{"id":4523,"date":"2023-03-15T13:00:01","date_gmt":"2023-03-15T13:00:01","guid":{"rendered":"https:\/\/absd.sk\/?p=4523"},"modified":"2023-03-20T10:32:29","modified_gmt":"2023-03-20T10:32:29","slug":"spravodajstvo-21-storocia","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/absd.sk\/de\/spravodajstvo-21-storocia\/","title":{"rendered":""},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Niektor\u00e9 aspekty spravodajstva na po\u010diatku 21. storo\u010dia1<\/sup><\/h3>

Roman Laml<\/strong><\/p>

Dynamicky meniaci sa svet je v\u00fdzvou pre h\u013eadanie a vytv\u00e1ranie adekv\u00e1tnych mo\u017enost\u00ed a schopnost\u00ed jeho reflexie. Nie je to len prirodzen\u00fd z\u00e1ujem o pochopenie svojho okolia, ale najm\u00e4 \u017eivotn\u00e1 nutnos\u0165 \u010do najlep\u0161ie porozumie\u0165 sil\u00e1m a procesom, ktor\u00fdch sme s\u00fa\u010das\u0165ou a \u010dasto aj spolutvorcami. Jedn\u00fdm z n\u00e1strojom poznania a predikcie sveta, ktor\u00fd sl\u00fa\u017ei najm\u00e4 politick\u00fdm elit\u00e1m je spravodajstvo. Jeho hlavnou \u00falohou je v\u010das poskytn\u00fa\u0165 relevantn\u00e9 inform\u00e1cie, ktor\u00e9 s\u00fa potrebn\u00e9 pre uskuto\u010dnenie spr\u00e1vnych rozhodnut\u00ed. Spravodajstvo je preto \u00fazko prepojen\u00e9 s v\u00fdvojom sveta, so spolo\u010dnos\u0165ou ktor\u00fa m\u00e1 spozna\u0165 a vyjadri\u0165. Jeho schopnos\u0165 plni\u0165 si svoje poslanie je v\u00fdrazne podmienen\u00e1 jeho vn\u00fatornou variabilitou a sebareflexiou. Niektor\u00e9 z aspektov problematiky spravodajstva na po\u010diatku 21. storo\u010dia s\u00fa obsahom tohto pr\u00edspevku.<\/p>

Jedn\u00fdm zo signifikantn\u00fdch rozporov na\u0161ej s\u00fa\u010dasnosti je snaha o predikciu v\u00fdvoja spolo\u010dnosti v horizonte nieko\u013ek\u00fdch rokov a\u017e desa\u0165ro\u010d\u00ed, ktor\u00e1 je ale v kontraste s na\u0161ou st\u00e1le ve\u013emi malou schopnos\u0165ou vytvorenia kredibiln\u00fdch predpokladov v\u00fdvoja v horizonte najbli\u017e\u0161\u00edch mesiacov. Je mo\u017en\u00e9 usudzova\u0165, \u017ee toto je sp\u00f4soben\u00e9 na jednej strane na\u0161ou konformitou, kde predikcie dlhodob\u00e9ho v\u00fdvoja s\u00fa relat\u00edvne pohodln\u00e9 a bezpe\u010dn\u00e9, preto\u017ee ich sp\u00e4tn\u00e9 hodnotenie je ve\u013emi nepravdepodobn\u00e9 a je tak n\u00edzka pravdepodobnos\u0165 ne\u00faspechu. Na strane druhej mo\u017eno ide o na\u0161u podvedom\u00fa obavu a nepriznan\u00e9 vedomie obmedzenosti n\u00e1\u0161ho poznania, ktor\u00e9 n\u00e1m \u010dasto neumo\u017e\u0148uje adekv\u00e1tne vyhodnoti\u0165 u\u017e jestvuj\u00face inform\u00e1cie o prebiehaj\u00facich procesoch a predpoklada\u0165 tak v\u00fdvoj najbli\u017e\u0161\u00edch dn\u00ed.<\/p>

V posledn\u00fdch mesiacoch sme zaznamenali dve v\u00fdznamn\u00e9 udalosti region\u00e1lneho aj glob\u00e1lneho rozsahu, charakter ktor\u00fdch nem\u00e1 v\u00fdznamn\u00e9 prvky n\u00e1hodnosti, ktor\u00e9 boli v\u00fdsledkom poznate\u013en\u00fdch trendov a procesov a ktor\u00e9 preto mali by\u0165 do ur\u010ditej miery predpokladan\u00e9.<\/p>

Na prvom mieste to bola plynov\u00e1 kr\u00edza, ktor\u00e1 n\u00e1zorne uk\u00e1zala na\u0161u obmedzen\u00fa schopnos\u0165 vn\u00edma\u0165 aj tie \u010dasti reality, ktor\u00e9 s\u00fa pre n\u00e1s \u017eivotne d\u00f4le\u017eit\u00e9. Vznik tejto kr\u00edzy bol pre na\u0161ich predstavite\u013eov ne\u010dakan\u00fd a prekvapuj\u00faci. S\u00fa\u010dasne je ale ve\u013emi pravdepodobn\u00e9, \u017ee hlavn\u00ed akt\u00e9ri sa nerozhodovali v okamihoch, ale svoje kroky mali s ur\u010dit\u00fdm \u010dasov\u00fdm predstihom pripraven\u00e9. Je preto ur\u010dite z\u00e1va\u017en\u00fdm nedostatkom, \u017ee rozhoduj\u00faci politick\u00fd predstavitelia tieto inform\u00e1cie nemali, respekt\u00edve, \u017ee zodpovedn\u00e9 zlo\u017eky tieto inform\u00e1cie nez\u00edskali. Pritom po teoretickej str\u00e1nke je v\u00fdznam tohto probl\u00e9mu zn\u00e1my. Bezpe\u010dnostn\u00e1 strat\u00e9gia SR z roku 2005 energetick\u00fa bezpe\u010dnos\u0165 vymedzuje za jeden z probl\u00e9mov a u\u017e len z tohto d\u00f4vodu mala by\u0165 pozn\u00e1vacia a informa\u010dn\u00e1 \u010dinnos\u0165 org\u00e1nov \u0161t\u00e1tu orientovan\u00e1 t\u00fdmto smerom.<\/p>

