00e4\u010d\u0161ina z nich musela vyplni\u0165 rozsiahle dotazn\u00edky, mapuj\u00facej ich \u010dinnos\u0165 od roku 1926. Nemcom sa podarilo vyp\u00e1tra\u0165 579 \u010desko-slovensk\u00fdch agentov nemeckej n\u00e1rodnosti. V\u00e4\u010d\u0161ina z nich bola ods\u00faden\u00e1 na dlhoro\u010dn\u00e9 tresty v\u00e4zenia alebo boli popraven\u00ed. Mnoh\u00ed b\u00fdval\u00ed \u010desko-slovensk\u00ed spravodajsk\u00ed d\u00f4stojn\u00edci sa zapojili do odboja proti okupantom a nesk\u00f4r skon\u010dili na popravisku alebo vo v\u00e4zen\u00ed. Niektor\u00ed kolaborovali s nacistami a pom\u00e1hali usved\u010dova\u0165 osoby nepriate\u013esk\u00e9 Tretej r\u00ed\u0161i.<\/p>

      Satelitn\u00e1 Slovensk\u00e1 republika \u2013 vyhl\u00e1sen\u00e1 14. marca 1939 – najprv vyu\u017e\u00edvala spravodajsk\u00e9 a bezpe\u010dnostn\u00e9 \u0161trukt\u00fary, zdeden\u00e9 po b\u00fdvalej \u010cSR. A\u017e 12. m\u00e1ja 1939 bol vydan\u00fd rozkaz n\u00e1\u010deln\u00edka \u0161t\u00e1bu Hlavn\u00e9ho vojensk\u00e9ho velite\u013estva o zmen\u00e1ch vo fungovan\u00ed spravodajskej slu\u017ebe na \u00farovni jednotliv\u00fdch vy\u0161\u0161\u00edch velite\u013estiev. Na z\u00e1klade reorganiz\u00e1cie slovenskej brannej moci vznikli spravodajsk\u00e9 obvody, ktor\u00e9 mali pridelen\u00fdch spravodajsk\u00fdch d\u00f4stojn\u00edkov. Do vydania nov\u00fdch spravodajsk\u00fdch smern\u00edc zostali v platnosti b\u00fdval\u00e9 \u010desko-slovensk\u00e9 spravodajsk\u00e9 predpisy. Aby pri obsadzovan\u00ed jednotliv\u00fdch spravodajsk\u00fdch obvodov nenastali person\u00e1lne medzery, velitelia podriaden\u00fdch \u00fatvarov dostali za \u00falohu vybra\u0165 do funkcie spravodajsk\u00fdch d\u00f4stojn\u00edkov spomedzi d\u00f4stojn\u00edkov radovej slu\u017eby, ovl\u00e1daj\u00facich aspo\u0148 dostato\u010dne ma\u010farsk\u00fd jazyk, resp. aspo\u0148 \u010diasto\u010dne po\u013esk\u00fd jazyk. Spravodajsk\u00ed d\u00f4stojn\u00edci boli vybaven\u00ed spravodajsk\u00fdm pau\u0161\u00e1lom a mali ma\u0165 k dispoz\u00edcii motocykel. Vojensk\u00e9 spravodajsk\u00e9 \u0161trukt\u00fary boli podriaden\u00e9 spravodajsk\u00e9mu oddeleniu Ministerstva n\u00e1rodnej obrany v Bratislave.<\/p>

      V decembri 1939 vl\u00e1dla rozhodla o vytvoren\u00ed \u00dastredne \u0161t\u00e1tnej bezpe\u010dnosti (\u00da\u0160B), ktor\u00e1 vznikla 1. janu\u00e1ra 1940 ako s\u00fa\u010das\u0165 ministerstva vn\u00fatra. Pobo\u010dky \u00da\u0160B boli zriaden\u00e9 v Pre\u0161ove, vo Zvolene a v \u017diline. Jej \u00falohou bolo zabezpe\u010dova\u0165 obrann\u00fa spravodajsk\u00fa \u010dinnos\u0165 a sledova\u0165 osoby a organiz\u00e1cie, ktor\u00e9 \u201edoteraj\u0161ou \u010dinnos\u0165ou vzbudili a vzbudzuj\u00fa v\u00e1\u017ene obavy, \u017ee bud\u00fa prek\u00e1\u017ekou v budovan\u00ed slovensk\u00e9ho \u0161t\u00e1tu”. St\u00edhala trestn\u00e9 \u010diny proti \u0161t\u00e1tu, ako sabot\u00e1\u017ee, atent\u00e1ty, emigr\u00e1cia, ileg\u00e1lna \u010dinnos\u0165 a podobne. Policajn\u00e9 pr\u00e1vomoci vykon\u00e1vala prostredn\u00edctvom policajn\u00fdch org\u00e1nov a \u00faradov, ktor\u00e9 jej v z\u00e1le\u017eitostiach \u0161t\u00e1tnej bezpe\u010dnosti podliehali. Minister vn\u00fatra Ferdinand \u010eur\u010dansk\u00fd vymenoval za prednostu \u00da\u0160B Jozefa Mi\u0161\u00edka, politicky orientovan\u00e9ho na prezidenta Jozefa Tisa. Prv\u00fd \u0161\u00e9f \u00da\u0160B nepatril k fanatick\u00fdm obdivovate\u013eom nacistick\u00e9ho Nemecka a sna\u017eil sa o to, aby zabr\u00e1nil svojvo\u013en\u00e9mu zneu\u017e\u00edvaniu tajnej slu\u017eby.<\/p>

      Nemci nepova\u017eovali F. \u010eur\u010dansk\u00e9ho za oddan\u00e9ho kolaboranta, a preto na rokovaniach v j\u00fali 1940 v Salzburg Adolf Hitler prin\u00fatil prezidenta J. Tisa, aby ho nahradil hlavn\u00fdm velite\u013eom Hlinkovej gardy (HG) Alexandrom Machom. Nov\u00fd minister vn\u00fatra okam\u017eite odvolal J. Mi\u0161\u00edka a na jeho miesto ustanovil J\u00e1na Ambru. V marci 1941 ho vystriedal okresn\u00fd velite\u013e HG z Medzilaboriec Peter Starinsk\u00fd. \u00da\u0160B naplno rozvinula spolupr\u00e1cu s nemeck\u00fdmi spravodajsk\u00fdmi a bezpe\u010dnostn\u00fdmi zlo\u017ekami, a to najm\u00e4 pri represi\u00e1ch proti \u017didom a komunistom, ale aj proti niektor\u00fdm odbojov\u00fdm skupin\u00e1m, napojen\u00fdm na Lond\u00fdn. Pre pomery slovensk\u00e9ho \u0161t\u00e1tu je pr\u00edzna\u010dn\u00e9, \u017ee a\u017e v j\u00fani 1942 bola \u010dinnos\u0165 \u00da\u0160B upraven\u00e1 z\u00e1konom. Efekt\u00edvnos\u0165 fungovania jej spravodajsk\u00fdch \u00fatvarov ilustruje fakt, \u017ee \u00da\u0160B nedok\u00e1zala odhali\u0165 vytvorenie ileg\u00e1lnej Slovenskej n\u00e1rodnej rady ani pr\u00edpravy Slovensk\u00e9ho n\u00e1rodn\u00e9ho povstania. Bolo to tie\u017e z\u00e1sluhou ved\u00faceho druh\u00e9ho oddelenia \u00da\u0160B Franti\u0161ka Jur\u010du a komis\u00e1ra Ondreja Maxi\u00e1na, ktor\u00ed intenz\u00edvne spolupracovali s odboj\u00e1rmi. \u00da\u010dinnos\u0165 akci\u00ed \u00da\u0160B oslabovala skuto\u010dnos\u0165, \u017ee s ileg\u00e1lnymi skupinami kooperovali aj niektor\u00ed spravodajsk\u00ed d\u00f4stojn\u00edci v arm\u00e1de, ako napr\u00edklad kapit\u00e1n J\u00e1n j. Stanek, ktor\u00fd bol od 1. febru\u00e1ra 1944 prednostom spravodajsk\u00e9ho oddelenia Ministerstva obrany.<\/p>

      Situ\u00e1cia sa v tomto radik\u00e1lne nezmenila ani potom, ke\u010f na post prednostu \u00da\u0160B nast\u00fapil v septembri 1943 J\u00e1n Be\u0148u\u0161ka. Aj on registroval v\u00fdvoj na frontoch II. svetovej vojny a nadviazal kontakty s predstavite\u013emi ob\u010dianskeho odboja, za \u010do sa dostal do nemeck\u00e9ho koncentra\u010dn\u00e9ho t\u00e1bora, kde v roku 1945 zahynul. Preto v decembri 1944 prevzal funkciu \u0161\u00e9fa \u00da\u0160B Pavol Denk, horliv\u00fd kolaborant s gestapom a SD, ktor\u00fd na jar 1945 pre evaku\u00e1cii zo Slovenska nariadil zni\u010di\u0165 \u010das\u0165 arch\u00edvov \u00da\u0160B. E\u0161te v roku 1941 sa prihl\u00e1sil k nemeckej n\u00e1rodnosti a tak sa mu podarilo v rokoch 1945-1948 uchyti\u0165 na krimin\u00e1lnom oddelen\u00ed pol\u00edcie vo Viedni. V tom \u010dase spolupracoval s viacer\u00fdmi zahrani\u010dn\u00fdmi spravodajsk\u00fdmi slu\u017ebami. Potom emigroval do USA. Treba pripomen\u00fa\u0165, \u017ee okrem JUDr. J. Be\u0148u\u0161ku aj \u010fal\u0161\u00ed funkcion\u00e1ri a pr\u00edslu\u0161n\u00edci \u00da\u0160B sa pri\u010dinen\u00edm P. Denka dostali kv\u00f4li spolupr\u00e1ci s odbojom do r\u00fak nemeck\u00fdm bezpe\u010dnostn\u00fdm org\u00e1nom (F. Jur\u010do, L. \u0160tevonka, \u0160. Halu\u0161ka), pri v\u00fdsluchoch boli kruto mu\u010den\u00ed, potom deportovan\u00ed do koncentr\u00e1kov, kde mnoh\u00ed zahynuli.<\/p>

      Vojna sa e\u0161te len ch\u00fdlila ku koncu, ale o rozdelen\u00ed sf\u00e9r vplyvu v oslobodenej Eur\u00f3pe u\u017e bolo rozhodnut\u00e9. Jaltsk\u00e1 konferencia \u0161tyroch ve\u013emoc\u00ed na Kryme vo febru\u00e1ri 1945 potvrdila, \u017ee \u010cesko-Slovensko bude po por\u00e1\u017eke Nemecka patri\u0165 do sovietskej sf\u00e9ry vplyvu. Prezident republiky Eduard Bene\u0161 e\u0161te v Lond\u00fdne fakticky akceptoval sovietske n\u00e1roky vo\u010di obnovenej \u010cSR, vr\u00e1tane vplyvu na usporiadanie na usporiadanie vn\u00fatropolitick\u00fdch pomerov. Zjavne sa to prejavilo vo vz\u0165ahu k formovaniu nov\u00fdch spravodajsk\u00fdch \u0161trukt\u00far v obnovenom \u010cesko-Slovensku. Velite\u013e 1. \u010desko-slovensk\u00e9ho arm\u00e1dneho zboru v ZSSR gener\u00e1l Ludv\u00edk Svoboda vyhovel \u017eiadosti n\u00e1\u010deln\u00edka spravodajskej slu\u017eby 4.ukrajinsk\u00e9ho frontu gener\u00e1la L. Z. Mechlisa na vytvorenie arm\u00e1dnej spravodajskej zlo\u017eky pod\u013ea predpisov \u010cervenej arm\u00e1dy, ktor\u00e1 mala by\u0165 vlastne protiv\u00e1hou 2. odboru Ministerstva n\u00e1rodnej obrany (MNO) v Lond\u00fdne na \u010dele s gener\u00e1lom F. Moravcom. Rozkazom gener\u00e1la L. Svobodu zo d\u0148a 7.janu\u00e1ra 1945 vzniklo Vojensk\u00e9 obrann\u00e9 spravodajstvo (OBZ), a to bez toho, aby o tom rozhodli MNO, vl\u00e1da alebo prezident republiky. Hoci form\u00e1lne sa zdalo, \u017ee i\u0161lo o rozdelenie ofenz\u00edvneho a defenz\u00edvneho spravodajstva v arm\u00e1de, v skuto\u010dnosti bola zalo\u017een\u00e1 samostatn\u00e1 spravodajsk\u00e1 slu\u017eba s rozsiahlymi exekut\u00edvnymi pr\u00e1vomocami, vr\u00e1tane tzv. bezpe\u010dnostn\u00fdch oddielov na zadr\u017eiavanie a zat\u00fdkanie os\u00f4b, domov\u00e9 prehliadky a eskortovanie zadr\u017ean\u00fdch a in\u00e9 aktivity.<\/p>

      Spravodajsk\u00e1 \u0161trukt\u00fara a \u010dinnos\u0165 OBZ bol od za\u010diatku pod kontrolou KS\u010c. Jeho prednostom sa stal na z\u00e1klade intervencie gener\u00e1la Mechlisa nadporu\u010d\u00edk Bed\u0159ich Reicin, o ktorom v marci 1935 Spravodajsk\u00e1 \u00fastred\u0148a Policajn\u00e9ho prez\u00eddia v Prahe z\u00edskala inform\u00e1cie, \u017ee bol v kontakte so sovietskymi spravodajsk\u00fdmi slu\u017ebami, ale pre nedostatok d\u00f4kazov nebola jeho vyzveda\u010dsk\u00e1 \u010dinnos\u0165 trestne st\u00edhan\u00e1. Pred \u00fatekom do Sovietskeho zv\u00e4zu v roku 1939 bol aktivistom Zv\u00e4zu komunistickej ml\u00e1de\u017ee a tie\u017e redaktorom Rud\u00e9ho pr\u00e1va. Nesk\u00f4r bol hl\u00e1sate\u013eom \u010desko-slovensk\u00e9ho vysielania moskovsk\u00e9ho rozhlasu. Spolu so svojim z\u00e1stupcom JUDr. Karolom Va\u0161om udr\u017eiavali nad\u0161tandardn\u00e9 vz\u0165ahy s d\u00f4stojn\u00edkmi sovietskej NKVD, ktor\u00ed v \u0161t\u00e1be 1. \u010desko-slovensk\u00e9ho arm\u00e1dneho zboru zabezpe\u010dovali nielen komunik\u00e1ciu s velen\u00edm \u010cervenej arm\u00e1dy, ale z\u00e1rove\u0148 kontrolovali aktivity OBZ. Npor. B. Reicin bol p\u00f4vodne d\u00f4stojn\u00edkom osvetovej slu\u017eby arm\u00e1dneho zboru, kde mali rozhoduj\u00face slovo komunisti. Ani neprekvapuje, \u017ee preva\u017en\u00e1 \u010das\u0165 pr\u00edslu\u0161n\u00edkov OBZ poch\u00e1dzala pr\u00e1ve z tejto arm\u00e1dnej zlo\u017eky.<\/p>

      OBZ sa zameriaval na dve oblasti. Vn\u00fatorn\u00fa ochranu arm\u00e1dy riadil priamo B. Reicin. Jej \u00falohou bolo budovanie agent\u00farnych siet\u00ed v arm\u00e1de, sledovanie a preverovanie vojakov a d\u00f4stojn\u00edkov, preverovanie nov\u00fdch pr\u00edslu\u0161n\u00edkov jednotiek, najm\u00e4 preverovanie d\u00f4stojn\u00edkov, prich\u00e1dzaj\u00facich z Lond\u00fdna. Za vonkaj\u0161iu obranu zodpovedal JUDr. K. Va\u0161, ktor\u00fd riadil akcie proti nepriate\u013esk\u00fdm agentom, \u0161pi\u00f3nom a diverzantom. Zodpovedal tie\u017e za p\u00e1tranie po kolaborantoch a zradcoch a spravodajsk\u00fd dozor nad obyvate\u013estvom osloboden\u00fdch \u00fazem\u00ed. Okrem spravodajskej \u010dinnosti OBZ plnilo aj \u00falohy vojensk\u00e9ho po\u013en\u00e9ho \u017eand\u00e1rstva.<\/p>