Druh\u00fdm pr\u00edkladom je svetov\u00e1 ekonomick\u00e1 kr\u00edza, kde taktie\u017e z dne\u0161n\u00e9ho poh\u013eadu existovalo relat\u00edvne dostato\u010dn\u00e9 mno\u017estvo inform\u00e1ci\u00ed, ktor\u00e9 by mali umo\u017eni\u0165 jej predikciu. T\u00fato ale z relevantn\u00fdch in\u0161tit\u00facii v glob\u00e1lnom rozsahu nedok\u00e1zal uskuto\u010dni\u0165 nikto. Toto samozrejme nevylu\u010duje, \u017ee existovali jednotlivci alebo aj in\u0161tit\u00facie, ktor\u00e9 na toto riziko upozor\u0148ovali. Z n\u00e1\u0161ho poh\u013eadu s\u00fa d\u00f4le\u017eit\u00e9 ale len tie in\u0161tit\u00facie, ktor\u00e9 maj\u00fa kompetencie a zodpovednos\u0165 plni\u0165 tieto \u00falohy a ktor\u00e9 sl\u00fa\u017eia pre rozhodovanie politick\u00fdch el\u00edt. Okrem prirodzenej obmedzenosti poznania, ktor\u00e1 n\u00e1m vystavuje limity nami nevytv\u00e1ran\u00e9, je pravdepodobn\u00e1 u\u017e spom\u00ednan\u00e1 ur\u010dit\u00e1 konformita in\u0161tit\u00faci\u00ed a neochota postupova\u0165 riziko konfliktu s politickou mocou, ktor\u00e1 je naopak determinantom ich existencie. V ka\u017edom pr\u00edpade je s\u00fa\u010dasn\u00e1 finan\u010dn\u00e1 a hospod\u00e1rska kr\u00edza zlyhan\u00edm n\u00e1\u0161ho in\u0161titucionalizovan\u00e9ho syst\u00e9mu pozn\u00e1vania a predikcie spolo\u010dnosti. Mala by vyvola\u0165 snahu o sebareflexiu a prehodnotenie syst\u00e9mu podobne ako teroristick\u00fd \u00fatok na USA v roku 2001 vyvolal zmeny najm\u00e4 v r\u00e1mci bezpe\u010dnostnej politiky USA.<\/p>

Bezpe\u010dnostn\u00e9 prostredie<\/h3>

Pri rie\u0161en\u00ed problematiky sp\u00f4sobu uchopenia sveta je potrebn\u00e9 si r\u00e1mcovo vymedzi\u0165 jeho k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 prvky. S\u00fa\u010dasn\u00e9 bezpe\u010dnostn\u00e9 prostredie je formovan\u00e9 na pozad\u00ed v\u00fdvoja a z\u00e1sadn\u00fdch zmien v bezpe\u010dnostnom prostred\u00ed od 90. rokov minul\u00e9ho storo\u010dia do s\u00fa\u010dasnosti. Medzi najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie je mo\u017eno pova\u017eova\u0165 r\u00fdchly a do ve\u013ekej miery ne\u010dakan\u00fd rozpad sovietskeho bloku a napokon aj ZSSR, ktor\u00fd z\u00e1sadne zmenil glob\u00e1lne aj region\u00e1lne bezpe\u010dnostn\u00e9 prostredie. Znamenal z\u00e1nik bipol\u00e1rneho sveta, vytvoril predpoklady pre region\u00e1lne mocensk\u00e9 turbulencie v glob\u00e1lnom meradle a glob\u00e1lna stabilita bola nahraden\u00e1 region\u00e1lnou nestabilitou glob\u00e1lneho rozsahu aj dopadu. Nepredikovan\u00fd proces rozpadu ZSSR a cel\u00e9ho v\u00fdchodn\u00e9ho bloku taktie\u017e op\u00e4tovne uk\u00e1zal limity poznania.<\/p>

Nedostato\u010dn\u00e9 zva\u017eovanie ekonomick\u00fdch, ale najm\u00e4 \u0165a\u017eko identifikovate\u013en\u00fdch soci\u00e1lno-duchovn\u00fdch faktorov neumo\u017enilo predpoveda\u0165 z\u00e1va\u017enos\u0165 a rozsah mocensk\u00fdch zmien a poznanie a predikcia v\u00fdvoja bezpe\u010dnostn\u00e9ho prostredia bola nedostato\u010dn\u00e1. Okrem toho, \u017ee nebola predpokladan\u00e1 r\u00fdchlos\u0165 rozpadu sovietskeho bloku, jeho rozsah a d\u00f4sledky, neboli spr\u00e1vne hodnoten\u00e9 strednodob\u00e9 a dlhodob\u00e9 dopady tejto zmeny. V\u0161eobecne prevl\u00e1dalo presved\u010denie o \u201emierovej dividende\u201c, o z\u00e1niku vojensk\u00fdch blokov a o v\u0161eobecnom zv\u00fd\u0161en\u00ed \u00farovni bezpe\u010dnosti. Taktie\u017e neboli dostato\u010dne identifikovan\u00e9 otvoren\u00e9 aj skryt\u00e9 nov\u00e9 a potenci\u00e1lne hrozby, tendencie v\u00fdvoja bezpe\u010dnostn\u00e9ho prostredia ktor\u00e9 v historicky kr\u00e1tkej dobe zvr\u00e1tili domnel\u00fd proces zvy\u0161ovania bezpe\u010dnosti (Balk\u00e1n, Irak, Afrika, Kaukaz at\u010f.) Z tohto poh\u013eadu sa st\u00e1le nach\u00e1dzame v \u0161ir\u0161om p\u00e1sme mocensk\u00fdch turbulencii vyvolan\u00fdch z\u00e1nikom bipolarity, v procese redefinovan\u00ed akt\u00e9rov a s\u00edl a v obdob\u00ed formovania nov\u00e9ho glob\u00e1lneho usporiadania sveta.<\/p>

Na druhom mieste je to proces globaliz\u00e1cie, ktor\u00fd postupne formuje nov\u00fa realitu. Doch\u00e1dza k zvy\u0161ovaniu vz\u00e1jomnej previazanosti a z\u00e1vislosti v glob\u00e1lnom meradle. Zvy\u0161uje sa po\u010det akt\u00e9rov medzin\u00e1rodn\u00fdch vz\u0165ahov, zni\u017euje sa v\u00fdznam tradi\u010dn\u00fdch \u0161t\u00e1tov a zvy\u0161uje sa v\u00fdznam transnacion\u00e1lnych prvkov (nadn\u00e1rodn\u00e9 spolo\u010dnosti, nevl\u00e1dnych organiz\u00e1ci\u00ed, medzin\u00e1rodn\u00e9ho organizovan\u00e9ho zlo\u010dinu a terorizmu). Pohyby cien nosn\u00fdch komod\u00edt (ropa, plyn, potraviny) a roz\u0161irovanie spektra kritick\u00fdch zdrojov a surov\u00edn (ropa, voda, potraviny) maj\u00fa glob\u00e1lny, \u0165a\u017eko predpovedate\u013en\u00fd dopad. Zvy\u0161ovanie z\u00e1vislosti vyspel\u00fdch kraj\u00edn na informa\u010dn\u00fdch technol\u00f3gi\u00e1ch formuje civiliz\u00e1ciu tretej vlny a s\u00fa\u010dasne v\u00fdrazne zvy\u0161uje zranite\u013enos\u0165 subjektov (kraj\u00edn, spolo\u010dnost\u00ed) najm\u00e4 prostredn\u00edctvom naru\u0161enia informa\u010dn\u00fdch tokov.<\/p>

Po tretie, teroristick\u00fd \u00fatok na USA 11. 9. 2001 zav\u0155\u0161il zmenu starej paradigmy bezpe\u010dnosti. V\u00fdrazne znehodnotil v\u00fdznam vojenskej sily a n\u00e1rodn\u00e9ho \u0161t\u00e1tu ako z\u00e1kladn\u00fdch komponentov medzin\u00e1rodnej bezpe\u010dnosti. Do tej doby preva\u017euj\u00faca predstava o mo\u017enosti identifik\u00e1cie hrozby a jej nosite\u013ea (kto, kde, kedy, \u010do, ako) bola zmenen\u00e1 na paradigmu nov\u00fa \u2013 KTOKO\u013dVEK, KDEKO\u013dVEK, KEDYKO\u013dVEK, \u010cOKO\u013dVEK, AKOKO\u013dVEK. Aj ke\u010f tento posun u\u017e v minulosti re\u00e1lne prebiehal a bol tu\u0161en\u00fd, nebola schopnos\u0165 a \u010diasto\u010dne ani odvaha jasne vyjadri\u0165 uveden\u00fa zmenu, ktor\u00e1 by pravdepodobne bez udalosti 11. 9. nebola plne akceptovan\u00e1.<\/p>

Z gnozeologick\u00e9ho h\u013eadiska je bezpe\u010dnostn\u00e9 prostredie zlo\u017eitou kombin\u00e1ciou nekone\u010dn\u00e9ho po\u010dtu zn\u00e1mych aj nezn\u00e1mych, v\u00fdznamn\u00fdch aj menej v\u00fdznamn\u00fdch faktorov a vz\u0165ahov. Ka\u017ed\u00e1 na\u0161a snaha o jeho uchopenie a poznanie je zjednodu\u0161en\u00edm a obmedzen\u00edm reality a m\u00e1 preto len limitovan\u00fa pozn\u00e1vaciu schopnos\u0165. Preto je potrebn\u00e9 neust\u00e1le bra\u0165 do \u00favahy obmedzenos\u0165 n\u00e1\u0161ho poznania a na\u0161u nezn\u00e1mu neznalos\u0165.<\/p>

Geografick\u00e1 a transnacion\u00e1lna dimenzia bezpe\u010dnostn\u00e9ho prostredia<\/h3>

Tradi\u010dn\u00fd pr\u00edstup k rie\u0161eniu bezpe\u010dnostnej problematiky vych\u00e1dza z geografick\u00e9ho \u010dlenenia. Nosite\u013eom relevantnej politickej moci je n\u00e1rodn\u00fd \u0161t\u00e1t, ktor\u00fd sa nach\u00e1dza a p\u00f4sob\u00ed v ur\u010ditom geografickom priestore. V tomto realizuje aj svoje z\u00e1ujmy a jeho v\u00fdznam a sila vytv\u00e1raj\u00fa aj limity jeho p\u00f4sobenia. V ned\u00e1vnej minulosti tak USA a ZSSR p\u00f4sobili ako dve dominantn\u00e9 glob\u00e1lne mocnosti, ktor\u00e9 mali glob\u00e1lne z\u00e1ujmy ale aj n\u00e1stroje ich presadenia. Spektrum akt\u00e9rov medzin\u00e1rodn\u00fdch vz\u0165ahov bolo stabilizovan\u00e9. Z\u00e1ujmy jednotliv\u00fdch akt\u00e9rov boli pribli\u017ene zn\u00e1me a aj mocensk\u00e9 s\u00faperenia na v\u0161etk\u00fdch \u00farovniach boli relat\u00edvne pod kontrolou.<\/p>