      Po vytvoren\u00ed vl\u00e1dy Zde\u0148ka Fierligera v apr\u00edli 1945 v Ko\u0161iciach Vojensk\u00e1 rada na n\u00e1vrh ministra obrany gen. L. Svobodu \u2013 po intervencii Gustava Hus\u00e1ka \u2013 menovala za prednostu 2. oddelenia (spravodajsk\u00e9ho) Hlavn\u00e9ho \u0161t\u00e1bu plukovn\u00edka JUDr. Antona Ra\u0161lu. Za svojho n\u00e1stupcu ustanovil A. Ra\u0161la plukovn\u00edka Karla Pale\u010dka, ktor\u00fd budoval oddelenie na osved\u010den\u00fdch k\u00e1droch z Lond\u00fdna, vr\u00e1tane predvojnov\u00e9ho \u0161ifrov\u00e9ho experta podplukovn\u00edka Jozefa R\u016f\u017eeka. Centr\u00e1lu agent\u00farneho spravodajstva predstavovala p\u00e1tracia skupina , ktor\u00e1 mala tri sekcie \u2013 Nemecko, Rak\u00fasko a Ma\u010farsko. Okrem toho disponovala r\u00e1diovou a odpo\u010d\u00favacou slu\u017ebou. Inform\u00e1cie z in\u00fdch terit\u00f3ri\u00ed mala za \u00falohu zhroma\u017e\u010fova\u0165 \u0161tudijn\u00e1 skupina z otvoren\u00fdch zdrojov, a to predov\u0161etk\u00fdm zo spr\u00e1v vojensk\u00fdch pridelencov a z tla\u010de. \u0160tudijn\u00fa skupinu tvorili: refer\u00e1ty V\u00fdchod so sekciou Sovietsky zv\u00e4z a Po\u013esko, refer\u00e1t Stredn\u00e1 Eur\u00f3pa s ma\u010farskou, nemeckou a rak\u00faskou sekciou, refer\u00e1t Z\u00e1pad so sekciou Franc\u00fazsko, \u0160panielsko, Belgicko a \u0160vaj\u010diarsko, sekciou Holandsko a \u0160kandin\u00e1via a refer\u00e1t Bl\u00edzky v\u00fdchod, pokr\u00fdvaj\u00faci Turecko, Japonsko a \u010c\u00ednu.<\/p>

      Do \u0161trukt\u00fary 2. oddelenia \u010falej patrili zahrani\u010dn\u00e1, technick\u00e1, v\u00fdcvikovou, k\u00e1drov\u00e1 a pomocn\u00e1 skupina. Na \u00farovn\u00ed velite\u013estiev arm\u00e1dnych zborov, oblast\u00ed a div\u00edzi\u00ed sa vytv\u00e1rali spravodajsk\u00e9 oddelenia, na \u00farovni plukov boli ustanoven\u00ed spravodajsk\u00ed d\u00f4stojn\u00edci. Postupne sa za\u010dali budova\u0165 Predsunut\u00e9 spravodajsk\u00e9 \u00fastredne (PS\u00da), nesk\u00f4r premenovan\u00e9 na Predsunut\u00e9 agent\u00farne \u00fastredne (PA\u00da). Do konca okt\u00f3bra 1945 vzniklo 18 PA\u00da, a to najm\u00e4 v pohrani\u010dn\u00fdch oblastiach s ma\u010farsk\u00fdm a nemeck\u00fdm obyvate\u013estvom. Ka\u017ed\u00e1 agent\u00farna \u00fastred\u0148a disponovala 3-4 spravodajsk\u00fdmi d\u00f4stojn\u00edkmi-p\u00e1tra\u010dmi, ktor\u00ed mali za \u00falohu z\u00edskava\u0165 a vysiela\u0165 agentov do z\u00e1ujmov\u00fdch kraj\u00edn. V podstate i\u0161lo o zn\u00e1my model, ktor\u00fd sa pou\u017e\u00edval v obdob\u00ed medzi dvoma svetov\u00fdmi vojnami.<\/p>

      V polovici okt\u00f3bra 1945 po\u017eiadal plk. A. Ra\u0161la o prelo\u017eenie k justi\u010dnej slu\u017ebe, preto\u017ee mal nezhody s prednostom OBZ B. Reicinom, ktor\u00fd sa vo\u010di nemu spr\u00e1val hrubo a ur\u00e1\u017elivo. Inak bolo o Reicinovi v\u0161eobecne zn\u00e1me, \u017ee sa spr\u00e1val nevhodne k vojakom a d\u00f4stojn\u00edkom slovenskej n\u00e1rodnosti. Po Ra\u0161lovi funkciu prednostu 2. oddelenia Hlavn\u00e9ho \u0161t\u00e1bu prevzal plukovn\u00edk Karel Hanus. Mal spravodajsk\u00e9 sk\u00fasenosti z obdobia 1. \u010cSR a aj v\u010faka tomu sa mu podarilo pomerne \u00faspe\u0161ne dokon\u010di\u0165 vybudovanie \u0161trukt\u00fary vojenskej rozviedky doma i v zahrani\u010d\u00ed. Agent\u00farne sie\u0165 2. oddelenia efekt\u00edvne fungovala proti Ma\u010farsku a Po\u013esku, kde dokonca sa podarilo prenikn\u00fa\u0165 aj do \u00fatvarov \u010cervenej arm\u00e1dy. A\u017e po podp\u00edsan\u00ed zmluvy o priate\u013estve a vz\u00e1jomnej pomoci s Po\u013eskom v marci 1947 sa tieto spravodajsk\u00e9 aktivity skon\u010dili; o nie\u010do nesk\u00f4r sa tak stalo aj s Ma\u010farskom.<\/p>

      Oddelenie OBZ bolo pov\u00fd\u0161en\u00e9 na Hlavn\u00fa spr\u00e1vu obrann\u00e9ho spravodajstva a Vojensk\u00e1 rada d\u0148a 16.apr\u00edla 1945 schv\u00e1lila vymenovanie kapit\u00e1na B. Reicina za n\u00e1\u010deln\u00edka HS OBZ. Na druh\u00fd de\u0148 vl\u00e1da prijala dokument \u201eHlavn\u00e9 z\u00e1sady v\u00fdstavby nov\u00e9ho bezpe\u010dnostn\u00e9ho apar\u00e1tu”, ktor\u00fd umo\u017enil roz\u0161\u00edri\u0165 vplyv OBZ mimo arm\u00e1du. Pod\u013ea tohto materi\u00e1lu boli zru\u0161en\u00e9 star\u00e9 bezpe\u010dnostn\u00e9 zbory a nahraden\u00e9 nov\u00fdmi bezpe\u010dnostn\u00fdmi zlo\u017ekami. Pritom OBZ z\u00edskalo k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 postavenie pri vytv\u00e1ran\u00ed t\u00fdchto zlo\u017eiek, preto\u017ee viedlo osobn\u00e9 spisy a podie\u013ealo sa na preverovan\u00ed d\u00f4stojn\u00edkov, vybran\u00fdch do slu\u017eieb ministerstva vn\u00fatra a \u00fatvarov Zboru n\u00e1rodnej bezpe\u010dnosti. Za\u010diatkom roku 1946 bolo OBZ za\u010dlenen\u00e9 do Hlavn\u00e9ho \u0161t\u00e1bu \u010desko-slovenskej arm\u00e1dy ako 5. oddelenie, ktor\u00e9 s ur\u010dit\u00fdmi modifik\u00e1ciami pretrvalo do marca 1951, ke\u010f bolo ako samostatn\u00e9 Velite\u013estvo vojenskej spravodajskej slu\u017eby podriaden\u00e9 ministrovi n\u00e1rodnej bezpe\u010dnosti Ladislavovi Kop\u0159ivovi.<\/p>

      Pojem \u0160t\u00e1tna bezpe\u010dnos\u0165 \u2013 ako sa stal nesk\u00f4r zn\u00e1my v 50. rokoch minul\u00e9ho storo\u010dia \u2013 sa via\u017ee k za\u010diatkom spravodajskej \u0161trukt\u00fary, ktor\u00e1 sa za\u010dala formova\u0165 u\u017e v roku 1945. V\u00fdnosom ministerstva vn\u00fatra z 25. m\u00e1ja 1945 bol zalo\u017een\u00fd odbor pre politick\u00e9 spravodajstvo \u201eZ” na \u010dele so sk\u00fasen\u00fdm predvojnov\u00fdm spravodajsk\u00fdm d\u00f4stojn\u00edkom plukovn\u00edk Jozefom Bart\u00edkom; nesk\u00f4r bol premenovan\u00fd na VII. a e\u0161te nesk\u00f4r na III. odbor. Riadil zemsk\u00e9 a oblastn\u00e9 \u00faradovne \u0160t\u00e1tnej bezpe\u010dnosti (\u0160tB), ktor\u00e9 neplnili spravodajsk\u00e9 \u00falohy, ale ich \u00falohou bolo vy\u0161etrovanie a st\u00edhanie proti\u0161t\u00e1tnych trestn\u00fdch \u010dinov v oblasti politickej a hospod\u00e1rskej, \u010falej ochrana \u0161t\u00e1tnych \u010dinite\u013eov, \u00fakony s\u00favisiace s vy\u0161etrovan\u00edm, domov\u00fdmi prehliadkami a zat\u00fdkan\u00edm podozriv\u00fdch os\u00f4b. Kon\u0161pirat\u00edvna spravodajsk\u00e1 \u010dinnos\u0165 patrila Zemsk\u00e9mu odboru bezpe\u010dnosti (ZOB II) pri Zemskom n\u00e1rodnom v\u00fdbore v Prahe a oblastn\u00fdm spravodajsk\u00fdm oddeleniam (OZO) na ni\u017e\u0161\u00edch \u00farovniach. ZOB II riadil komunista Emil Hir\u0161el.<\/p>

      \u00dalohou ZOB II bol boj proti vn\u00fatorn\u00fdm a vonkaj\u0161\u00edm \u201enepriate\u013eom \u013eudovo demokratick\u00e9ho zriadenia”, \u010do v skuto\u010dnosti komunisti zneu\u017e\u00edvali na skryt\u00e9 prenikanie do demokratick\u00fdch politick\u00fdch str\u00e1n a z\u00edskavanie inform\u00e1torov v \u0161t\u00e1tnej a verejnej spr\u00e1ve, medzi umelcami, novin\u00e1rmi, v podnikoch a spolo\u010densk\u00fdch organiz\u00e1ci\u00e1ch. Tla\u010d a demokratick\u00ed politici kriticky reagovali na tento stav, \u010do na jese\u0148 1947 viedlo k zru\u0161eniu Zemsk\u00e9ho odboru bezpe\u010dnosti.<\/p>

      V auguste 1947 \u00dastavodarn\u00e9 n\u00e1rodn\u00e9 zhroma\u017edenie prijalo z\u00e1kon \u010d. 149 o n\u00e1rodnej bezpe\u010dnosti. Na z\u00e1klade uveden\u00e9ho z\u00e1kona Ministerstvo vn\u00fatra decembri 1947 vydalo \u201ePokyny na odovzdanie spravodajsk\u00fdch \u00faloh na \u00faradovne \u0160t\u00e1tnej bezpe\u010dnosti”. T\u00fdmto krokom sa zl\u00fa\u010dili spravodajsk\u00e9 a v\u00fdkonn\u00e9 zlo\u017eky bezpe\u010dnostn\u00e9ho apar\u00e1tu, \u010do umo\u017enilo v okt\u00f3bri 1948 vytvorenie Velite\u013estva \u0160tB ako mocensk\u00e9ho piliera totalitn\u00e9ho re\u017eimu v \u010cSR. Prednostom \u0160tB sa stal b\u00fdval\u00fd v\u00e4ze\u0148 z nemeck\u00e9ho koncentra\u010dn\u00e9ho t\u00e1bora Jind\u0159ich Vesel\u00fd \u2013 zn\u00e1my ako prav\u00e1 ruka ministra vn\u00fatra V\u00e1clava Noska. Jeho z\u00e1stupcovia boli Osvald Z\u00e1vodsk\u00fd a spolupracovn\u00edk B. Reicina kapit\u00e1n Bed\u0159ich Pokorn\u00fd. Velite\u013estvo sa organiza\u010dne \u010dlenilo na p\u00e4\u0165 sektorov: kontrarozviedka, politick\u00e9 spravodajstvo, hospod\u00e1rske spravodajstvo, v\u00fdkon \u2013 vyh\u013ead\u00e1vanie, sledovanie, zat\u00fdkanie, ako aj vy\u0161etrovanie a doh\u013ead na v\u00e4znicami. Okrem toho do \u0161trukt\u00fary Velite\u013estva \u0160tB patrilo 6 osobitn\u00fdch sektorov: rozviedka, ochrana stran\u00edckych a \u0161t\u00e1tnych \u010dinite\u013eov, pasy a v\u00edza, ileg\u00e1lne prechody, operat\u00edvna technika, ako aj administrat\u00edva, vr\u00e1tane evidencie a arch\u00edvov. Po za\u010dlenen\u00ed Velite\u013estva \u0160tB pod Ministerstvo n\u00e1rodnej bezpe\u010dnosti v m\u00e1ji 1951 prednostom sa stal Osvald Z\u00e1vodsk\u00fd; po\u010det sektorov sa zn\u00ed\u017eil na sedem, pri\u010dom pribudol sektor, ktor\u00fd dostal za \u00falohu odha\u013eovanie vn\u00fatorn\u00fdch nepriate\u013eov v KS\u010c, \u0161panielskych interbrigadistov a bur\u017eo\u00e1znych nacionalistov. V j\u00fani 1952 sa velite\u013estvo premenovalo na Hlavn\u00fa spr\u00e1vu \u0160tB a o rok nesk\u00f4r sa krajsk\u00e9 velite\u013estv\u00e1 \u0160tB a Verejnej bezpe\u010dnosti zl\u00fa\u010dili do krajsk\u00fdch spr\u00e1v Ministerstva vn\u00fatra., ktor\u00e9 boli v roku 1966 premenovan\u00e9 na Krajsk\u00e9 spr\u00e1vy ZNB. Obe zlo\u017eky \u2013 \u0160tB i VB \u2013 mali v\u0161ak vlastn\u00fdch n\u00e1\u010deln\u00edkov, ktor\u00ed podliehali n\u00e1\u010deln\u00edkovi Krajskej spr\u00e1vy ZNB. Po\u010detn\u00e9 stavy \u0160tB rap\u00eddne r\u00e1stli; v j\u00fani 1950 evidovala okolo 5700 pr\u00edslu\u0161n\u00edkov, ale u\u017e k janu\u00e1ru 1952 ich sa ich po\u010det zv\u00fd\u0161il na 8621 os\u00f4b v \u010dinnej slu\u017ebe. Podobne mohutnela aj agent\u00farna sie\u0165 \u0160tB, \u010do dokazuje fakt, \u017ee j\u00fani bolo registrovan\u00fdch 207 agentov, zatia\u013e \u010do o poldruha roka ich po\u010det sa zv\u00fd\u0161il na 578 tajn\u00fdch spolupracovn\u00edkov.<\/p>

      Ministerstvo n\u00e1rodnej bezpe\u010dnosti \u2013 vytvoren\u00e9 pod\u013ea sovietskeho vzoru \u2013 p\u00f4sobilo od roku 1950 do roku 1953. Okrem \u0160tB podliehala mu Pohrani\u010dn\u00e1 str\u00e1\u017e, vojsk\u00e1 Vn\u00fatornej str\u00e1\u017ee, Spr\u00e1va n\u00e1pravn\u00fdch zariaden\u00ed a Velite\u013estvo vojenskej spravodajskej slu\u017eby, ktor\u00e9 bolo 29. m\u00e1ja 1952 premenovan\u00e9 na Hlavn\u00fa spr\u00e1vu vojenskej kontrarozviedky (HS VKR). Od roku 1964 bola VKR veden\u00e1 ako III. spr\u00e1va ministerstva vn\u00fatra; v roku 1989 ako III. hlavn\u00e1 spr\u00e1va ZNB \u2013 vojensk\u00e1 kontrarozviedka. Iba vojensk\u00e1 rozviedka si udr\u017eala svoje postavenia mimo \u0161trukt\u00far ministerstva vn\u00fatra. P\u00f4sobila pod ozna\u010den\u00edm Spravodajsk\u00e1 spr\u00e1va Gener\u00e1lneho \u0161t\u00e1bu \u010cesko-Slovenskej \u013eudovej arm\u00e1dy, ale po defekcii vojensk\u00e9ho pridelenca a rezidenta rozviedky vo Washingtone majora Franti\u0161ka Ti\u0161lera 25. j\u00fala 1959 dostala sa pod absol\u00fatnu kontrolu spravodajsk\u00fdch zlo\u017eiek ministerstva vn\u00fatra. Vojensk\u00e1 rozviedka bola u\u017e od za\u010diatku 50. rokov pod vplyvom sovietskej Hlavnej spravodajskej spr\u00e1vy (GRU) a \u017eivorila v tieni civilnej rozviedky 1. spr\u00e1vy ministerstva vn\u00fatra. Ti\u0161lerova kauza umocnila podriadenos\u0165 vojenskej spravodajskej slu\u017eby zlo\u017ek\u00e1m ministerstva vn\u00fatra, viedla k zmene vn\u00fatornej organiz\u00e1cie slu\u017eby a k radik\u00e1lnym person\u00e1lnym zmen\u00e1m, vr\u00e1tane odvolania gener\u00e1l-majora Anton\u00edna Racka z funkcie n\u00e1\u010deln\u00edka slu\u017eby. Po person\u00e1lnych \u010distk\u00e1ch na ved\u00facich postoch ujal sa 12.okt\u00f3bra 1959 funkcie n\u00e1\u010deln\u00edka ZS G\u0160 gener\u00e1l-major Old\u0159ich Burda. V roku 1960 bol tie\u017e schv\u00e1len\u00fd nov\u00fd \u0161tat\u00fat spolupr\u00e1ce civilnej a vojenskej rozviedky, zahrnuj\u00faci pravidl\u00e1 obojstrann\u00e9ho odovzd\u00e1vania agent\u00farnych sk\u00fasenost\u00ed, poznatkov o agent\u00farnej situ\u00e1cii, odovzd\u00e1vanie adries a typov, ale aj rozdelenie miest a funkci\u00ed \u0161t\u00e1tneho apar\u00e1tu v zahrani\u010d\u00ed, aby obe slu\u017eby mohli plni\u0165 svoje operat\u00edvne \u00falohy.<\/p>

      Civiln\u00e1 rozviedka za\u010d\u00ednala fungova\u0165 po vojne ve\u013emi skromne. Na ministerstve vn\u00fatra v odbore pre politick\u00e9 spravodajstvo \u201eZ” vzniklo B oddelenie, ktor\u00e9 malo plni\u0165 \u00falohy na \u00faseku zahrani\u010dnej obrany. Bolo rozdelen\u00e9 na \u0161tyri \u00faseky: zahrani\u010dno-politick\u00e9 spravodajstvo, zahrani\u010dn\u00e9 obrann\u00e9 politick\u00e9 spravodajstvo, zahrani\u010dno-ekonomick\u00e9 spravodajstvo a \u0161ifrov\u00e1 slu\u017eba. Prv\u00fdm \u0161\u00e9fom asi 25-\u010dlenn\u00e9ho kolekt\u00edvu bol Zden\u011bk Toman zo Sobraniec. Jeho podriaden\u00ed boli \u013eudia bez profesion\u00e1lnych sk\u00fasenost\u00ed, v\u00e4\u010d\u0161inou b\u00fdval\u00ed interbrigadisti zo \u0160panielska alebo vojaci, ktor\u00ed bojovali na z\u00e1padnom fronte. Viacer\u00ed z nich sa nevenovali ani tak spravodajskej \u010dinnosti, ale viac pa\u0161ovaniu lukrat\u00edvneho tovaru zo zahrani\u010dia. Samotn\u00fd ich \u0161\u00e9f Z. Toman sa anga\u017eoval ako sprostredkovate\u013e transf\u00e9ru po\u013esk\u00fdch \u017didov, unikaj\u00facich cez \u010desko-slovensk\u00e9 \u00fazemie do Palest\u00edny. Za to inkasoval poplatky od sionistickej organiz\u00e1cie American Joint Distribution Committee, z ktor\u00fdch \u010diasto\u010dne financoval aktivity rozviedky, ale \u010das\u0165 pe\u0148az\u00ed si strkal do vlastn\u00e9ho vrecka. Pre podozrenie z viacer\u00fdch deliktov bol v marci 1948 Z. Toman zatknut\u00fd, ale po dvoch mesiacoch sa mu podarilo utiec\u0165 z v\u00e4zenia a pod\u013ea niektor\u00fdch zdrojov za pomoci Ameri\u010danov pre\u0161iel hranice do z\u00e1padn\u00e9ho Nemecka.<\/p>

      Po Tomanovej af\u00e9re do\u010dasn\u00fdm \u0161\u00e9fom sektoru BAb \u2013 k\u00f3dov\u00e9 ozna\u010denie rozviedky \u2013 bol Ji\u0159\u00ed Wehle. Slu\u017eba sa s\u00fastre\u010fovala na Nemecko a americk\u00e9 okupa\u010dn\u00e9 vojsk\u00e1, av\u0161ak jej spravodajsk\u00e1 produkcia bola neuspokojiv\u00e1. Ch\u00fdbali jej sk\u00fasen\u00ed spravodajcovia, dostatok oporn\u00fdch bodov v zahrani\u010d\u00ed a spo\u013eahliv\u00e9 agent\u00farne siete. Nakoniec sa dostal do politickej nemilosti, preto\u017ee v jeho k\u00e1drov\u00fdch materi\u00e1loch sa zistilo, \u017ee pred vojnou nepatril k oddan\u00fdm stalinistick\u00fdm st\u00fapencom Klementa Gottwalda. V decembri 1948 ho vystriedal tajomn\u00edk Krajsk\u00e9ho v\u00fdboru KS\u010c v \u00dast\u00ed nad Labe Oskar Vale\u0161, ktor\u00fd v \u010dase ob\u010dianskej vojny v \u0160panielsku absolvoval partiz\u00e1nsku \u0161kolu pod veden\u00edm sovietskych in\u0161truktorov. Nesk\u00f4r ako interbrigadista sl\u00fa\u017eil v \u010desko-slovenskej arm\u00e1de vo Ve\u013ekej Brit\u00e1nii, kde agitoval proti vl\u00e1de prezidenta E. Bene\u0161a. Nov\u00fd \u0161\u00e9f rozviedky sa s\u0165a\u017eoval prezidentovi republiky a predsedovi KS\u010c K. Gottwaldovi, \u017ee zahrani\u010dn\u00e1 spravodajsk\u00e1 slu\u017eba je podce\u0148ovan\u00e1 a pova\u017eovan\u00e1 za pomocn\u00fa zlo\u017eku vn\u00fatorn\u00e9ho spravodajstva. \u017diadal jej osamostatnenie, v \u010dom ho podporoval sovietsky poradca Filipov. Vo febru\u00e1ri 1949 bolo prijat\u00e9 rozhodnutie, \u017ee rozviedka sa bude riadi\u0165 pokynmi K. Gottwalda. Okrem toho sektor BAb bude v k\u00e1drov\u00fdch, n\u00e1borov\u00fdch a finan\u010dn\u00fdch z\u00e1le\u017eitostiach kona\u0165 v\u00fdlu\u010dne samostatne. Osobitn\u00e9 oddelenie BAb vznikne tie\u017e na Slovensku so zameran\u00edm na slovensk\u00fa \u013eud\u00e1cku emigr\u00e1ciu a tipovanie agentov v Rak\u00fasku. Z\u00e1kladnou \u00falohou rozviedky bude boj proti \u201enepriate\u013eskej emigr\u00e1cii” a prenikanie k zdrojom politick\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed v USA, Kanade, Latinskej Amerike, Nemecku, Rak\u00fasku, \u0160vaj\u010diarsku, Taliansku, Juhosl\u00e1vii, Franc\u00fazsku, Belgicku, Holandsku, \u0160kandin\u00e1vii, Ve\u013ekej Brit\u00e1nii a na Strednom v\u00fdchode. T\u00e1to glob\u00e1lna orient\u00e1cia prakticky na cel\u00fd svet jasne dokazovala podriadenos\u0165 \u010desko-slovenskej spravodajskej slu\u017eby sovietskym z\u00e1ujmom.<\/p>

      V m\u00e1ji 1950 sa uskuto\u010dnilo v Moskve stretnutie predstavite\u013eov \u010desko-slovenskej rozviedky s funkcion\u00e1rmi spravodajskej slu\u017eby NKVD. Pod\u013ea sovietskych partnerov hlavn\u00fdmi spravodajsk\u00fdmi protivn\u00edkmi boli Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty americk\u00e9, Ve\u013ek\u00e1 Brit\u00e1nia, ostatn\u00e9 kapitalistick\u00e9 krajiny a tie\u017e Juhosl\u00e1via. Okrem toho d\u00f4le\u017eit\u00fdm predmetom spravodajsk\u00e9ho z\u00e1ujmu boli nov\u00e9 technol\u00f3gie, vyn\u00e1lezy a vedeck\u00e9 objavy. Sovieti kl\u00e1dli d\u00f4raz na vytv\u00e1ranie rezident\u00far na zastupite\u013esk\u00fdch \u00faradoch v zahrani\u010d\u00ed. Na z\u00e1klade ich po\u017eiadaviek do\u0161lo k reorganiz\u00e1cii rozviedky, ktor\u00e1 dovtedy bolo organizovan\u00e1 na teritori\u00e1lnom princ\u00edpe. Pod\u013ea sovietskeho modelu nov\u00e9 \u00fatvary sa delili na politick\u00fa rozviedku, boj s emigr\u00e1ciou, zahrani\u010dn\u00fa kontrarozviedku a vedecko-technick\u00fa \u0161pion\u00e1\u017e. Sovietski poradcovia sa sna\u017eili tie\u017e o to, aby sa rozviedka osamostatnila od \u0160tB. Podarilo sa to v okt\u00f3bri 1950, ke\u010f sektor BAb prestal podlieha\u0165 \u0160tB a bol podriaden\u00fd priamo prv\u00e9mu n\u00e1mestn\u00edkovi ministra n\u00e1rodnej bezpe\u010dnosti.<\/p>

      Nez\u00e1konn\u00e9 represie v 50. rokoch v \u010cesko-Slovensku neobi\u0161li ani funkcion\u00e1rov \u0160tB, vr\u00e1tane rozviedky. D\u0148a 27. janu\u00e1ra 1951 bol zatknut\u00fd aj velite\u013e sektoru BAb O. Vale\u0161, ktor\u00fd ako b\u00fdval\u00fd interbrigadista bol obvinen\u00fd z velezrady a ods\u00faden\u00fd na 21 rokov v\u00e4zenia; rehabilitovali ho v decembri 1955. Po zatknut\u00ed Vale\u0161a nastalo v rozviedke obdobie neistoty, k\u00e1drov\u00fdch \u010distiek, chaotick\u00fdch reorganiz\u00e1ci\u00ed a opakuj\u00facich sa person\u00e1lnych zmien. V\u00e4\u010d\u0161ina d\u00f4stojn\u00edkov bola prepusten\u00e1, tak\u017ee spravodajsk\u00e1 \u010dinnos\u0165 fungovala iba v\u010faka sovietskym poradcom. Za kr\u00e1tky \u010das sa v tomto obdob\u00ed na poste \u0161\u00e9fa rozviedky vystriedalo nieko\u013eko v podstate nezn\u00e1mych os\u00f4b, vr\u00e1tane tzv. robotn\u00edckych k\u00e1drov, ktor\u00fdm ch\u00fdbali element\u00e1rne kvalifika\u010dn\u00e9 a intelektu\u00e1lne predpoklady pre tak\u00fato funkciu. Ani operat\u00edvni pracovn\u00edci na centr\u00e1le nedisponovali dostato\u010dnou odbornou a operat\u00edvnou pr\u00edpravou na takej \u00farovni, aby mohli by\u0165 vysielan\u00ed na organizovanie agent\u00farnej \u010dinnosti v zahrani\u010d\u00ed.<\/p>

      Radik\u00e1lna zmena situ\u00e1cie nastala a\u017e po smrti Jozefa V. Stalina v roku 1953. Zaniklo ministerstvo n\u00e1rodnej bezpe\u010dnosti a jeho org\u00e1ny splynuli s ministerstvom vn\u00fatra. D\u0148a 14. septembra 1953 prevzal funkciu ministra ambici\u00f3zny komunistick\u00fd funkcion\u00e1r Rudolf Bar\u00e1k, ktor\u00fd sa zasl\u00fa\u017eil o neb\u00fdval\u00e9 povznesenie rozviedky. Pod jeho politick\u00fdm patron\u00e1tom do\u0161lo k v\u00fdznamn\u00fdm zmen\u00e1m a slu\u017eba z\u00edskala poves\u0165 profesion\u00e1lne zdatnej organiz\u00e1cie, i ke\u010f poplatnej komunistick\u00e9mu re\u017eimu a tie\u017e prepojenej na glob\u00e1lnu strat\u00e9giu Sovietskeho zv\u00e4zu. Podpredseda vl\u00e1dy a minister vn\u00fatra R. Bar\u00e1k pova\u017eoval rozviedku za d\u00f4le\u017eit\u00fd mocensk\u00fd n\u00e1stroj politiky, a preto jej venoval mimoriadnu pozornos\u0165, ba dokonca priamo zasahoval do jej operat\u00edvneho riadenia. Bar\u00e1kova mocensk\u00e1 poz\u00edcia bola dan\u00e1 nielen t\u00fdm, \u017ee bol \u010dlenom Politick\u00e9ho byra \u00dastredn\u00e9ho v\u00fdboru KS\u010c, ale aj osobn\u00fdmi v\u00e4zbami na sovietskych poradcov. Pr\u00e1ve t\u00edto poradcovia pripravili nov\u00fa \u0161trukt\u00faru ministerstva vn\u00fatra, vr\u00e1tane rozviedky, ktor\u00e1 pod\u013ea sovietskeho vzoru bola ozna\u010den\u00e1 ako 1. spr\u00e1va ministerstva vn\u00fatra a z\u00edskala v \u0161trukt\u00fare org\u00e1nov ministerstva vn\u00fatra ur\u010dit\u00e9 privilegovan\u00e9 postavenie.<\/p>

      Nov\u00e1 \u0161trukt\u00fara platila od 1. okt\u00f3bra 1953. D\u0148a 22. m\u00e1ja 1954 vydal R. Bar\u00e1k rozkaz \u010d. 100\/1954 o \u0161tat\u00fate prvej spr\u00e1vy (rozviedky) ministerstva vn\u00fatra \u010cSR. Dokument potvrdzoval prepojenie rozviedky na sovietske z\u00e1ujmy a jej podriadenos\u0165 \u00daV KS\u010c. Zav\u00e1dzal in\u0161tit\u00fat neleg\u00e1lnych rozvied\u010d\u00edkov, teda spravodajsk\u00fdch d\u00f4stojn\u00edkov p\u00f4sobiacich v zahrani\u010d\u00ed pod zmenenou identitou. Okrem in\u00e9ho poskytoval 1. spr\u00e1ve pr\u00e1vo \u201ez\u00edskava\u0165 k spravodajskej pr\u00e1ci zamestnancov \u010desko-slovensk\u00fdch \u00faradov v zahrani\u010d\u00ed a \u010dlenov \u010desko-slovensk\u00fdch deleg\u00e1ci\u00ed”. Umo\u017e\u0148oval tie\u017e po dohode s pr\u00edslu\u0161n\u00fdmi ministerstvami \u201ezara\u010fova\u0165 medzi k\u00e1dre prvej spr\u00e1vy pracovn\u00edkov \u010desko-slovensk\u00fdch \u00faradov v zahrani\u010d\u00ed, z\u00edskan\u00fdch pre spravodajsk\u00fa pr\u00e1cu”. Osobitn\u00fd v\u00fdznam pripisoval rezident\u00faram rozviedky na zastupite\u013esk\u00fdch \u00faradoch v kapitalistick\u00fdch krajin\u00e1ch. Pod\u013ea \u0161tat\u00fatu rezident\u00fary na z\u00edskavanie inform\u00e1ci\u00ed a plnenie in\u00fdch operat\u00edvnych \u00faloh z\u00edskavali \u201eagent\u00faru v kapitalistick\u00fdch krajin\u00e1ch z radov zamestnancov d\u00f4le\u017eit\u00fdch ministerstiev, novin\u00e1rov, \u010dlenov parlamentu, pracovn\u00edkov politick\u00fdch str\u00e1n, diplomatov, zamestnancov v\u00fdzvedn\u00fdch slu\u017eieb, emigrantov, vedeck\u00fdch pracovn\u00edkov a in\u00fdch os\u00f4b, ktor\u00e9 maj\u00fa pr\u00edstup k tajn\u00fdm inform\u00e1ci\u00e1m”. Po\u010d\u00edtalo sa aj s verbovan\u00edm \u201espo\u013eahliv\u00fdch priate\u013eov z radov pokrokov\u00fdch verejn\u00fdch \u010dinite\u013eov a u\u010dencov na plnenie \u00faloh v\u00fdzvedn\u00e9ho charakteru bez form\u00e1lneho z\u00edskavania”. Spravodajsk\u00ed d\u00f4stojn\u00edci p\u00f4sobiaci na ministerstve zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed, ministerstve zahrani\u010dn\u00e9ho obchodu, v podnikoch zahrani\u010dn\u00e9ho obchodu, v redakci\u00e1ch masov\u00fdch komunika\u010dn\u00fdch prostriedkov alebo na in\u00fdch pracovisk\u00e1ch v zahrani\u010d\u00ed sa naz\u00fdvali legalisti. Ich kolegovia so zmenenou identitou v zahrani\u010d\u00ed boli ozna\u010den\u00ed ako neleg\u00e1lovia alebo ileg\u00e1li. O po\u010dte legalistov na niektor\u00fdch zastupite\u013esk\u00fdch \u00faradoch vypovedal v novembri 1975 pred podv\u00fdborom pre spravodajsk\u00e9 slu\u017eby Kongresu USA major 1. spr\u00e1vy Jozef Frol\u00edk, ktor\u00fd v j\u00fali 1969 prebehol k CIA. Pod\u013ea Frol\u00edkov\u00fdch \u00fadajov 60 percent diplomatick\u00e9ho a 50 percent obchodn\u00e9ho person\u00e1lu \u010desko-slovensk\u00e9ho zastupite\u013esk\u00e9ho \u00faradu vo Washingtone tvorili pr\u00edslu\u0161n\u00edci rozviedky.<\/p>