Rozpad bipol\u00e1rneho sveta ako aj \u010fal\u0161ie u\u017e spom\u00ednan\u00e9 faktory priniesli okrem in\u00e9ho roz\u0161\u00edrenie spektra akt\u00e9rov medzin\u00e1rodn\u00fdch vz\u0165ahov. Toto roz\u0161\u00edrenie m\u00e1 dve roviny \u2013 geografick\u00fa a transnacion\u00e1lnu. V priebehu historicky ve\u013emi kr\u00e1tkeho obdobia v poslednej dek\u00e1de 20. storo\u010dia a po\u010diatkom 21. storo\u010dia do\u0161lo k v\u00fdrazn\u00e9mu zv\u00fd\u0161eniu po\u010dtu \u0161t\u00e1tov2<\/sup>, z ktor\u00fdch niektor\u00e9, ako napr\u00edklad Kosovo, nemaj\u00fa dorie\u0161en\u00e9 svoje medzin\u00e1rodno-pr\u00e1vne postavenie. Tento proces prirodzen\u00fdm sp\u00f4sobom komplikoval medzin\u00e1rodn\u00e9 vz\u0165ahy. S\u00fabe\u017ene s t\u00fdmto procesom doch\u00e1dzalo k posil\u0148ovaniu v\u00fdznamu transnacion\u00e1lnych prvkov r\u00e1mci bezpe\u010dnostn\u00e9ho prostredia: \u201eZo sto najsilnej\u0161\u00edch ekonom\u00edk na svete ich 51 netvoria \u0161t\u00e1ty, ale korpor\u00e1cie. 200 najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch korpor\u00e1ci\u00ed, zamestn\u00e1vaj\u00facich menej ako tri \u0161tvrtiny percenta pracovnej sily na svete predstavuje 28 percent svetovej ekonomickej aktivity. P\u00e4\u0165 sto najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch korpor\u00e1ci\u00ed sa podie\u013ea na 70 percent\u00e1ch svetov\u00e9ho obchodu.\u201c (Kaplan,2003,s.85) T\u00e1to skuto\u010dnos\u0165 m\u00e1 samozrejme dopady aj na bezpe\u010dnostn\u00e9 prostredie, kde doch\u00e1dza k posunu v charaktere z\u00e1ujmov. Priv\u00e1tne, respekt\u00edve skupinov\u00e9 z\u00e1ujmy posil\u0148uj\u00fa svoj v\u00fdznam na \u00fakor n\u00e1rodn\u00fdch z\u00e1ujmov a taktie\u017e priv\u00e1tne z\u00e1ujmy m\u00f4\u017eu v niektor\u00fdch pr\u00edpadoch vystupova\u0165 ako z\u00e1ujmy n\u00e1rodn\u00e9.<\/p>

Roz\u0161\u00edrenie spektra akt\u00e9rov, formovanie nov\u00fdch z\u00e1ujmov, ale najm\u00e4 zv\u00fd\u0161en\u00fd v\u00fdznam transnacion\u00e1lnych akt\u00e9rov, z\u00e1ujmy ktor\u00fdch s\u00fa \u010dasto skryt\u00e9, nejednozna\u010dn\u00e9, zle identifikovate\u013en\u00e9, znamenaj\u00fa zn\u00ed\u017eenie \u010ditate\u013enosti a predpovedate\u013enosti v\u00fdvoja bezpe\u010dnostn\u00e9ho prostredia. Tento proces produkuje ur\u010dit\u00fa \u00farove\u0148 chaosu v jeho r\u00e1mci. Zv\u00fd\u0161en\u00fd po\u010det akt\u00e9rov so v\u0161eobecne ni\u017e\u0161ou \u00farov\u0148ou identifik\u00e1cie z\u00e1ujmov a vysok\u00e1 pravdepodobnos\u0165 prejavenia sa najv\u00e1\u017enej\u0161\u00edch bezpe\u010dnostn\u00fdch hrozieb (napr. terorizmus) bez varovania a t\u00fdm aj neexistencia doby pr\u00edpravy vytv\u00e1ra prostredie, kde je pod\u013ea Kaplana \u201e…podporovan\u00e1 dvojzna\u010dnos\u0165, subjekt\u00edvne a intutit\u00edvne myslenie i rozhodovanie na z\u00e1klade dvadsa\u0165 percentnej istoty: a\u017e bude k dispoz\u00edcii viacej inform\u00e1cii, bude pr\u00edli\u0161 neskoro.\u201c (Kaplan, 2003)<\/p>

Zmeny vo svete si samozrejme vy\u017eaduj\u00fa aj prisp\u00f4sobenie sa spravodajstva a pres\u00favanie pozornosti od geografickej dimenzie aj na dimenziu transnacion\u00e1lnu. Charakter, \u0161trukt\u00fara a z\u00e1ujmy transnacion\u00e1lnych akt\u00e9rov, ale vy\u017eaduj\u00fa aj in\u00fd pr\u00edstup ako u tradi\u010dn\u00fdch geografick\u00fdch akt\u00e9rov. \u0160t\u00e1t m\u00e1 relat\u00edvne jednozna\u010dne identifikovate\u013en\u00fd svoj charakter, z\u00e1ujmy, ekonomick\u00fa aj vojensk\u00fa silu a potenci\u00e1l ako aj \u010fal\u0161ie faktory, ktor\u00e9 je potrebn\u00e9 a mo\u017en\u00e9 sledova\u0165 a vyhodnocova\u0165. Napr\u00edklad pr\u00edpravy na vojensk\u00fd \u00fatok b\u00fdvaj\u00fa sprev\u00e1dzan\u00e9 \u010fal\u0161\u00edmi podporn\u00fdmi aktivitami a je preto odhalite\u013en\u00fd. \u0160t\u00e1t je s\u00fa\u010das\u0165ou na\u0161ej historickej pam\u00e4te a civiliza\u010dnej sk\u00fasenosti a ako tak\u00fd je s\u00fa\u010das\u0165ou n\u00e1\u0161ho myslenia. \u0160t\u00e1t ako entita, ako objekt sk\u00famania je pre na\u0161e myslenie lep\u0161ie racion\u00e1lne uchopite\u013en\u00fd, pochopite\u013en\u00fd a vn\u00edmate\u013en\u00fd ako transnacion\u00e1lny akt\u00e9r.<\/p>