      Za n\u00e1\u010deln\u00edka 1. spr\u00e1vy vymenoval minister R. Bar\u00e1k na z\u00e1klade uznesenia Politick\u00e9ho byra \u00daV KS\u010c z 29.septembra 1953 podplukovn\u00edka Jaroslava Millera, ktor\u00fd predt\u00fdm pracoval v kontrarozviedke. Na pokyn sovietskych poradcov zriadil dva odbory na pr\u00edpravu neleg\u00e1lov. Oba odbory podliehali priamo Millerovi a fungovali v re\u017eime ve\u013emi pr\u00edsneho utajenia. Nesk\u00f4r sa po\u010det odborov roz\u0161\u00edril na p\u00e4\u0165, vr\u00e1tane \u00fatvaru, ktor\u00fd vznikol za\u010diatkom roku 1963 a mal pripravova\u0165 teroristick\u00e9 akcie v zahrani\u010d\u00ed tesne pred vypuknut\u00edm vojny. Pod\u013ea \u00fadajov z polovice \u0161es\u0165desiatych rokov p\u00f4sobilo v neleg\u00e1lnej \u010dasti rozviedky okolo 160 spravodajsk\u00fdch d\u00f4stojn\u00edkov, ktor\u00ed obsluhovali asi 25 agentov-neleg\u00e1lov a zabezpe\u010dovali tie\u017e v\u00fdcvik 10-15 kandid\u00e1tov pripravovan\u00fdch na v\u00fdjazd do zahrani\u010dia. Neleg\u00e1lna rozviedka bola pod systematickou kontrolou Moskvy a sovietski poradcovia \u010dasto zasahovali do jej \u010dinnosti. Dokonca existovala zmluva o spolupr\u00e1ci v tejto oblasti medzi Prahou a Moskvou. Sovieti pon\u00fakli a ur\u010dit\u00fa dobu aj vykon\u00e1vali v\u00fdcvik neleg\u00e1lov, pri\u010dom sa sna\u017eili o to, aby niektor\u00ed pracovali pre KGB. Bilancia p\u00f4sobenia agentov-neleg\u00e1lov je problematick\u00e1. V publik\u00e1ci\u00e1ch vydan\u00fdch po roku 1989 sa uv\u00e1dza, \u017ee 23. odbor 1. spr\u00e1vy ro\u010dne vyslal do zahrani\u010dia 2-3 neleg\u00e1lov, ale asi \u0161tvrtina z nich ani nenadviazala alebo preru\u0161ila spojenie s centr\u00e1lou. Probl\u00e9my s ich vysielan\u00edm na Z\u00e1pad nastali koncom sedemdesiatych a v osemdesiatych rokoch, ke\u010f do\u0161lo k spr\u00edsneniu re\u017eimu preverovania ich osobn\u00fdch dokladov v cie\u013eov\u00fdch \u0161t\u00e1toch. Okrem toho probl\u00e9my s ich naturaliz\u00e1ciou sp\u00f4soboval aj fakt, \u017ee neleg\u00e1li odch\u00e1dzali s nedokonalou legendou a s nedostato\u010dne pripraven\u00fdmi dokumentmi. Menilo sa tie\u017e ich poslanie, ktor\u00e9 bolo p\u00f4vodne zameran\u00e9 na p\u00f4sobenie neleg\u00e1lov v obdob\u00ed vojnov\u00e9ho konfliktu alebo aj kr\u00e1tko pred jeho vypuknut\u00edm. Prioritou sa stali z\u00e1ujmy vedecko-technickej rozviedky. Popri niektor\u00fdch \u00faspechoch tento sovietsky model \u0161pion\u00e1\u017ee prin\u00e1\u0161al komplik\u00e1cie, bol n\u00e1kladn\u00fd a vo viacer\u00fdch pr\u00edpadoch vysielanie neleg\u00e1lov neprinieslo o\u010dak\u00e1van\u00fd efekt.<\/p>

      S\u00fa\u010das\u0165ou zmien v \u010desko-slovenskej rozviedke bola person\u00e1lna politika, zameran\u00e1 na v\u00fdber vysoko\u0161kolsky vzdelan\u00fdch k\u00e1drov. Okrem toho zv\u00fd\u0161en\u00e9 n\u00e1roky na odborn\u00fa pr\u00edpravu spravodajsk\u00fdch d\u00f4stojn\u00edkov si vy\u017eiadali vytvorenie osobitn\u00e9ho \u0161koliaceho strediska. Od 1. septembra 1954 za\u010dala fungova\u0165 \u201e\u0160ternova \u0161pion\u00e1\u017ena \u0161kola”, ktor\u00fa zalo\u017eil a viedol major Vladim\u00edr Stern. Bol to pracovn\u00edk apar\u00e1tu KS\u010c so sk\u00fasenos\u0165ami \u0161panielskeho interbrigadistu a \u00fa\u010dastn\u00edka protifa\u0161istick\u00e9ho odboja. Lektormi boli n\u00e1\u010deln\u00edci a \u0161pecialisti z centr\u00e1ly rozviedky. Okrem odborn\u00fdch predmetov z oblasti spravodajstva \u0161tudovali sa cudzie jazyky a z\u00e1ujmov\u00e9 prostredie v krajin\u00e1ch bud\u00faceho p\u00f4sobenia. Pri v\u00fdu\u010dbe sa pou\u017e\u00edvali rusk\u00e9 texty KGB. N\u00e1\u010deln\u00edk \u0161koly V. Stern bol \u010dlovek liber\u00e1lneho zm\u00fd\u0161\u013eania, \u010do sa preuk\u00e1zalo v roku 1968, ke\u010f podporil vtedaj\u0161iu politiku reformn\u00fdch zmien, za \u010do bol nesk\u00f4r prepusten\u00fd zo slu\u017eby a spolo\u010densky diskriminovan\u00fd normaliza\u010dn\u00fdm re\u017eimom Gustava Hus\u00e1ka. V sedemdesiatych rokoch bola \u0161tudijn\u00e1 pr\u00edprava rozvied\u010d\u00edkov pred\u013a\u017een\u00e1 na dva roky, pri\u010dom sa opierala o osnovy KGB. Nakoniec spravodajsk\u00e1 pr\u00edprava sa realizovala v r\u00e1mci p\u00e4\u0165ro\u010dn\u00e9ho \u0161t\u00fadia na fakulte \u0160tB Vysokej \u0161koly ZNB v Prahe.<\/p>

      V roku 1959 sa Moskva rozhodla, \u017ee radik\u00e1lne obmedz\u00ed stavy svojich poradcov v rezorte ministerstva vn\u00fatra v \u010cesko-Slovensku. Je zauj\u00edmav\u00e9, \u017ee minister vn\u00fatra R. Bar\u00e1k nebol pr\u00edli\u0161 naklonen\u00fd tejto redukcii, pri\u010dom argumentoval tvrden\u00edm, \u017ee \u010cSR \u201estoj\u00ed na hranici so Z\u00e1padom”. Nakoniec sa po\u010det t\u00fdchto poradcov ust\u00e1lil na \u010d\u00edsle desa\u0165, pri\u010dom traja z nich p\u00f4sobili na centr\u00e1le rozviedky. A\u017e po rokoch Bar\u00e1k priznal, \u017ee Sovieti uprednost\u0148ovali svoje z\u00e1ujmy pred na\u0161imi a ich \u201epo\u017eiadavky sa niekedy vymykali z r\u00e1mca na\u0161ich po\u017eiadaviek a potrieb”. Sovietski poradcovia si nevytv\u00e1rali v \u010cesko-Slovensku agent\u00farnu sie\u0165 klasick\u00e9ho typu, ale vplyvov\u00fa agent\u00faru os\u00f4b, ktor\u00fdch prostredn\u00edctvom o\u0161etrovali svojej z\u00e1ujmy a ciele. Ich d\u00f4vern\u00edci spo\u013eahlivo plnili pr\u00edkazy \u201epriate\u013eov” z Moskvy, \u010do sa najvypuklej\u0161ie prejavilo v obdob\u00ed sovietskej intervencie v auguste 1968.<\/p>

      V r\u00e1mci k\u00e1drovej o\u010disty rezortu do\u0161lo v janu\u00e1ri 1961 k odvolaniu Jaroslava Millera z funkcie n\u00e1\u010deln\u00edka 1. spr\u00e1vy kv\u00f4li jeho aktivit\u00e1m v \u0160tB. Za \u0161\u00e9fa rozviedky bol menovan\u00fd podplukovn\u00edk Josef Houska, ktor\u00fd zast\u00e1val funkciu n\u00e1\u010deln\u00edka Krajskej spr\u00e1vy MV v Bratislave. O pol roka \u2013 20. j\u00fana 1961 \u2013 vystriedal prehnane ambici\u00f3zneho R. Bar\u00e1ka na poste ministra vn\u00fatra \u013dubom\u00edr \u0160trougal. V tom \u010dase mala rozviedka v stave 930 pr\u00edslu\u0161n\u00edkov, funguj\u00facu agent\u00farnu sie\u0165 v Spolkovej republike Nemecko, v Rak\u00fasku a vo Ve\u013ekej Brit\u00e1nii, ako aj ve\u013ek\u00e9 rezident\u00fary v Lond\u00fdne, v Par\u00ed\u017ei a vo Viedni. Rozbiehali sa tie\u017e \u00faspe\u0161n\u00e9 akcie vedecko-technickej rozviedky a darilo sa jej v niektor\u00fdch rozvojov\u00fdch krajin\u00e1ch. Uskuto\u010dnili sa aj niektor\u00e9 netradi\u010dn\u00e9 oper\u00e1cie, ako bol napr. \u00fanos b\u00fdval\u00e9ho soci\u00e1lnodemokratick\u00e9ho politika Bohumila Lau\u0161mana za pomoci NKVD z Rak\u00faska, \u00fanos b\u00fdval\u00e9ho funkcion\u00e1ra \u00da\u0160B Jozefa Vicena alebo verbovanie pr\u00edslu\u0161n\u00ed\u010dky franc\u00fazskej spravodajskej slu\u017eby Suret National Anity Moretovej. Pl\u00e1novali sa tie\u017e teroristick\u00e9 akcie proti predstavite\u013eom \u010desko-slovenskej politickej emigr\u00e1cie a objektom spojeneck\u00fdch arm\u00e1d v SRN, ale ich v\u00fdsledky nezostali v arch\u00edvoch \u0160tB zadokumentovan\u00e9.<\/p>

      Bar\u00e1k venoval zv\u00fd\u0161en\u00fa pozornos\u0165 aj r\u00e1diokontrarozviedke, ktor\u00e1 pred febru\u00e1rom 1948 fungovala pod n\u00e1zvom Kontroln\u00e1 slu\u017eba r\u00e1dioelektrick\u00e1 v rezorte ministerstva p\u00f4\u0161t a telekomunik\u00e1ci\u00ed. V decembri 1948 pre\u0161la pod sektor BAt ministerstva vn\u00fatra a za\u010dala budova\u0165 sie\u0165 ru\u0161i\u010diek, aby sa nedali po\u010d\u00fava\u0165 z\u00e1padn\u00e9 rozhlasov\u00e9 stanice v \u010de\u0161tine alebo v sloven\u010dine. R. Bar\u00e1k v r\u00e1mci reorganiz\u00e1cie ministerstva pov\u00fd\u0161il r\u00e1diokontrarozviedku na 5. zvl\u00e1\u0161tny odbor. V obci Net\u0159eba pri M\u011bln\u00edku a vo Vini\u010dnom pri Sv\u00e4tom Jure boli vybudovan\u00e9 ve\u013ek\u00e9 monitorovacie stredisk\u00e1 na lokaliz\u00e1ciu r\u00e1diostan\u00edc zahrani\u010dn\u00fdch agentov v \u010cesko-Slovensku. V rokoch 1954-1964 fungovali pod hlavi\u010dkou IX. spr\u00e1vy, do roku 1988 ako VI. spr\u00e1va a nakoniec od roku 1988 ako XIII. spr\u00e1va ZNB, pod ktor\u00fa patrili tie\u017e r\u00e1diorozviedka a \u0161ifrov\u00e1 slu\u017eba. V p\u00e4\u0165desiatych rokoch sa r\u00e1diokontrarozviedke podarilo nieko\u013eko agent\u00farnych vysiela\u010diek lokalizova\u0165, ale po roku 1961 \u2013 ke\u010f klasick\u00fa r\u00e1diotelegrafiu nahradili modern\u00e9 technol\u00f3gie \u2013 boli r\u00fdchlovysiela\u010dky iba zaregistrovan\u00e9, ale nepodarilo sa ich odhali\u0165. R\u00e1diokontrarozviedka disponovala toti\u017e pr\u00edstrojmi, schopn\u00fdmi zachyti\u0165 a zamera\u0165 iba r\u00e1diostanicu vysielaj\u00facu minim\u00e1lne 30 sek\u00fand. Ani modernej\u0161ie pr\u00edstrojov\u00e9 vybavenie v sedemdesiatych rokoch \u2013 zachyt\u00e1vaj\u00face sign\u00e1ly v rozp\u00e4t\u00ed 2-5 sek\u00fand – neprispelo k zv\u00fd\u0161eniu efekt\u00edvnosti r\u00e1diokontrarozviedky, ktor\u00e1 vzh\u013eadom na svoju technologick\u00fa zaostalos\u0165 nezamerala ani jednu \u0161pion\u00e1\u017enu vysiela\u010dku na \u010desko-slovenskom \u00fazem\u00ed. \u00daspe\u0161nej\u0161ia bola r\u00e1diorozviedka, monitoruj\u00faca z\u00e1padonemeck\u00e9 a rak\u00faske terit\u00f3rium, kde sa zachyt\u00e1vali telekomunika\u010dn\u00e9 spojenia politikov, arm\u00e1dy a bezpe\u010dnostn\u00fdch zlo\u017eiek.<\/p>

      Nov\u00fd minister vn\u00fatra \u013d. \u0160trougal vydal 25. febru\u00e1ra 1963 podrobnej\u0161\u00ed \u0161tat\u00fat 1.spr\u00e1vy ministerstva vn\u00fatra ako jeho predchodca R. Bar\u00e1k. Pod\u013ea \u010dl\u00e1nku 7 uveden\u00e9ho \u0161tat\u00fatu \u201enedelite\u013enou a \u00fa\u010dinnou s\u00fa\u010das\u0165ou rozviednej \u010dinnosti 1.spr\u00e1vy MV je uskuto\u010d\u0148ovanie akt\u00edvnych opatren\u00ed, ktor\u00e9 maj\u00fa predov\u0161etk\u00fdm za cie\u013e podpori\u0165 politick\u00e9 a hospod\u00e1rske z\u00e1ujmy \u010cSSR a kraj\u00edn socialistick\u00e9ho t\u00e1bora v zahrani\u010d\u00ed, s\u00fa prostriedkom akt\u00edvneho boja proti hlavn\u00e9mu nepriate\u013eovi a s\u00fa zameran\u00e9 na naru\u0161enie pl\u00e1nov imperialistick\u00fdch mocnosti”. Pojem akt\u00edvne opatrenia zah\u0155\u0148al dezinforma\u010dn\u00e9 a diskredita\u010dn\u00e9 akcie, subverzn\u00e9 aktivity, nasadzovanie agentov-dublerov a spravodajsk\u00e9 hry. Osobitn\u00fd v\u00fdznam mali ustanovenia \u010dl\u00e1nku 25, \u017ee za v\u0161etku spravodajsk\u00fa \u010dinnos\u0165 ministerstva vn\u00fatra v zahrani\u010d\u00ed zodpoved\u00e1 1. spr\u00e1va MV a ostatn\u00e9 zlo\u017eky MV p\u00f4sobiace v zahrani\u010d\u00ed s\u00fa povinn\u00e9 v\u0161etky svoje opatrenia v zahrani\u010d\u00ed realizova\u0165 iba s vedom\u00edm a po s\u00fahlase 1. spr\u00e1vy. V\u0161etky rozviedne inform\u00e1cie z\u00edskan\u00e9 ktorouko\u013evek zlo\u017ekou MV sa s\u00fastre\u010fuj\u00fa na 1. spr\u00e1ve MV.<\/p>

      Citovan\u00e9 ustanovenie s\u00faviselo s t\u00fdm, \u017ee spravodajsk\u00fd odbor Pohrani\u010dnej str\u00e1\u017ee vykon\u00e1val spravodajsk\u00fa \u010dinnos\u0165 na \u00fazem\u00ed Spolkovej republiky Nemecko a Rak\u00faska do h\u013abky 100 kilometrov. Okrem toho kontrarozviedka \u0160tB monitorovala person\u00e1l \u010desko-slovensk\u00fdch zastupite\u013esk\u00fdch \u00faradov a spravodajsk\u00fd odbor 2. spr\u00e1vy sa z rezident\u00far vo v\u00fdchodnom Berl\u00edne a vo Viedni pok\u00fa\u0161al prenika\u0165 do spravodajsk\u00fdch \u0161trukt\u00far v Nemecku a v Rak\u00fasku. Doch\u00e1dzalo k ne\u017eiaducej duplicite spravodajsk\u00fdch aktiv\u00edt a rivalita konkuruj\u00facich in\u0161tit\u00faci\u00ed \u0160tB otv\u00e1rala \u0161ir\u0161\u00ed priestor protivn\u00edkovej kontra\u0161pion\u00e1\u017ei. Preto nov\u00fd \u0161tat\u00fat 1.spr\u00e1vy tie\u017e ur\u010dil, \u017ee \u201ev \u0161t\u00e1te alebo skupine \u0161t\u00e1tov, pre ktor\u00e9 je zriaden\u00e1 leg\u00e1lna rezident\u00fara, podliehaj\u00fa rezidentovi 1.spr\u00e1vy MV \u2013 s v\u00fdnimkou neleg\u00e1lnych rezident\u00far \u2013 pr\u00edslu\u0161n\u00edci v\u0161etk\u00fdch s\u00fa\u010dast\u00ed MV, plniaci tu ak\u00e9ko\u013evek rozviedne alebo kontrarozviedne \u00falohy, pokia\u013e v jednotliv\u00fdch pr\u00edpadoch nestanov\u00ed minister vn\u00fatra inak”.<\/p>

      Minister vn\u00fatra \u013d. \u0160trougal z\u00e1sadn\u00fdm sp\u00f4sobom nezmenil tradi\u010dn\u00fa podriadenos\u0165 \u010desko-slovensk\u00fdch bezpe\u010dnostn\u00fdch a spravodajsk\u00fdch \u0161trukt\u00far z\u00e1ujmom Moskvy. Dokazuje to aj \u010deskoslovensko-sovietska medzivl\u00e1dna zmluva, ktor\u00fa podp\u00edsal v j\u00fali 1962 s predsedom KGB Vladim\u00edrom Semi\u010dastn\u00fdm. Dokument zahrnoval nielen z\u00e1v\u00e4zok vz\u00e1jomnej v\u00fdmeny inform\u00e1ci\u00ed, ale aj poskytovanie vz\u00e1jomnej pomoci a spolo\u010dn\u00e9 akcie pri rozviednych a kontrarozviednych opatreniach proti d\u00f4le\u017eit\u00fdm \u201eobjektom nepriate\u013ea”. Pod\u013ea dohody \u201epri ministerstve vn\u00fatra boli predstavitelia KGB v tomto zlo\u017een\u00ed: ved\u00faci, dvaja z\u00e1stupcovia (jeden pre rozviedku a druh\u00fd pre kontrarozviedku), sedem operat\u00edvnych pracovn\u00edkov a nevyhnutn\u00fd po\u010det technick\u00fdch pracovn\u00edkov”. V\u00fddaje svojich predstavite\u013eov v \u010cesko-Slovensku hradila KGB, ale n\u00e1klady na ich ubytovanie, dopravu a zdravotn\u00e9ho o\u0161etrenie zabezpe\u010dovalo ministerstvo vn\u00fatra \u010cSSR. Prv\u00e1 spr\u00e1va dost\u00e1vala z centr\u00e1ly KGB iba ve\u013emi m\u00e1lo inform\u00e1ci\u00ed a nemala \u017eiadneho svojho predstavite\u013ea v Moskve.<\/p>

      Napriek form\u00e1lnym zmen\u00e1m vplyv sovietskych poradcov na 1. spr\u00e1ve MV pokra\u010doval; napr\u00edklad v roku 1962 presadili transform\u00e1ciu odboru obrany na odbor zahrani\u010dnej kontrarozviedky a vo febru\u00e1ri 1964 ich pri\u010dinen\u00edm vznikol 36. odbor \u2013 odbor akt\u00edvnych opatren\u00ed a dezinform\u00e1ci\u00ed. Jeho \u010dinnos\u0165 sa zameriavala predov\u0161etk\u00fdm proti USA a Spolkovej republike Nemecko. V\u00e4\u010d\u0161ina dezinform\u00e1ci\u00ed bola zacielen\u00e1 do kraj\u00edn tzv. tretieho sveta; jej cie\u013eom bolo po\u0161kodzova\u0165 z\u00e1ujmy Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov americk\u00fdch a kompromitova\u0165 kapitalistick\u00fd syst\u00e9m. Odbor zahrani\u010dnej kontrarozviedky \u2013 26. odbor \u2013 mal zabr\u00e1ni\u0165 prenikaniu cudz\u00edch \u0161pion\u00e1\u017enych slu\u017eieb do \u010desko-slovenskej rozviedky a hlavne organizova\u0165 agent\u00farnu \u010dinnos\u0165 za \u00fa\u010delom prenikania do centr\u00e1l cudz\u00edch spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb. V tomto smere nebol v\u0161ak ve\u013emi \u00faspe\u0161n\u00fd, i ke\u010f sa jeho d\u00f4stojn\u00edci pok\u00fa\u0161ali verbova\u0165 v zahrani\u010d\u00ed \u0161tudentov vysok\u00fdch \u0161k\u00f4l, o ktor\u00fdch bolo v\u0161eobecne zn\u00e1me, \u017ee ich absolventi p\u00f4sobili v spravodajsk\u00fdch in\u0161tit\u00faci\u00e1ch. V r\u00e1mci t\u00fdchto aktiv\u00edt sa zameriavali aj na \u010desko-slovensk\u00fa emigr\u00e1ciu, ktor\u00e1 bola objektom rozpracovania po viacer\u00fdch l\u00edni\u00e1ch. Pod\u013ea niektor\u00fdch odhadov asi 25 percent \u010desko-slovensk\u00fdch emigrantov po auguste 1968 monitorovali agenti 1. spr\u00e1vy, hoci ich inform\u00e1cie vo viacer\u00fdch pr\u00edpadoch nemali prakticky \u017eiaden v\u00fdznam.<\/p>

      D\u00f4stojn\u00edci KGB u\u017e priamo nezasahovali do rozhodovac\u00edch a riadiacich procesov v \u010desko-slovensk\u00fdch spravodajsk\u00fdch \u0161trukt\u00farach, av\u0161ak prostredn\u00edctvom osobn\u00fdch stykov mali pr\u00edstup ku v\u0161etk\u00fdm d\u00f4le\u017eit\u00fdm inform\u00e1ci\u00e1m \u0160tB, vr\u00e1tane rozviedky. Na sovietskom ve\u013evyslanectve fungovala tie\u017e rezident\u00fara KGB a okrem toho jej spravodajsk\u00ed d\u00f4stojn\u00edci p\u00f4sobili v b\u00fdvalom hoteli Imperi\u00e1l v Karlov\u00fdch Varoch, kde sa venovali najm\u00e4 \u0161pion\u00e1\u017ei proti Spolkovej republike Nemecko. Minister vn\u00fatra \u0160trougal chcel, aby inform\u00e1cie Sovietom poskytovalo iba vedenie 1.spr\u00e1vy, ale v\u010faka neform\u00e1lnym kontaktom sovietskych poradcov ich z\u00edskavali s\u00fakromn\u00fdmi cestami. Dokonca v roku 1965 sa Moskve podarilo prin\u00fati\u0165 svojich partnerov v \u0161t\u00e1toch Var\u0161avskej zmluvy, aby spravodajsk\u00e1 komunik\u00e1cia prebiehala na \u00farovni \u0161\u00e9fov jednotliv\u00fdch odborov spravodajsk\u00fdch centr\u00e1l. Uveden\u00e1 prax fungovala v \u010cesko-Slovensku a\u017e do novembra 1989.<\/p>

      Pod\u013ea sovietskeho vzoru vznikla v marci 1963 v neleg\u00e1lnej rozviedke Slu\u017eba zvl\u00e1\u0161tneho ur\u010denia (SZU) s k\u00f3dov\u00fdm ozna\u010den\u00edm odbor 22, ktor\u00fd bol vo febru\u00e1ri 1964 pre\u010d\u00edslovan\u00fd na 7. odbor. Pod\u013ea tabuliek slu\u017eba mala pl\u00e1novan\u00fdch 21 miest, rozdelen\u00fdch do troch oddelen\u00ed; do nemeck\u00e9ho oddelenia patrilo aj Rak\u00fasko, druh\u00e9 oddelenie bolo zameran\u00e9 na Franc\u00fazsko a Benelux, tret\u00ed \u00fatvar bol \u0161tudijno-technick\u00fd s odborn\u00edkmi z oblasti elektrotechniky, ch\u00e9mie a stroj\u00e1renstva. SZU mala organizova\u0165 pr\u00edpravu neleg\u00e1lov a ich agentov predov\u0161etk\u00fdm na podmienky vojensk\u00e9ho konfliktu, resp. na sabot\u00e1\u017ene akcie proti strategick\u00fdm objektom. Pl\u00e1novan\u00e9 akcie s\u00faviseli s opera\u010dn\u00fdmi pl\u00e1nmi \u010cesko-slovenskej \u013eudovej arm\u00e1dy; agenti mali by\u0165 verbovan\u00ed pod cudzou vlajkou. \u0160tudijno-technick\u00e9 oddelenie spolupracovalo s vojensk\u00fdmi a civiln\u00fdmi odborn\u00edkmi pri v\u00fdskume pr\u00edpravy v\u00fdbu\u0161n\u00edn z be\u017ene dostupn\u00fdch chemik\u00e1li\u00ed a tie\u017e sa zaoberalo s problematikou v\u00fdroby omamn\u00fdch l\u00e1tok a jedov, ktor\u00e9 nezanech\u00e1vaj\u00fa stopy v tele obet\u00ed. V roku 1966 bola n\u00e1pl\u0148 SZU roz\u0161\u00edren\u00e1 o objektov\u00fd zv\u00e4zok za \u00fa\u010delom fyzickej likvid\u00e1cie os\u00f4b v zahrani\u010d\u00ed, ktor\u00e9 \u201eboli v \u010cesko-Slovensku ods\u00faden\u00e9 na trest smrti”. V arch\u00edvoch neexistuj\u00fa \u017eiadne d\u00f4kazy o tom, \u017ee by Slu\u017eba zvl\u00e1\u0161tneho ur\u010denia realizovala ostr\u00e9 akcie alebo oper\u00e1cie, nap\u013a\u0148aj\u00face jej poslanie.<\/p>

      Organiza\u010dno-in\u0161titucion\u00e1lnymi zmenami prech\u00e1dzala aj Hlavn\u00e1 spr\u00e1va \u0160tB. E\u0161te v decembri 1962 bola zru\u0161en\u00e1 5. spr\u00e1va \u2013 ktor\u00e1 sa venovala \u017eelezni\u010dnej doprave \u2013 a jej agenda bola za\u010dlenen\u00e1 pod 4. spr\u00e1vu, zameran\u00fa na kontrarozviednu ochranu ekonomiky. V decembri 1963 schv\u00e1lilo predsedn\u00edctvo \u00daV KS\u010c uznesenie \u201eO vytvoren\u00ed \u010desko-slovenskej jednotnej kontrarozviedky” s \u00fa\u010dinnos\u0165ou od 1.janu\u00e1ra 1964. Na z\u00e1klade tohto rozhodnutia do\u0161lo k zl\u00fa\u010deniu druhej, tretej a \u0161tvrtej spr\u00e1vy \u2013 teda kontrarozviedky, vn\u00fatorn\u00e9ho spravodajstva a ekonomickej kontrarozviedky \u2013 do hlavnej spr\u00e1vy kontrarozviedky, ozna\u010dovanej potom ako 2. spr\u00e1va MV. Jej n\u00e1\u010deln\u00edkom sa stal plukovn\u00edk Miroslav Ko\u0161nar, predt\u00fdm \u0161\u00e9f vn\u00fatorn\u00e9ho spravodajstva. Jeho priamym nadriaden\u00fdm bol prv\u00fd n\u00e1mestn\u00edk ministra vn\u00fatra Jozef Kudrna; ministrovi vn\u00fatra na\u010falej podliehala rozviedka.<\/p>

      \u010eal\u0161ou v\u00fdznamnou organiza\u010dnou zmenou bolo kon\u0161tituovanie Hlavnej spr\u00e1vy \u0160tB v marci 1966, pod ktor\u00fa patrili spr\u00e1va kontrarozviedky, spr\u00e1va vojenskej kontrarozviedky (VKR) a spr\u00e1va sledovania. Na \u010dele HS \u0160tB bol prv\u00fd n\u00e1mestn\u00edk ministra vn\u00fatra plukovn\u00edk Jaroslav Kl\u00edma; podliehala mu aj 6. spr\u00e1va \u2013 operat\u00edvna technika. Napriek tejto koncentr\u00e1cii spravodajsk\u00fdch kapac\u00edt z\u00edskan\u00e9 kontra\u0161pion\u00e1\u017ene poznatky neboli primeran\u00e9 a \u0160tB vykazovala pomerne vysok\u00e9 percento vykon\u0161truovan\u00fdch \u0161pion\u00e1\u017enych pr\u00edpadov. Pod\u013ea publikovan\u00fdch \u00fadajov z rokov 1964-1967 pred s\u00fadmi sa pre obvinenie zo \u0161pion\u00e1\u017ee ocitlo iba 14 os\u00f4b, hoci kontrarozviedka uv\u00e1dzala vo svojich \u0161tatistik\u00e1ch viac ako dvadsa\u0165-n\u00e1sobok rozpracovan\u00fdch pr\u00edpadov vyzveda\u010dstva. Pod\u013ea dostupn\u00fdch \u0161tatistick\u00fdch \u00fadajov \u0160tB nasadila do oper\u00e1ci\u00ed proti \u201evonkaj\u0161iemu nepriate\u013eovi” v \u0161es\u0165desiatych rokoch iba cca 5 percent svojich agentov.<\/p>

      Osobitn\u00fa zmienku si vy\u017eaduje \u010dinnos\u0165 vedecko-technickej rozviedky (VTR), ktor\u00e1 fungovala v r\u00e1mci 1. spr\u00e1vy pod k\u00f3dov\u00fdm ozna\u010den\u00edm 69. – resp. 73. odboru. Popri zbieran\u00ed inform\u00e1ci\u00ed z tzv. otvoren\u00fdch zdrojov na medzin\u00e1rodn\u00fdch kongresoch a ve\u013etrhoch i z odborn\u00fdch a vedeck\u00fdch \u010dasopisov organizovala priemyseln\u00fa a vojensk\u00fa \u0161pion\u00e1\u017e v 13 najvyspelej\u0161\u00edch kapitalistick\u00fdch krajin\u00e1ch. Pomocou agentov a in\u00fdmi neleg\u00e1lnymi sp\u00f4sobmi obch\u00e1dzala embargovan\u00fd v\u00fdvoz strategick\u00fdch zariaden\u00ed, technol\u00f3gi\u00ed a surov\u00edn do \u010cesko-Slovenska. V r\u00e1mci akt\u00edvnych opatren\u00ed VTR poriadala medzin\u00e1rodn\u00e9 vedeck\u00e9 konferencie, aby mohla verbova\u0165 zahrani\u010dn\u00fdch vedcov a odborn\u00edkov do svojich slu\u017eieb. Zauj\u00edmala sa o poznatky o aktu\u00e1lnych trendoch vedy a techniky, ktor\u00e9 neboli be\u017ene dostupn\u00e9. Z\u00edskan\u00e9 inform\u00e1cie v niektor\u00fdch pr\u00edpadoch presahovali \u00farove\u0148 vedecko-technick\u00e9ho poznania v \u010cesko-Slovensku i v Sovietskom zv\u00e4ze do tej miery, \u017ee neboli ani vyu\u017eit\u00e9. Nie je mo\u017en\u00e9 exaktne vy\u010d\u00edsli\u0165 pr\u00ednos spravodajskej produkcie VTR, ale v \u017eiadnom pr\u00edpade nebol z h\u013eadiska potrieb n\u00e1rodn\u00e9ho hospod\u00e1rstva i dom\u00e1ceho vedecko-technick\u00e9ho rozvoja zanedbate\u013en\u00fd.<\/p>