Samotn\u00fd charakter transnacion\u00e1lnych akt\u00e9rov je z\u00e1sadne odli\u0161n\u00fd. Ide najm\u00e4 o r\u00f4zne ekonomicko-priemyseln\u00e9 subjekty, ktor\u00fdch ekonomick\u00e1 sila \u010dasto prekra\u010duje mo\u017enosti jednotliv\u00fdch n\u00e1rodn\u00fdch \u0161t\u00e1tov. Tieto spolo\u010dnosti \u010dasto vytv\u00e1raj\u00fa nadn\u00e1rodn\u00e9 siete s region\u00e1lnym aj glob\u00e1lnym rozsahom a prirodzenou snahou realizova\u0165 svoje z\u00e1ujmy. Nako\u013eko zo samej podstaty trhovej ekonomiky je prioritn\u00fdm z\u00e1ujmom dosahovanie zisku, z\u00e1ujmy a p\u00f4sobenie t\u00fdchto spolo\u010dnosti sa m\u00f4\u017eu dost\u00e1va\u0165 do rozporu so z\u00e1ujmami n\u00e1rodn\u00fdch \u0161t\u00e1tov. Z\u00e1ujmy t\u00fdchto subjektov neb\u00fdvaj\u00fa verejne deklarovan\u00e9 a je preto komplikovan\u00e9 predikova\u0165 ich spr\u00e1vanie v konkr\u00e9tnych situ\u00e1ci\u00e1ch, rovnako ako ich strategick\u00fa orient\u00e1ciu. Ekonomick\u00e1 sila a v\u00fdznam t\u00fdchto subjektov m\u00f4\u017ee limitova\u0165 spr\u00e1vanie \u0161t\u00e1tu, ktor\u00fd nemus\u00ed ma\u0165 dostato\u010dn\u00fd potenci\u00e1l a schopnosti presadi\u0165 svoje z\u00e1ujmy na \u00fakor z\u00e1ujmov t\u00fdchto subjektov. \u010ealej s\u00fa to subjekty a transnacion\u00e1lne siete neleg\u00e1lneho charakteru, najm\u00e4 teroristick\u00e9 organiz\u00e1cie a medzin\u00e1rodn\u00e9 siete, medzin\u00e1rodn\u00fd organizovan\u00fd zlo\u010din. Ich p\u00f4sobenie m\u00f4\u017ee by\u0165 \u00fa\u010delovo zameran\u00e9 na ovplyvnenie spr\u00e1vania sa \u0161t\u00e1tov a spochyb\u0148ovanie funk\u010dnosti vl\u00e1dnej moci alebo aj politick\u00e9ho syst\u00e9mu. Nakoniec ide o p\u00f4sobenie r\u00f4znych ne\u0161t\u00e1tnych, nez\u00e1visl\u00fdch organiz\u00e1ci\u00ed, masm\u00e9di\u00ed ale aj jednotlivcov, ktor\u00e9 maj\u00fa v niektor\u00fdch pr\u00edpadoch ve\u013ek\u00fd vplyv na verejn\u00fa mienku a s\u00fa schopn\u00e9 t\u00fdmto prostredn\u00edctvom ovplyv\u0148ova\u0165 \u0161t\u00e1tnu politiku. \u010casto nie je mo\u017en\u00e9 rozl\u00ed\u0161i\u0165, \u010di v pozad\u00ed je opr\u00e1vnen\u00e1 \u013eudsk\u00e1 anga\u017eovanos\u0165 na spr\u00e1ve spolo\u010dnosti, alebo \u010di v pozad\u00ed s\u00fa skryt\u00e9 z\u00e1ujmy u\u017e spom\u00ednan\u00fdch ekonomicko-priemyseln\u00fdch subjektov alebo aj akt\u00e9rov neleg\u00e1lnej \u010dinnosti.<\/p>

N\u00e1stroje a pr\u00edstupy na uchopenie problematiky transnacion\u00e1lnych subjektov musia reflektova\u0165 ich podstatu a charakter. K\u00fdm v pr\u00edpade \u0161t\u00e1tu je mo\u017en\u00e9 uplatni\u0165 pribli\u017ene jednotn\u00fa sch\u00e9mu v pr\u00edpade transnacion\u00e1lnych akt\u00e9rov je potrebn\u00e9 variabilne prisp\u00f4sobi\u0165 zvolen\u00fd pr\u00edstup charakteru akt\u00e9ra. V pr\u00edpade nadn\u00e1rodnej spolo\u010dnosti napr\u00edklad venova\u0165 pozornos\u0165 zisku, ekonomick\u00fdm prepojeniam, zmen\u00e1m v podnikate\u013eskom prostred\u00ed v krajin\u00e1ch p\u00f4sobenia ako aj v krajin\u00e1ch mo\u017en\u00e9ho p\u00f4sobenia, konkurencii at\u010f. V pr\u00edpade mimovl\u00e1dnej organiz\u00e1cie deklarovan\u00fdm cie\u013eom a pr\u00edpadn\u00fdm rozporom s re\u00e1lnou \u010dinnos\u0165ou, sponzorom, sp\u00f4sobom a oblastiam p\u00f4sobenia at\u010f. Tieto pr\u00edklady s\u00fa len orienta\u010dn\u00e9, pre zn\u00e1zornenie odli\u0161nosti pr\u00edstupu.<\/p>