      Spravodajsk\u00e1 \u010dinnos\u0165 1. spr\u00e1vy do roku 1968 sa fakticky neriadila \u017eiadnym pl\u00e1nom strategick\u00fdch prior\u00edt, ak neberieme do \u00favahy usmernenia predstavite\u013eov KGB, ktor\u00ed v\u0161ak presadzovali orient\u00e1ciu na uspokojovanie z\u00e1ujmov Sovietskeho zv\u00e4zu. V zhode s t\u00fdmito z\u00e1ujmami viac ako polovica z\u00edskan\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed sa t\u00fdkala tzv. rozvojov\u00fdch kraj\u00edn a tomu zodpovedalo aj rozmiestnenie rezident\u00far. Najv\u00e4\u010d\u0161ie s\u00eddlili v Dill\u00ed a v K\u00e1hire. Na africkom kontinente boli rezident\u00fary v Al\u017e\u00edri, Rabate, Addis Abebe, Akkre, Dar es-Sallame, Konakry, L\u00e9opoldville, Nairobi a Abuja; v \u00c1zii v Bagdade, Bejr\u00fate, Jakarte, Pekingu a Teher\u00e1ne. Rezident\u00fara zahrani\u010dnej kontrarozviedky p\u00f4sobila v K\u00e1bule a tie\u017e v Havane. V Latinskej Amerike fungovali rezident\u00fary v Bogote, Buenos Aires, Mexiko City, Montevideu, Rio de Janeiro a Santiago de Chile. Vo v\u00e4\u010d\u0161ine t\u00fdchto \u0161t\u00e1tov \u010dinnos\u0165 rezident\u00far uspokojovala viac-menej sovietske potreby. \u010cesko-slovensk\u00e1 rozviedka p\u00e1trala po vplyvovej agent\u00fare USA, vyh\u013ead\u00e1vala osoby n\u00e1zorov\u00e9 bl\u00edzke z\u00e1ujmom komunistick\u00e9ho bloku a pok\u00fa\u0161ala sa o kontakty s niektor\u00fdmi teroristick\u00fdmi organiz\u00e1ciami, zapojen\u00fdmi do tzv. n\u00e1rodo-oslobodzovacieho boja.<\/p>

      Aj spravodajsk\u00e9 aktivity v \u0161t\u00e1toch tzv. tretieho sveta boli argumentom, ktor\u00ed uv\u00e1dzali reformisti na 1. spr\u00e1ve, ke\u010f po janu\u00e1ri 1968 pri\u0161li s programom z\u00e1sadn\u00fdch zmien \u010desko-slovenskej rozviedky. Pod\u013ea ich n\u00e1vrhov spravodajsk\u00e1 \u010dinnos\u0165 popri plnen\u00ed strategick\u00fdch \u00faloh Var\u0161avskej zmluvy mala v\u00e4\u010d\u0161ou mierou akcentova\u0165 n\u00e1rodn\u00e9 z\u00e1ujmy republiky. Na z\u00e1klade anal\u00fdzy dospeli k po\u017eiadavke zn\u00ed\u017ei\u0165 person\u00e1lny stav rozviedky, pri\u010dom sa po\u010d\u00edtalo s prechodom na teritori\u00e1lny syst\u00e9m operat\u00edvnej \u010dinnosti a presunom spravodajsk\u00fdch d\u00f4stojn\u00edkov z rezident\u00far do civiln\u00fdch profesi\u00ed. Zahrani\u010dn\u00e1 kontrarozviedka mala p\u00f4sobi\u0165 v r\u00e1mci organiza\u010dnej \u0161trukt\u00fary jednotliv\u00fdch terit\u00f3ri\u00ed a podobne malo by\u0165 do teritori\u00e1lnych odborov zaraden\u00e9 aj riadenie neleg\u00e1lov v zahrani\u010d\u00ed. Po\u010d\u00edtalo sa tie\u017e s t\u00fdm, \u017ee by civiln\u00e1 rozviedka mala by\u0165 vy\u010dlenen\u00e1 z rezortu ministerstva vn\u00fatra a ako samostatn\u00e1 in\u0161tit\u00facia bola priamo podriaden\u00e1 predsedn\u00edctvu vl\u00e1dy. Garanciou t\u00fdchto navrhovan\u00fdch zmien mal by\u0165 nov\u00fd \u0161\u00e9f slu\u017eby. Navrhovali sa osobnosti so spolo\u010denskou autoritou, ako boli diplomati Miroslav Galu\u0161ka, Karel Duda a in\u00ed.<\/p>

      Predstavitelia KGB v Prahe v\u0161ak nepodporovali model reformn\u00e9ho kr\u00eddla v rozviedke. Predov\u0161etk\u00fdm im i\u0161lo o to, aby sa spravodajsk\u00e9 zlo\u017eky \u0160t\u00e1tnej bezpe\u010dnosti dostali mimo kontroly ministra vn\u00fatra Josefa Pavla, ktor\u00fd patril k radik\u00e1lnemu kr\u00eddlu reform\u00e1torov v Komunistickej strane \u010cesko-Slovenska. Tomuto z\u00e1meru vyhovoval projekt \u00dastrednej spravodajskej slu\u017eby (\u00daZS), pripraven\u00fd n\u00e1\u010deln\u00edkom 1. spr\u00e1vy MV plukovn\u00edkom J. Houskom a n\u00e1mestn\u00edkom ministra vn\u00fatra Janom Z\u00e1rubom. Projekt prerokovalo 28. m\u00e1ja 1968 predsedn\u00edctvo \u00dastredn\u00e9ho v\u00fdboru KS\u010c a schv\u00e1lilo ho, a to aj napriek z\u00e1sadn\u00fdm v\u00fdhrad\u00e1m ministra vn\u00fatra J. Pavla. Pod\u013ea projektu pod \u00daZS mali patri\u0165 kontrarozviedka i rozviedka, pri\u010dom \u00daZS sa mala vytvori\u0165 pod gesciou n\u00e1mestn\u00edka ministra vn\u00fatra Viliama \u0160algovi\u010da a a\u017e nesk\u00f4r mala by\u0165 podriaden\u00e1 predsedn\u00edctvu vl\u00e1dy. Pod\u013ea v tom \u010dase aktu\u00e1lnych \u00fadajov po\u010detn\u00fd stav jednotliv\u00fdch zlo\u017eiek \u0160tB predstavoval 10 341 os\u00f4b, z toho pr\u00edslu\u0161n\u00edci rozviedky predstavovali 13,2 percenta a kontrarozviedky 48,7 percenta z uveden\u00e9ho po\u010dtu. Predstavitelia konzervat\u00edvneho kr\u00eddla v KS\u010c si chceli udr\u017ea\u0165 tieto slu\u017eby pod svojou kontrolou, aby ich mohli pou\u017ei\u0165 pri realiz\u00e1cii proti\u0161t\u00e1tneho prevratu za pomoci vojenskej intervencie Sovietskeho zv\u00e4zu v auguste 1968.<\/p>

      V s\u00favislosti s politick\u00fdmi snahami o\u010disti\u0165 rozviedku od os\u00f4b, skompromitovan\u00fdch v obdob\u00ed p\u00e4\u0165desiatych rokov bol n\u00e1\u010deln\u00edk 1. spr\u00e1vy MV plukovn\u00edk J. Houska odvolan\u00fd z tejto funkcie a na jeho post bol menovan\u00fd s \u00fa\u010dinnos\u0165ou od 1. augusta 1968 major Miloslav \u010cech, dovtedy Houskov z\u00e1stupca zodpovedn\u00fd za riadenie politickej rozviedky. Predt\u00fdm p\u00f4sobil na rezident\u00farach v Kanade a v Mexiku; patril reform\u00e1torsk\u00e9mu kr\u00eddlu d\u00f4stojn\u00edkov spravodajskej slu\u017eby a stran\u00edcky sa anga\u017eoval v prospech l\u00ednie Alexandra Dub\u010deka. Preto ani neprekvapuje, \u017ee 21. augusta 1968 sa ocitol na \u010diernej listine, ktor\u00fa zostavili prosovietski kolaboranti na \u010dele s V. \u0160algovi\u010dom a b\u00fdval\u00fdm n\u00e1\u010deln\u00edkom J. Houskom. V polovici septembra ho nov\u00fd minister vn\u00fatra Jan Pelna\u0159 zbavil funkcie; podplukovn\u00edk M. \u010cech v\u0161ak ofici\u00e1lne odovzdal svoje kreslo a\u017e 16.decembra 1968 plukovn\u00edkovi \u010cestm\u00edrovi Podzemn\u00e9mu, predt\u00fdm n\u00e1\u010deln\u00edkovi strategick\u00e9ho \u00faseku Spravodajskej spr\u00e1vy Gener\u00e1lneho \u0161t\u00e1bu \u010cS\u013dA. Na kr\u00e1tky \u010das sa potom vr\u00e1til na post \u0161\u00e9fa politickej rozviedky a pri \u010distk\u00e1ch v r\u00e1mci tzv. normaliz\u00e1cie bol prepusten\u00fd zo slu\u017eby a zaraden\u00fd do zoznam tzv. BKP \u2013 b\u00fdval\u00fdch k\u00e1drov\u00fdch pracovn\u00edkov \u2013 ktor\u00ed boli prakticky a\u017e do novembra 1989 pod doh\u013eadom \u0160tB.<\/p>

      Podobne ako sa v rokoch 1968-1969 vyv\u00edjala situ\u00e1cia v civilnej rozviedke, menili sa aj pomery v Spravodajskej spr\u00e1ve G\u0160, ktor\u00e1 patrila k najprodukt\u00edvnej\u0161\u00edm arm\u00e1dnym slu\u017eb\u00e1m v r\u00e1mci Var\u0161avskej zmluvy. E\u0161te v roku 1965 uskuto\u010dnili sa vo vojenskej rozviedke z\u00e1sadn\u00e9 zmeny. Bola zru\u0161en\u00e1 sie\u0165 dom\u00e1cich rezident\u00far a riadenie opera\u010dnej rozviedky sa zameralo na teritori\u00e1lne rozpracovanie ju\u017enej \u010dasti Spolkovej republiky Nemecko a Franc\u00fazska. \u00dalohou strategick\u00e9ho agent\u00farneho prieskumu boli aktivity v ostatn\u00fdch krajin\u00e1ch s d\u00f4razom na kr\u00edzov\u00e9 oblasti potenci\u00e1lneho konfliktu. N\u00e1\u010deln\u00edkovi vojenskej rozviedky plukovn\u00edkovi Old\u0159ichovi Burdovi nevyhovoval re\u017eim podriadenosti sovietskej GRU, a preto sa s podporou vtedaj\u0161ieho arm\u00e1dneho velenia sna\u017eil o ur\u010dit\u00fa samostatnos\u0165. V roku 1968 do\u0161lo k zru\u0161eniu samostatn\u00e9ho oddelenia neleg\u00e1lov a jeho podriadeniu strategickej rozviedke. T\u00e1to reorganiz\u00e1cia nevyhovovala sovietskym poradcom z GRU, ktor\u00ed vyu\u017e\u00edvali servis oddelenia neleg\u00e1lov na podporu vlastn\u00fdch aktiv\u00edt. Po udalostiach v auguste 1968 \u010distky neminuli ani funkcion\u00e1rov a d\u00f4stojn\u00edkov Spravodajskej spr\u00e1vy G\u0160, preto\u017ee sa akt\u00edvne zapojili do odporu proti sovietskym okupantom. Najprv gener\u00e1la O. Burdu na nieko\u013eko mesiacov nahradil plukovn\u00edk Jaroslav Vinkler a po \u0148om v decembri 1968 gener\u00e1l Jozef Turo\u0161\u00edk. V novembri 1969 funkciu n\u00e1\u010deln\u00edka Spravodajskej spr\u00e1vy G\u0160 prevzal gener\u00e1l Jozef Bro\u017e, absolvent kurzu GRU v Moskve. Postupne v\u0161etky ved\u00face miesta v arm\u00e1dnej rozviedke zaujali \u201emarxisticko-leninsky” oddan\u00ed d\u00f4stojn\u00edci, bez odborn\u00e9ho vzdelania a spravodajskej praxe; v\u00e4\u010d\u0161inou i\u0161lo o b\u00fdval\u00fdch funkcion\u00e1rov Mestskej vojenskej spr\u00e1vy v Prahe.<\/p>

      Od 1.marca 1969 za\u010dalo plati\u0165 nov\u00e9 organiza\u010dn\u00e9 usporiadanie spravodajsk\u00fdch zlo\u017eiek feder\u00e1lneho ministerstva vn\u00fatra. T\u00e1to zmena s\u00favisela s federaliz\u00e1ciou \u010cesko-Slovenska, ale aj s t\u00fdm, \u017ee defekcie spravodajsk\u00fdch d\u00f4stojn\u00edkov po 21.auguste 1968 na Z\u00e1pad a odvol\u00e1vanie k\u00e1drovo nesp\u00f4sobil\u00fdch funkcion\u00e1rov sa pova\u017eovali za potenci\u00e1lne ohrozenie utajovan\u00fdch skuto\u010dnost\u00ed v rezorte. Vznikla Feder\u00e1lna spr\u00e1va spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb, ktor\u00e1 fungovala do reorganiz\u00e1cie v decembri 1970. Patrili pod \u0148u: I. spr\u00e1va \u2013 Hlavn\u00e1 spr\u00e1va rozviedky, II. spr\u00e1va \u2013 Hlavn\u00e1 spr\u00e1va kontrarozviedky, III. spr\u00e1va \u2013 Hlavn\u00e1 spr\u00e1va vojenskej kontrarozviedky , IV. spr\u00e1va \u2013 Spr\u00e1va sledovania, V. spr\u00e1va \u2013 Spr\u00e1va ochrany stran\u00edckych a \u00fastavn\u00fdch \u010dinite\u013eov a VI. spr\u00e1va \u2013 Spr\u00e1va spravodajskej techniky. Kontrarozviedka zahrnovala aj spr\u00e1vu R, ktor\u00e1 riadila agent\u00farne siete v Rak\u00fasku, Spolkovej republike Nemecko a v Z\u00e1padnom Berl\u00edne.<\/p>

      V r\u00e1mci federaliz\u00e1cie vznikla v janu\u00e1ri 1969 slovensk\u00e1 a \u010desk\u00e1 Hlavn\u00e1 spr\u00e1va \u0160tB. N\u00e1\u010deln\u00edkom Hlavnej spr\u00e1vy \u0160tB na Slovensku sa stal podplukovn\u00edk Ondrej Dovina. Aby nedoch\u00e1dzalo k sporom a konfliktom medzi n\u00e1rodn\u00fdmi a feder\u00e1lnymi org\u00e1nmi \u0160tB, feder\u00e1lny minister vn\u00fatra Jan Pelna\u0159 zriadil Koordina\u010dn\u00fa radu \u010desko-slovenskej kontrarozviedky, ale toto rie\u0161enie probl\u00e9my neodstr\u00e1nilo. Vzh\u013eadom na prehlbovanie duplicity spravodajsk\u00fdch aktiv\u00edt, \u0165a\u017ekop\u00e1dnos\u0165 riadenia, kompeten\u010dn\u00e9 spory a trie\u0161tenie inform\u00e1ci\u00ed medzi jednotliv\u00fdmi zlo\u017ekami \u0160tB presadil sa n\u00e1zor o potrebe vy\u010dleni\u0165 do p\u00f4sobnosti feder\u00e1cie cel\u00fa \u0160t\u00e1tnu bezpe\u010dnos\u0165. Existoval tu aj tlak z Moskvy, ktor\u00e1 z\u00e1sadne odmietala vplyv n\u00e1rodn\u00fdch org\u00e1nov na fungovanie spravodajsko-bezpe\u010dnostn\u00fdch \u0161trukt\u00far.<\/p>