Najzlo\u017eitej\u0161ie je pravdepodobne zvl\u00e1dnutie dvoch faktorov. Poznanie z\u00e1ujmov a reflexia rozsahu p\u00f4sobenia t\u00fdchto akt\u00e9rov. Zatia\u013e \u010do v pr\u00edpade \u0161t\u00e1tu s\u00fa jeho z\u00e1ujmy \u010dasto deklarovan\u00e9, \u010di u\u017e pravdivo alebo nie a z ve\u013ekej \u010dasti aj identifikovate\u013en\u00e9, aj napriek jeho pr\u00edpadnej neochote deklarova\u0165 svoje z\u00e1ujmy, u transnacion\u00e1lnych akt\u00e9rov je probl\u00e9m z\u00e1ujmov v\u00fdrazne komplikovanej\u0161\u00ed. Ich podstata je in\u00e1 ako podstata \u0161t\u00e1tu a z\u00e1ujmy nie len \u017ee s\u00fa viac skryt\u00e9, ale ich v\u00fdvoj, respekt\u00edve zmena m\u00f4\u017ee by\u0165 taktie\u017e vyvolan\u00e1 skryt\u00fdmi faktormi. Ako pr\u00edklad je mo\u017en\u00e9 uvies\u0165 privatiz\u00e1cie niektor\u00fdch podnikov, ktor\u00e9 ich nov\u00fd majite\u013e zatvoril, aby eliminoval konkuren\u010dn\u00fd v\u00fdrobok a zlep\u0161il podnikate\u013esk\u00e9 prostredie pre svoju produkciu vyr\u00e1ban\u00fa v in\u00fdch krajin\u00e1ch. Identifik\u00e1cia skuto\u010dn\u00fdch z\u00e1ujmov je ale v\u00fdchodiskov\u00fdm predpokladom pre predikciu spr\u00e1vania, preto\u017ee ke\u010f nepozn\u00e1me \u010co, nem\u00f4\u017eeme ani adekv\u00e1tne vymedzi\u0165 Ako.<\/p>

Zatia\u013e \u010do pri \u0161t\u00e1te geografick\u00e9 limity relat\u00edvne jasne vymedzuj\u00fa aj priestor spravodajsk\u00e9ho z\u00e1ujmu. U hlavn\u00fdch transnacion\u00e1lych akt\u00e9rov tieto limity neplatia. Ich \u010dasto glob\u00e1lne p\u00f4sobenie, neverejn\u00e9 ekonomick\u00e9 pozadie, vz\u00e1jomn\u00e1 previazanos\u0165, ako aj \u010fal\u0161ie faktory roz\u0161iruj\u00fa oblas\u0165 spravodajsk\u00e9ho z\u00e1ujmu a taktie\u017e jeho h\u013abku na hranice zvl\u00e1dnute\u013enosti. Stanek uv\u00e1dza, \u017ee \u201eSlovensko je v plnej miere z\u00e1visl\u00e9 najm\u00e4 od produkcie 21 transnacion\u00e1lnych korpor\u00e1ci\u00ed, ktor\u00e9 tvoria vy\u0161e 90% zisku vytvoren\u00e9ho v nefinan\u010dnej sf\u00e9re a vy\u0161e 90% slovensk\u00e9ho exportu.\u201c (Stanek, s.11) Malo by by\u0165 preto prirodzen\u00e9, \u017ee spravodajstvo bude venova\u0165 pozornos\u0165 t\u00fdmto subjektom, ktor\u00e9 sa ve\u013emi v\u00fdrazn\u00fdm sp\u00f4sobom podie\u013eaj\u00fa na ekonomike krajiny. Nielen z poh\u013eadu ich p\u00f4sobenia v r\u00e1mci \u0161t\u00e1tu, ale najm\u00e4 z h\u013eadiska ich transnacion\u00e1lneho rozsahu a p\u00f4sobenia v glob\u00e1lnom kontexte. Preto\u017ee len v t\u00fdchto s\u00favislostiach je mo\u017en\u00e9 analyzova\u0165 a predikova\u0165 ich spr\u00e1vanie a strategick\u00fa orient\u00e1ciu.<\/p>

Pr\u00e1ca s inform\u00e1ciami \u2013 posun od \u201eneed to know\u201c k \u201eneed to share\u201c<\/h3>

Podstatou spravodajstva je pr\u00e1ca s inform\u00e1ciami3<\/sup>. Charakteristickou \u010drtou posledn\u00fdch rokov je dramatick\u00fd vzostup po\u010dtu inform\u00e1cii. Najm\u00e4 internet prispieva k ich \u0161\u00edreniu, \u010do na jednej strane v\u00fdznamne zlep\u0161uje dostupnos\u0165 inform\u00e1cii a na strane druhej s\u0165a\u017euje ich selekciu a spracovanie. Oddelenie podstatn\u00e9ho od nepodstatn\u00e9ho je jedna zo z\u00e1kladn\u00fdch \u00faloh najm\u00e4 v situ\u00e1cii, kde infl\u00e1cia inform\u00e1cii ur\u010dit\u00fdm sp\u00f4sobom vytv\u00e1ra ich nekone\u010dn\u00fd po\u010det.<\/p>

Jednou zo strany tohto probl\u00e9mu s\u00fa informa\u010dn\u00e9 syst\u00e9my, ktor\u00e9 bud\u00fa predmetom n\u00e1\u0161ho sk\u00famania len z poh\u013eadu ich vyu\u017eitia a sp\u00f4sobu pr\u00e1ce s nimi. Druhou stranou je \u010dlovek, jeho pr\u00edstup k inform\u00e1ci\u00e1m a pr\u00e1ca s inform\u00e1ciami. Inform\u00e1cia sama o sebe je len surovinou, z ktorej sa pridan\u00e1 hodnota vytv\u00e1ra kreat\u00edvnou pr\u00e1cou jej spracovate\u013ea – analytika. V\u00fdstupn\u00fdm produktom je spravodajsk\u00e1 inform\u00e1cia. Rozdiel medzi vstupom a v\u00fdstupom by mal prinies\u0165 poznanie a poskytn\u00fa\u0165 potrebn\u00fa inform\u00e1ciu u\u017e\u00edvate\u013eovi. Z h\u013eadiska pr\u00edstupu mno\u017estvo vstupn\u00fdch inform\u00e1cii z\u00e1sadn\u00fdm sp\u00f4sobom nemen\u00ed u\u017e zau\u017e\u00edvan\u00e9 postupy ich spracovania. Najv\u00e4\u010d\u0161ou zmenou je n\u00e1ro\u010dnos\u0165 pri zmene kvantity na kvalitu a n\u00e1roky na osobu analytika. Informa\u010dn\u00e9 syst\u00e9my m\u00f4\u017eu napom\u00f4c\u0165 pri v\u00fdbere inform\u00e1cii, ich overovan\u00ed a pri nekreat\u00edvnych \u010dinnostiach. D\u00f4le\u017eit\u00fdm faktorom je to, \u017ee u\u017e zmie\u0148ovan\u00e1 infl\u00e1cia inform\u00e1cii sa t\u00fdka najm\u00e4 inform\u00e1cii z otvoren\u00fdch zdrojov (OSINT), kde kredibilita t\u00fdchto inform\u00e1cii m\u00f4\u017ee by\u0165 problematick\u00e1 a je nutn\u00e9 venova\u0165 zv\u00fd\u0161en\u00fa pozornos\u0165 ich overovaniu a vyhodnocovaniu. U ostatn\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed z\u00edskavan\u00fdch in\u00fdmi sp\u00f4sobmi, najm\u00e4 z \u013eudsk\u00fdch zdrojov (HUMINT) ale aj \u010fal\u0161\u00edmi sp\u00f4sobmi sa zvy\u0161ovanie po\u010dtu inform\u00e1cii t\u00fdka v men\u0161ej miere.<\/p>