      Reorganiz\u00e1cia sa najviac dotkla Hlavnej spr\u00e1vy rozviedky, kde boli v apr\u00edli 1969 vytvoren\u00e9 \u0161tyri samostatn\u00e9 operat\u00edvne spr\u00e1vy. Politick\u00fa a hospod\u00e1rsku \u0161pion\u00e1\u017e organizovala spr\u00e1va A . Zahrani\u010dn\u00e1 kontrarozviedka patrila pod spr\u00e1vu B ; patrila tu aj slu\u017eba zvl\u00e1\u0161tneho ur\u010denia. Spr\u00e1va C organizovala vedecko-technick\u00fa rozviedku. Vyh\u013ead\u00e1van\u00edm, pr\u00edpravou, vysielan\u00edm a riaden\u00edm neleg\u00e1lov, ako aj organiz\u00e1ciou operat\u00edvneho a technick\u00e9ho spojenia s nimi sa zaoberala spr\u00e1va D. Spravodajsk\u00e9 inform\u00e1cie a poznatky z operat\u00edvnych spr\u00e1v spracov\u00e1val informa\u010dn\u00fd odbor. Podporn\u00e9 \u00fatvary, radistov, \u0161ifr\u00e9rov, kuri\u00e9rov a arch\u00edv za\u010dlenili pod vn\u00fatorn\u00fa spr\u00e1vu. V Bratislave bolo zriaden\u00e1 pobo\u010dka centr\u00e1ly rozviedky, ale prv\u00e9 odbory na krajsk\u00fdch spr\u00e1vach ZNB \u2013 podliehaj\u00face 1. spr\u00e1ve \u2013 boli zru\u0161en\u00e9. Pod\u013ea do\u010dasn\u00e9ho \u0161tat\u00fatu rozviedky ak n\u00e1\u010deln\u00edk Hlavnej spr\u00e1vy rozviedky bol \u010deskej n\u00e1rodnosti, jeho prv\u00fd z\u00e1stupca bol Slov\u00e1k a malo to plati\u0165 aj naopak. Organiza\u010dn\u00e9 zmeny mali zefekt\u00edvni\u0165 spravodajsk\u00fa \u010dinnos\u0165, ale predov\u0161etk\u00fdm znepreh\u013eadni\u0165 organiza\u010dn\u00fa \u0161trukt\u00faru kv\u00f4li pokra\u010duj\u00facim defekci\u00e1m spravodajsk\u00fdch d\u00f4stojn\u00edkov a tie\u017e person\u00e1lnym \u010distk\u00e1m v rozviedke.<\/p>

      Politick\u00e9 \u010distky na 1.spr\u00e1ve sa za\u010dali u\u017e na jese\u0148 1969, av\u0161ak hlavn\u00e1 vlna prep\u00fa\u0161\u0165ania zo slu\u017eby vrcholila v roku 1971. Za obdobie nasleduj\u00facich 4 rokov muselo od\u00eds\u0165 z rozviedky 352 d\u00f4stojn\u00edkov, \u010do predstavovalo cca tretinu jej po\u010detn\u00e9ho stavu. Politick\u00e9 previerky zna\u010dnou mierou paralyzovali aktivity slu\u017eby v zahrani\u010d\u00ed, preto\u017ee bola odvolan\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ina operat\u00edvcov, riadiacich agent\u00farne siete. Najviac sa to prejavilo na americkom a eur\u00f3pskom odbore, ako aj na \u00faseku vedecko-technickej rozviedky. K preru\u0161eniu a strate spojenia s agentmi do\u0161lo najm\u00e4 vo Franc\u00fazsku, Ve\u013ekej Brit\u00e1nii a v Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1toch americk\u00fdch. Menej probl\u00e9mov bolo na rezident\u00farach v krajin\u00e1ch tzv. tretieho sveta a tie\u017e v Rak\u00fasku a Spolkovej republike Nemecko. Prepusten\u00ed boli aj neleg\u00e1li pripravovan\u00ed na v\u00fdjazd do zahrani\u010dia, ak ich in\u0161truktori nepre\u0161li sitom normaliza\u010dn\u00fdch previerkov\u00fdch komisi\u00ed. Naplno za\u010dala fungova\u0165 rozviedka a\u017e koncom sedemdesiatych rokov, ke\u010f sa person\u00e1lne skonsolidovala a podarilo sa jej vybudova\u0165 nov\u00fa agent\u00farnu sie\u0165 v zahrani\u010d\u00ed.<\/p>

      Moskva pova\u017eovala I. spr\u00e1vu za hniezdo protisovietskych elementov a nebezpe\u010dn\u00fdch agentov \u0161pion\u00e1\u017enych centr\u00e1l Z\u00e1padu na Feder\u00e1lnom ministerstve vn\u00fatra. Z toho d\u00f4vodu sa v d\u0148och 30.septembra \u2013 3. okt\u00f3bra uskuto\u010dnila v Moskve n\u00e1v\u0161teva n\u00e1\u010deln\u00edka Hlavnej spr\u00e1vy rozviedky plukovn\u00edka \u010c. Podzemn\u00e9ho, ktor\u00fd rokoval s prv\u00fdm z\u00e1stupcom n\u00e1\u010deln\u00edka 1. spr\u00e1vy KGB F. K. Morinom a so z\u00e1stupcom n\u00e1\u010deln\u00edka rozviedky S. A. Kondra\u0161ovom. V\u00fdznam, ak\u00fd pripisovali t\u00fdmto rokovaniam sovietski partneri, vyjadruje fakt, \u017ee \u010c. Podzemn\u00e9ho prijal predseda KGB Jurij Andropov. Vyjadril Podzemn\u00e9mu nespokojnos\u0165 s nedostato\u010dnou \u00farov\u0148ou k\u00e1drovej o\u010disty spravodajskej slu\u017eby a kritizoval jej organiza\u010dn\u00fa \u0161trukt\u00faru. Upozornil hos\u0165a na aktu\u00e1lne spravodajsk\u00e9 priority, a to rozpracovanie \u010desko-slovenskej poagustovej emigr\u00e1cie, sledovanie situ\u00e1cie v Alb\u00e1nsku, \u010c\u00edne, Juhosl\u00e1vii a Rumunsku a tie\u017e zintenz\u00edvnenie agent\u00farnej \u010dinnosti, zameranej na inform\u00e1cie, t\u00fdkaj\u00face sa Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov americk\u00fdch a k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdch \u010dlenov NATO na eur\u00f3pskom kontinente. J. Andropov odmietol tie\u017e z\u00e1mer \u010desko-slovensk\u00e9ho vedenia zriadi\u0165 v\u00fdbor pre koordin\u00e1ciu spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb pri predsedn\u00edctve vl\u00e1dy.<\/p>

      Predstavitelia KGB neboli spokojn\u00ed s t\u00fdm, \u017ee plukovn\u00edk \u010c. Podzemn\u00fd s nedostato\u010dnou razanciou postupoval pri o\u010diste rozviedky od \u201epravicovo-oportunistick\u00fdh a kontrarevolu\u010dn\u00fdch elementov”. Z toho d\u00f4vodu ho feder\u00e1lny minister vn\u00fatra Radko Kaska v janu\u00e1ri 1971 nahradil expertom z RVHP a predt\u00fdm apar\u00e1t\u010dikom \u00daV KS\u010c RSDr. Milo\u0161om Hlad\u00edkom. Z\u00e1rove\u0148 bola zru\u0161en\u00e1 Feder\u00e1lna spr\u00e1va spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb a obnoven\u00e1 \u0161trukt\u00fara \u0160tB na \u00farovni spred augusta 1968. Zmenila sa tie\u017e organiz\u00e1cia rozviedky, ktor\u00e1 bola usporiadan\u00e1 pod\u013ea odborov. Spr\u00e1va D pre neleg\u00e1lov sa rozdelila do \u0161iestich odborov. \u010cinnos\u0165 spr\u00e1vy C pre VTR pokr\u00fdvali dva odbory: opera\u010dn\u00fd a analyticko-informa\u010dn\u00fd odbor. Prepusten\u00ed spravodajsk\u00ed d\u00f4stojn\u00edci boli pova\u017eovan\u00ed za potenci\u00e1lne nebezpe\u010denstvo, a preto ich evidencia a sledovanie bolo zveren\u00e9 33. odboru, ktor\u00fd mal na starosti ochranu objektov 1. spr\u00e1vy a tie\u017e akt\u00edvne opatrenia proti defektorom. Konjuktur\u00e1lnym politick\u00fdm potreb\u00e1m zodpovedali odbory zameran\u00e9 na emigr\u00e1ciu, ideologick\u00fa diverziu, ako aj na akt\u00edvne a vplyvov\u00e9 opatrenia. V novembri 1972 schv\u00e1lil minister Radko Kaska \u0161tat\u00fat Hlavnej spr\u00e1vy rozviedky Feder\u00e1lneho ministerstva vn\u00fatra, pod\u013ea ktor\u00e9ho za t\u00fato \u010dinnos\u0165 zodpovedal \u00fatvar psychologick\u00fdch oper\u00e1ci\u00ed a podie\u013eali sa na nej \u00fatvary politickej rozviedky.<\/p>

      Politick\u00e1 aktivita najm\u00e4 poaugustovej emigr\u00e1cie a obavy z dom\u00e1cej opoz\u00edcie vyvolali potrebu reorganiz\u00e1cie Hlavnej spr\u00e1vy kontrarozviedky, ktor\u00e1 sa v j\u00fani 1974 rozdelila na tri \u00fatvary, a to: II. spr\u00e1vu \u2013 kontrarozviedku pre boj s vonkaj\u0161\u00edm nepriate\u013eom, X. spr\u00e1vu \u2013 kontrarozviedku pre boj s vonkaj\u0161\u00edm nepriate\u013eom a XI. spr\u00e1vu \u2013 kontrarozviedku na ochranu ekonomiky. Z\u00e1rove\u0148 bola zru\u0161en\u00e1 Hlavn\u00e1 spr\u00e1va \u0160tB na Slovensku a nahraden\u00e1 spr\u00e1vou kontrarozviedky v Bratislave s kryc\u00edm n\u00e1zvom XII. spr\u00e1va. Nov\u00fd \u00fatvar mal vykon\u00e1va\u0165 \u201ekontrarozviednu \u010dinnos\u0165 vo vymedzen\u00fdch objektoch a problematik\u00e1ch feder\u00e1lneho charakteru” na Slovensku a v \u00fatvaroch republikov\u00e9ho charakteru. Jeho n\u00e1\u010deln\u00edkom sa stal plukovn\u00edk J\u00e1n Kov\u00e1\u010d, predt\u00fdm n\u00e1\u010deln\u00edk Krajskej spr\u00e1vy ZNB v Bratislave.<\/p>

      O rok nesk\u00f4r feder\u00e1lny minister vn\u00fatra Jarom\u00edr Obzina vydal rozkaz o s\u00fa\u010dinnosti rozviedky so v\u0161etk\u00fdmi kontrarozviednymi \u00fatvarmi, vr\u00e1tane VKR a tie\u017e Spravodajskej spr\u00e1vy Pohrani\u010dnej str\u00e1\u017ee a ochrany \u0161t\u00e1tnych hran\u00edc. Komunistick\u00fd re\u017eim sa ob\u00e1val prepojenia s\u00edl dom\u00e1cej a zahrani\u010dnej opoz\u00edcie, a preto 1.spr\u00e1ve zveril \u00falohu garanta oper\u00e1ci\u00ed bezpe\u010dnostn\u00e9ho apar\u00e1tu v zahrani\u010d\u00ed. Z toho d\u00f4vodu vysielanie d\u00f4stojn\u00edkov kontrarozviedky do zahrani\u010dia a realiz\u00e1ciu jej oper\u00e1ci\u00ed mimo \u00fazemia republiky posudzovala rozviedka. Pod\u013ea uveden\u00e9ho rozkazu preberala tie\u017e riadenie agentov \u0160t\u00e1tnej bezpe\u010dnosti v cudzine, ak tam p\u00f4sobili dlh\u0161ie ako tri mesiace. Z\u00e1rove\u0148 bola povinn\u00e1 odovzda\u0165 pr\u00edslu\u0161nej kontrarozviednej spr\u00e1ve vlastn\u00fa agent\u00faru prich\u00e1dzaj\u00facu dlhodobo zo zahrani\u010dia do \u010cesko-Slovenska.<\/p>

      Rozpracovanie emigrantsk\u00e9ho prostredia sa stalo k\u013e\u00fa\u010dovou agendou rozviedky. V tom bol jej hlavn\u00fdm partnerom siedmy odbor II. spr\u00e1vy kontrarozviedky, zameran\u00fd na emigrantov a navr\u00e1tilcov, ako aj klientov dom\u00e1cich i zahrani\u010dn\u00fdch cestovn\u00fdch kancel\u00e1ri\u00ed a tie\u017e ob\u010danov, ktor\u00ed z rozli\u010dn\u00fdch d\u00f4vodov cestovali do zahrani\u010dia. Najsilnej\u0161ie boli rezident\u00fary vo Viedni a v Bonne. Komunistick\u00e9 vedenie osobitne si cenilo spravodajsk\u00fa produkciu z Viedne, R\u00edma a Par\u00ed\u017ea, odkia\u013e prich\u00e1dzali inform\u00e1cie o exilov\u00fdch \u0161trukt\u00farach, politick\u00fdch aktivistoch, redakci\u00e1ch a vydavate\u013estv\u00e1ch. Okrem toho sa aktivizovala vedecko-technick\u00e1 rozviedka. Za\u010diatkom sedemdesiatych rokov za\u010dali operova\u0165 rezident\u00fary v tzv. socialistick\u00fdch krajin\u00e1ch, a to v Belehrade, Bukure\u0161ti a v Tirane. Roz\u0161iroval sa tie\u017e spravodajsk\u00fd z\u00e1ujem o situ\u00e1ciu v komunistickej \u010c\u00edne, \u010do s\u00faviselo s po\u017eiadavkami Moskvy kv\u00f4li nap\u00e4t\u00fdm vz\u0165ahom medzi Sovietskym zv\u00e4zom a \u010c\u013dR. N\u00e1roky KGB uspokojovala 1.pr\u00e1va nielen poskytovan\u00edm inform\u00e1ci\u00ed na \u00farovni centr\u00e1ly, ale aj tzv. operat\u00edvnymi kontaktmi, zahrnuj\u00facimi v\u00fdmenu poznatkov o agent\u00farnom operat\u00edvnom prostred\u00ed v pr\u00edslu\u0161nej krajine p\u00f4sobenia.<\/p>

      Podriadenos\u0165 KGB bola nesk\u00f4r in\u0161titucionalizovan\u00e1 vytvoren\u00edm Syst\u00e9mu zjednotenej evidencie poznatkov \u2013 SSEP (v ru\u0161tine), ktor\u00e1 fungovala od roku 1978 v Moskve. \u00dadaje do tejto datab\u00e1zy poskytovali Bulharsko, \u010cesko-Slovensko, Kuba, Ma\u010farsko, Mongolsko, NDR, Po\u013esko, Sovietsky zv\u00e4z a Vietnam. Zahrnovala z\u00e1ujmov\u00e9 osoby, ako boli d\u00f4stojn\u00edci a agenti z\u00e1padn\u00fdch spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb, agenti-dubl\u00e9ri, teroristi, \u00fanoscovia, emigranti, n\u00e1bo\u017eensk\u00ed i politick\u00ed aktivisti, diplomati, vyhosten\u00e9 osoby, ideologicky z\u00e1vadn\u00e9 osoby a \u010fal\u0161ie kateg\u00f3rie ob\u010danov podozriv\u00fdch z nepriate\u013estva vo\u010di tzv. socialistick\u00fdm krajin\u00e1m. Datab\u00e1zu SSEP spravovala rozviedka KGB. Po vytvoren\u00ed evidencie os\u00f4b sa pripravovala datab\u00e1za in\u0161tit\u00faci\u00ed a organiz\u00e1ci\u00ed. Oby\u010dajn\u00e9 po\u017eiadavky Moskva vybavovala do 35 dn\u00ed, s\u00farne do 7 dn\u00ed a ve\u013emi s\u00farne do 3 dn\u00ed. Do datab\u00e1zy mala pr\u00edstup aj Spravodajsk\u00e1 spr\u00e1va Gener\u00e1lneho \u0161t\u00e1bu \u010cS\u013dA, a to prostredn\u00edctvom III. spr\u00e1vy FMV – vojenskej kontrarozviedky. Evidenciu SSEP vyu\u017e\u00edvala predov\u0161etk\u00fdm kontrarozviedka, ktor\u00e1 z\u00e1sobovala moskovsk\u00fa datab\u00e1zu v\u00e4\u010d\u0161\u00edm objemom inform\u00e1ci\u00ed ako rozviedka.<\/p>

      Ke\u010f\u017ee aktivita troch \u00fatvarov kontrarozviedky \u2013 II., X. a XI. spr\u00e1vy \u2013 nepriniesla efekt, ak\u00fd sa o\u010dak\u00e1val, v auguste 1988 do\u0161lo k ich zl\u00fa\u010deniu a op\u00e4tovn\u00e9mu vytvoreniu Hlavnej spr\u00e1vy kontrarozviedky ZNB. Jej n\u00e1\u010deln\u00edkom sa stal plukovn\u00edk Karel Vykyp\u011bl a podliehala 1.n\u00e1mestn\u00edkovi feder\u00e1lneho ministra vn\u00fatra gener\u00e1lovi Alojzovi Lorencovi. Kontrarozviedka bola rozdelen\u00e1 do dvan\u00e1stich odborov, ktor\u00e9 sa organiza\u010dne \u010dlenili na \u00fasek vonkaj\u0161ieho nepriate\u013ea, \u00fasek ochrany ekonomiky a \u00fasek vn\u00fatorn\u00e9ho nepriate\u013ea. Spravodajsk\u00e1 \u010dinnos\u0165 na tomto \u00faseku sa koncentrovala predov\u0161etk\u00fdm na dom\u00e1cich disidentov, tzv. ideovo-diverzn\u00e9 centr\u00e1 v exile, mierov\u00e9 a ekologick\u00e9 hnutia, ako aj antisovietizmus, slovensk\u00fd separatizmus, ma\u010farsk\u00fd i ukrajinsk\u00fd nacionalizmus. Do agendy na tomto \u00faseku patrilo tie\u017e spravodajsk\u00e9 rozpracovanie cirkv\u00ed a n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch organiz\u00e1ci\u00ed, vedeckej a kult\u00farnej obce, \u0161kolstva a ml\u00e1de\u017en\u00edckych \u0161trukt\u00far. V tomto prostred\u00ed sa z\u00edskavali nielen inform\u00e1cie, ale aj tipy na spolupracovn\u00edkov \u0160tB. Pod\u013ea smernice pre \u010dinnos\u0165 pracovn\u00edkov kontrarozviedky, vydanej 25. janu\u00e1ra 1978, spravodajsk\u00e1 aktivita mala zisti\u0165 poznatky \u201enajm\u00e4 o z\u00e1meroch a tendenci\u00e1ch vn\u00fatorn\u00fdch nepriate\u013eov.”<\/p>

      Po smrti n\u00e1\u010deln\u00edka I. spr\u00e1vy gener\u00e1la M. Hled\u00edka vo febru\u00e1ri 1980 t\u00fato funkciu viac ako rok zast\u00e1val plukovn\u00edk O. Dovina. V person\u00e1lnej politike sa orientoval na svoje vz\u0165ahy s kolegami z obdobia, ke\u010f p\u00f4sobil v Bratislave a patril k akt\u00edvnym k\u00e1drom tzv. normaliz\u00e1cie. Preto jeho hlavn\u00fdm krit\u00e9riom pri v\u00fdbere slu\u017eobn\u00fdch funkcion\u00e1rov na centr\u00e1lu rozviedky bola komunistick\u00e9 presved\u010denie a kolegi\u00e1lna lojalita. Od 1. marca 1981 ho vystriedal gener\u00e1l Karel Sochor, ktor\u00fd predt\u00fdm vykon\u00e1val funkciu z\u00e1stupcu n\u00e1\u010deln\u00edka Spravodajskej spr\u00e1vy G\u0160 pre agent\u00farny prieskum. Zaviedol pl\u00e1novanie spravodajskej \u010dinnosti pod\u013ea \u0161tatistick\u00fdch krit\u00e9ri\u00ed, zv\u00e1dzaj\u00face d\u00f4stojn\u00edkov rozviedky k formalizmu a fal\u0161ovaniu \u00fadajov. Spravodajsk\u00fa efekt\u00edvnos\u0165 obmedzovala rozm\u00e1haj\u00faca sa byrokracia a ned\u00f4sledn\u00e9 dodr\u017eiavanie princ\u00edpov kon\u0161pir\u00e1cie. Za jeho p\u00f4sobenia \u010diasto\u010dne sa zlep\u0161ila spolupr\u00e1ca s vojenskou rozviedkou, i ke\u010f toto zlep\u0161enie nemalo trval\u00fd charakter. V decembri 1988 defektoval v Dilli\u00ed podplukovn\u00edk I. spr\u00e1vy Vlastimil Ludv\u00edk. Predt\u00fdm p\u00f4sobil v Lond\u00fdne, kde za\u010dal pracova\u0165 pre britsk\u00fa MI 6. Sp\u00f4sobil t\u00fdm ve\u013ek\u00e9 \u0161kody \u010desko-slovenskej rozviedke, a preto predsedn\u00edctvo \u00daV KS\u0106 3. apr\u00edla 1989 odvolala gener\u00e1la Sochora z postu n\u00e1\u010deln\u00edka I. spr\u00e1vy a nahradilo ho dlhoro\u010dn\u00fdm pr\u00edslu\u0161n\u00edkom rozviedky plukovn\u00edkom Karlom Vodr\u00e1\u017ekom. Po \u0161iestich t\u00fd\u017ed\u0148och zomrel v\u0161ak na infarkt a tak od 1. j\u00fala 1989 do funkcie \u0161\u00e9fa rozviedky nast\u00fapil plukovn\u00edk Vil\u00e9m V\u00e1clavek.<\/p>

      Po zmen\u00e1ch v novembri 1989, resp. n\u00e1stupe vl\u00e1dy Mari\u00e1na \u010calfu nebol obsaden\u00fd post feder\u00e1lneho ministra vn\u00fatra, tak\u017ee faktick\u00fdm \u0161\u00e9fom spravodajsk\u00fdch zlo\u017eiek bol uraduj\u00faci prv\u00fd n\u00e1mestn\u00edk ministra vn\u00fatra gener\u00e1l A. Lorenc. A\u017e 30. decembra 1989 prezident republiky V\u00e1clav Havel vymenoval do funkcie ministra vn\u00fatra Richarda Sachera, ktor\u00fd rozkazom z 31.janu\u00e1ra 1990 zru\u0161il v\u0161etky spravodajsko-bezpe\u010dnostn\u00e9 zlo\u017eky feder\u00e1lneho ministerstva vn\u00fatra. Sacherov \u0161tatut\u00e1rny n\u00e1mestn\u00edk Viliam Ciklamini ustanovil za riadite\u013ea Spravodajskej slu\u017eby Feder\u00e1lneho ministerstva vn\u00fatra \u2013 ako sa vtedy premenovala rozviedka \u2013 plukovn\u00edka P\u0159emysla Holana, b\u00fdval\u00e9ho d\u00f4stojn\u00edka rozviedky anga\u017eovan\u00e9ho v udalostiach roku 1968. Pr\u00edslu\u0161n\u00edci kontrarozviedky \u0160tB boli odzbrojen\u00ed a II. spr\u00e1va \u0160tB bola rozpusten\u00e1. Nov\u00e1 kontrarozviedka vznikla pod n\u00e1zvom \u00darad na ochranu \u00fastavy a demokracie; jej riadite\u013eom sa stal b\u00fdval\u00fd spolupracovn\u00edk ministra vn\u00fatra J. Pavla z roku 1968 Zden\u011bk Form\u00e1nek. Pre kompeten\u010dn\u00e9 spory s ministrom R. Sacherom bol tento rehabilitovan\u00fd d\u00f4stojn\u00ed \u0160tB nahraden\u00fd b\u00fdval\u00fdm, disidentom Janom Rumlom, ktor\u00fd s\u00fa\u010dasne zast\u00e1val aj post prv\u00e9ho n\u00e1mestn\u00edka feder\u00e1lneho ministra vn\u00fatra. Po jeho zlyhan\u00ed v af\u00e9re politika \u010ceskoslovenskej strany lidovej Josefa Barton\u010d\u00edka pri\u0161iel na Rumlov post signat\u00e1r Charty 77 a dlhoro\u010dn\u00fd politick\u00fd v\u00e4ze\u0148 komunistick\u00e9ho re\u017eimu Ji\u0159\u00ed M\u016fller. Nepodarilo sa mu v\u0161ak presadi\u0165 jeho predstavu o tom, \u017ee by kontrarozviedka mohla by\u0165 nez\u00e1vislou in\u0161tit\u00faciou. Po intrig\u00e1ch J. Rumla a prezidentovho bezpe\u010dnostn\u00e9ho poradcu Ji\u0155\u00edho Kri\u017eana nahradil ho poslu\u0161n\u00fd Ji\u0159\u00ed Novotn\u00fd.<\/p>

      Vyvrcholen\u00edm z\u00e1pasu o moc v ponovembrovej kontrarozviedke bola transform\u00e1cia \u00daradu na ochranu \u00fastavy a demokracie na Feder\u00e1lnu informa\u010dn\u00fa slu\u017ebu (FIS). Jej \u0161\u00e9fom zostal loj\u00e1lny, ale neschopn\u00fd J. Novotn\u00fd, ktor\u00fd aj po \u010fal\u0161ej transform\u00e1cii kontrarozviedky od 1. j\u00fala 1991 na Feder\u00e1lnu bezpe\u010dnostn\u00fa informa\u010dn\u00fa slu\u017ebu (FBIS) zostal vo svojom kresle. Mocensk\u00fd s\u00faboj o poz\u00edcie v\u0161ak pokra\u010doval \u010falej. Slovensk\u00e1 vl\u00e1da nominovala do funkcie n\u00e1mestn\u00edka riadite\u013ea FBIS Vladim\u00edr Palka, \u010do J. Novotn\u00fd bez v\u00fdhrad akceptoval, ale odmietol vymenova\u0165 \u010fal\u0161ieho svojho n\u00e1mestn\u00edka Jaroslava Ba\u0161tu, ktor\u00e9ho na tento post schv\u00e1lila \u010desk\u00e1 vl\u00e1da. Ne\u00fanosnou situ\u00e1ciou sa preto zaoberal branno-bezpe\u010dnostn\u00fd v\u00fdbor feder\u00e1lneho parlamentu a navrhol Novotn\u00e9ho odstr\u00e1ni\u0165 z jeho riadite\u013esk\u00e9ho postu. Prezident V. Havel odvolal Novotn\u00e9ho a na jeho miesto vymenoval poslanca VPN \u0160tefana Ba\u010dinsk\u00e9ho. Nov\u00fd \u0161\u00e9f FBIS sa anga\u017eoval v pochybn\u00fdch politick\u00fdch aktivit\u00e1ch, ktor\u00fdmi nakoniec vyprovokoval slovensk\u00e9ho premi\u00e9ra Vladim\u00edra Me\u010diara, aby \u017eiadal Ba\u010dinsk\u00e9ho odvolanie. Namiesto neho vymenoval prezident V. Havel policajn\u00e9ho riadite\u013ea z \u010cadce Pavla Slov\u00e1ka a jeho n\u00e1mestn\u00edkom sa stal b\u00fdval\u00fd chartista Stanislav Dev\u00e1ty, nesk\u00f4r do\u010dasn\u00fd riadite\u013e Bezpe\u010dnostnej informa\u010dnej slu\u017eby, ktor\u00e1 od roku 1993 funguje ako kontrarozviedka v \u010ceskej republike<\/p>

      Podobn\u00e9 person\u00e1lne zmeny prebiehali aj na Spravodajskej spr\u00e1ve FMV. V m\u00e1ji 1990 minister vn\u00fatra odvolal z \u00faradu riadite\u013ea P. Holana a na jeho miesto menoval plukovn\u00edka Bohumila Kub\u00edka. V j\u00fali op\u00e4\u0165 prevzal riadite\u013esk\u00fd post v rozviedke P. Holan; ale od 1. septembra 1990 minister vn\u00fatra J\u00e1n Lango\u0161 ustanovil za \u0161\u00e9fa rozviedky plukovn\u00edka Radovana Proch\u00e1zku., dlhoro\u010dn\u00e9ho politick\u00e9ho v\u00e4z\u0148a, ktor\u00fd sa otvorene vzb\u00faril proti prevzatiu moci komunistami vo febru\u00e1ri 1948. Minister Lango\u0161 sa nieko\u013eko t\u00fd\u017ed\u0148ov usiloval o zru\u0161enie rozviedky, ale nakoniec jeho z\u00e1mer nevy\u0161iel. D\u0148a 21. decembra 1990 vznikol \u00darad FMV pre zahrani\u010dn\u00e9 styky a inform\u00e1cie (\u00daZSI). \u00darad prevzal centr\u00e1lu I. spr\u00e1vy, evidencie, arch\u00edvy a ve\u013ek\u00fa \u010das\u0165 jej pr\u00edslu\u0161n\u00edkov. Za\u010dal sa postupn\u00fd proces transform\u00e1cie, zahrnuj\u00faci redukciu po\u010detn\u00fdch stavov, previerky ob\u010dianskych komisi\u00ed, rehabilit\u00e1ciu b\u00fdval\u00fdch pr\u00edslu\u0161n\u00edkov I. spr\u00e1vy z roku 1968 a z\u00e1rove\u0148 n\u00e1bor nov\u00fdch adeptov spravodajsk\u00e9ho remesla a ich \u0161kolenie vo Ve\u013ekej Brit\u00e1nii. Nadv\u00e4zovali sa kontakty so spravodajskou komunitou \u010dlensk\u00fdch kraj\u00edn NATO. Z\u00e1rove\u0148 sa pripravovala nov\u00e1 koncepcia spravodajskej \u010dinnosti v zahrani\u010d\u00ed, preto\u017ee sa zmenili strategick\u00e9 priority a bezpe\u010dnostn\u00e9 rizik\u00e1.<\/p>

      V auguste 1992 za\u010dala v Bratislave fungova\u0165 36. sekcia \u00daZSI, ktor\u00e1 mala organizova\u0165 agent\u00farno-operat\u00edvnu \u010dinnos\u0165 smerom do geograficky bl\u00edzkych terit\u00f3ri\u00ed. Jadro tohto \u00fatvaru predstavovali rehabilitovan\u00ed d\u00f4stojn\u00edci I. spr\u00e1vy a tie\u017e pr\u00edslu\u0161n\u00edci, ktor\u00ed predt\u00fdm p\u00f4sobili na pra\u017eskej centr\u00e1le, ale aj nov\u00e9 k\u00e1dre bez adekv\u00e1tnej odbornej pr\u00edpravy a dostato\u010dnej praxe. I\u0161lo v\u0161ak o to, aby Slovensko primeran\u00fdm podielom participovalo na perspekt\u00edvnych aktivit\u00e1ch spravodajstva, zameran\u00e9ho do nov\u00e9ho z\u00e1ujmov\u00e9ho prostredia. De\u0161trukt\u00edvne procesy v \u0161t\u00e1toch b\u00fdval\u00e9ho Sovietskeho zv\u00e4zu, sign\u00e1ly otrasov na Balk\u00e1ne a nestabiln\u00e1 situ\u00e1cia na Strednom v\u00fdchode otv\u00e1rali dostato\u010dn\u00fd priestor pre efekt\u00edvne spravodajsk\u00e9 prenikanie zo Slovenska. Hoci vn\u00fatropolitick\u00fd v\u00fdvoj v \u010cesko-Slovensku zabr\u00e1nil realiz\u00e1cii t\u00fdchto pl\u00e1nov pra\u017eskej centr\u00e1ly \u00daZSI, bratislavsk\u00e1 sekcia feder\u00e1lnej rozviedky bolo sol\u00eddnym z\u00e1kladom na zalo\u017eenie samostatnej rozviedky po vzniku suver\u00e9nnej Slovenskej republiky.<\/p>

      Stru\u010dn\u00fd preh\u013ead v\u00fdvoja \u010desko-slovensk\u00fdch spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb neuv\u00e1dza v\u0161etky podrobnosti a fakty z ich hist\u00f3rie, ale nazna\u010duje zlo\u017eitos\u0165 a rel\u00e1cie, ktor\u00e9 je potrebn\u00e9 pozna\u0165, ak chceme venova\u0165 d\u00f4kladnej\u0161iu pozornos\u0165 sk\u00famaniu, ak\u00fd by mohol by\u0165 ich re\u00e1lny v\u00fdznam pre s\u00fa\u010dasnos\u0165 i bud\u00facnos\u0165. Sotva sa podar\u00ed seri\u00f3zna \u0161t\u00fadia spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb na \u00fazem\u00ed \u010cesko-Slovenska, ak sa uspokoj\u00edme povrchn\u00fdmi kon\u0161tatovaniami a ponech\u00e1me bokom \u0161ir\u0161ie s\u00favislosti spolo\u010densk\u00e9ho v\u00fdvoja. Iba seri\u00f3zne preniknutie do ich historick\u00e9ho kontextu bez zjednodu\u0161en\u00ed a sch\u00e9m poskytne n\u00e1m \u0161ancu pozna\u0165 pravdu, akou mierou zasahovali aj do n\u00e1\u0161ho dejinn\u00e9ho osudu spravodajsk\u00e9 slu\u017eby a akt\u00e9ri ich tajn\u00fdch oper\u00e1ci\u00ed.<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"","protected":false},"author":1,"featured_media":4397,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[60,57],"tags":[],"class_list":["post-4388","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-clanky","category-vyber"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/absd.sk\/de\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4388","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/absd.sk\/de\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/absd.sk\/de\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/absd.sk\/de\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/absd.sk\/de\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=4388"}],"version-history":[{"count":20,"href":"https:\/\/absd.sk\/de\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4388\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":4468,"href":"https:\/\/absd.sk\/de\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4388\/revisions\/4468"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/absd.sk\/de\/wp-json\/wp\/v2\/media\/4397"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/absd.sk\/de\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=4388"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/absd.sk\/de\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=4388"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/absd.sk\/de\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=4388"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}