Org\u00e1ny a in\u0161tit\u00facie \u0161t\u00e1tu, alebo so \u0161t\u00e1tom spolupracuj\u00face, disponuj\u00fa ve\u013ek\u00fdm mno\u017estvom, niekedy len \u010diastkov\u00fdch inform\u00e1cii. Tieto inform\u00e1cie s\u00fa \u010dasto nevyu\u017eit\u00e9 alebo vyu\u017e\u00edvan\u00e9 len v relat\u00edvne uzavret\u00fdch, oddelen\u00fdch syst\u00e9moch a nie je dorie\u0161en\u00fd syst\u00e9m ich v\u00fdmeny, zdie\u013eania a vyu\u017eitia. Aj pri odhliadnut\u00ed od inform\u00e1ci\u00ed v s\u00fakromnej sf\u00e9re, \u0161t\u00e1tne org\u00e1ny venuj\u00fa mno\u017estvo svojej energie na z\u00edskavania pre nich potrebn\u00fdch inform\u00e1cii, ktor\u00e9 ale vyu\u017eij\u00fa len v svojom r\u00e1mci, zo svojho uhlu poh\u013eadu a z\u00e1ujmov a tieto inform\u00e1cie neposkytuj\u00fa \u010fal\u0161\u00edm zlo\u017ek\u00e1m \u0161t\u00e1tu na vyu\u017eitie. Ur\u010dit\u00e1 v\u00fdmena inform\u00e1cii je selekt\u00edvna, nesyst\u00e9mov\u00e1 a neposta\u010duj\u00faca. Obdobn\u00fd probl\u00e9m najm\u00e4 v r\u00e1mci bezpe\u010dnostnej a spravodajskej komunity sa objavil a bol rie\u0161en\u00fd po teroristick\u00fdch \u00fatokoch na USA v roku 2001. Jedn\u00fdm zo z\u00e1verov vyhodnocovania pr\u00ed\u010din t\u00fdchto \u00fatokov bol pr\u00e1ve v sp\u00f4sobe pr\u00e1ce s inform\u00e1ciami.<\/p>

\u201eHoci americk\u00e1 informa\u010dn\u00e1 technol\u00f3gia je najpokro\u010dilej\u0161ia vo svete, na\u0161e n\u00e1rodn\u00e9 informa\u010dn\u00e9 syst\u00e9my nedostato\u010dne podporuj\u00fa \u00falohu n\u00e1rodnej bezpe\u010dnosti. Dnes nie je \u017eiadny samostatn\u00fd org\u00e1n alebo po\u010d\u00edta\u010dov\u00e1 sie\u0165, ktor\u00e9 by integrovali inform\u00e1cie o n\u00e1rodnej bezpe\u010dnosti po celej krajine, a nie je pravdepodobn\u00e9, \u017ee niekedy aj bude. Namiesto toho, v\u00e4\u010d\u0161ina inform\u00e1ci\u00ed existuje v r\u00f4znych datab\u00e1zach rozpt\u00fdlen\u00fdch medzi feder\u00e1lnymi, \u0161t\u00e1tnymi a miestnymi subjektmi. V mnoh\u00fdch pr\u00edpadoch si tieto po\u010d\u00edta\u010dov\u00e9 syst\u00e9my nem\u00f4\u017eu vymie\u0148a\u0165 inform\u00e1cie – ani “horizont\u00e1lne” (na rovnakom stupni vl\u00e1dnych org\u00e1nov) alebo “vertik\u00e1lne” (medzi feder\u00e1lnou, \u0161t\u00e1tnou a miestnou vl\u00e1dou). (National strategy for Homeland Security, 2002, s. 55)<\/p>

Pou\u017e\u00edvan\u00fd pr\u00edstup zn\u00e1my ako \u201eneed to know\u201c \u2013 vedie\u0165 len to, \u010do je potrebn\u00e9 \u2013 sa uk\u00e1zal ako negat\u00edvny limituj\u00faci faktor, najm\u00e4 pri zdie\u013ean\u00ed inform\u00e1ci\u00ed. \u201eZdie\u013eanie inform\u00e1cii (\u201eneed to share\u201c) sa stalo nutnos\u0165ou na ochranu na\u0161ej n\u00e1rodnej bezpe\u010dnosti po \u00fatoku 11. 9. na na\u0161u krajinu. Kult\u00fara spravodajskej komunity \u201eneed to know\u201c, nutn\u00e1 po\u010das studenej vojny sa v s\u00fa\u010dasnosti stala handicapom ohrozuj\u00facim na\u0161u schopnos\u0165 odhali\u0165, odpoveda\u0165 a ochr\u00e1ni\u0165 proti terorizmu a \u010fal\u0161\u00edm asymterick\u00fdm hrozb\u00e1m.\u201c (Intelligence Comunity Information Shraging Strategy, s. 3) Princ\u00edp \u201eneed to know\u201c m\u00e1 zabra\u0148ova\u0165 \u00faniku citliv\u00fdch inform\u00e1cii a mal by umo\u017e\u0148ova\u0165 pr\u00edstup len k t\u00fdm inform\u00e1ci\u00e1m, ktor\u00e9 je potrebn\u00e9 vedie\u0165 pre v\u00fdkon ur\u010ditej funkcie. Probl\u00e9mom v tomto pr\u00edpade je, ke\u010f ur\u010dit\u00e1 in\u0161tit\u00facia alebo jej \u010das\u0165 disponuje ur\u010dit\u00fdmi inform\u00e1ciami a nemus\u00ed v\u017edy dostato\u010dne pos\u00fadi\u0165, \u010di s\u00fa tieto vyu\u017eite\u013en\u00e9 pre \u010dinnos\u0165 in\u00e9ho prvku, najm\u00e4 ke\u010f nemus\u00ed presne pozna\u0165 jeho n\u00e1pl\u0148. Taktie\u017e niektor\u00e9 inform\u00e1cie m\u00f4\u017eu by\u0165 pre niekoho neu\u017eito\u010dn\u00e9, ale pre \u010fal\u0161ieho naopak. Probl\u00e9mom m\u00f4\u017ee by\u0165 i to, \u017ee ke\u010f ur\u010dit\u00fd prvok potrebuje inform\u00e1cie, ktor\u00fd m\u00e1 in\u00fd prvok, ale toto nie je zn\u00e1me, tak\u017ee nem\u00f4\u017ee vedie\u0165 \u017ee tieto inform\u00e1cie s\u00fa dostupn\u00e9 a \u017ee m\u00f4\u017ee o ne po\u017eiada\u0165.<\/p>

Princ\u00edp \u201eneed to know\u201c m\u00e1 ur\u010dite v\u00fdznam napr\u00edklad pri pl\u00e1novan\u00ed vojensk\u00fdch oper\u00e1cii, kde je potrebn\u00e9 a vhodn\u00e9 utajova\u0165 inform\u00e1cie. Znalos\u0165 len svojej \u00falohy a obmedzenie celkovej znalosti na mal\u00fd po\u010det \u013eud\u00ed je ur\u010dite vhodnou prevenciou pred prezraden\u00edm. Na druhej strane tento princ\u00edp, ktor\u00fd sa \u010dasto pon\u00edmal aj ako \u201enevedie\u0165 ni\u010d, \u010do nemus\u00ed\u0161\u201c, najm\u00e4 pri pr\u00e1ci s inform\u00e1ciami vytv\u00e1ral limity, ktor\u00e9 mali byrokratick\u00fd charakter a neumo\u017e\u0148ovali vyu\u017ei\u0165 v\u0161etky dostupn\u00e9 a potrebn\u00e9 inform\u00e1cie.<\/p>

Pod\u013ea spr\u00e1vy komisie, ktor\u00e1 vy\u0161etrovala okolnosti teroristick\u00fdch \u00fatokov na USA na jese\u0148 v roku 2001 pr\u00edstup \u201eneed to know\u201c v sebe obsahuje dva principi\u00e1lne omyly. Prv\u00fd predpoklad\u00e1, \u017ee je mo\u017en\u00e9 dopredu vedie\u0165, kto bude inform\u00e1ciu potrebova\u0165. Pod\u013ea druh\u00e9ho riziko ne\u00famyseln\u00e9ho prezradenia preva\u017euje nad pr\u00ednosom zo \u0161irok\u00e9ho zdie\u013eania inform\u00e1cii4<\/sup>. Spr\u00e1va komisie pova\u017euje za nutn\u00e9 zlep\u0161i\u0165 pr\u00e1cu s inform\u00e1ciami a ich vyu\u017eitie a preto odpor\u00fa\u010da zmeni\u0165 spravodajsk\u00fa kult\u00faru v prospech \u201eneed to share\u201c.<\/p>

Strat\u00e9gia vn\u00fatornej bezpe\u010dnosti v tomto smere vymedzuje z\u00e1mer do \u010fal\u0161ieho obdobia: \u201eVybudujeme n\u00e1rodn\u00e9 prostredie, ktor\u00e9 umo\u017en\u00ed v\u00fdmenu d\u00f4le\u017eit\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed t\u00fdkaj\u00facich sa n\u00e1rodnej bezpe\u010dnosti. Mus\u00edme vybudova\u0165 “syst\u00e9m syst\u00e9mov”, ktor\u00fd d\u00e1 v ka\u017edej dobe spr\u00e1vnu inform\u00e1ciu spr\u00e1vnym \u013eu\u010fom. Inform\u00e1cie sa bud\u00fa vymie\u0148a\u0165 “horizont\u00e1lne” na ka\u017edom stupni vl\u00e1dy a “vertik\u00e1lne” medzi feder\u00e1lnymi, \u0161t\u00e1tnymi a miestnymi vl\u00e1dami, s\u00fakromn\u00fdm sektorom a ob\u010danmi.\u201c (National strategy for Homeland Security, 2002, s. 56)<\/p>

Strat\u00e9gia zdie\u013eania inform\u00e1ci\u00ed vypracovan\u00e1 v r\u00e1mci MO USA zdie\u013eanie inform\u00e1ci\u00ed definuje ako \u201eUrobi\u0165 inform\u00e1cie dostupn\u00e9 pre \u00fa\u010dastn\u00edkov (\u013eud\u00ed, procesov alebo syst\u00e9mu). Zdie\u013eanie inform\u00e1ci\u00ed obsahuje kult\u00farne, riadiace a technick\u00e9 spr\u00e1vania a funkcie, ktor\u00fdmi jeden \u00fa\u010dastn\u00edk vlastniaci alebo tvoriaci inform\u00e1cie p\u00f4sob\u00ed na in\u00e9ho \u00fa\u010dastn\u00edka\u201c (DoD Information Sharing Strategy, 2007, s. 3.) Podobne vymedzuje zdie\u013eanie inform\u00e1ci\u00ed dokument NATO: \u201eVyu\u017eitie inform\u00e1cie in\u00fdch s ich s\u00fahlasom a\/alebo umo\u017eni\u0165 pr\u00edstup in\u00fdm k vlastn\u00fdm inform\u00e1ci\u00e1m\u201c (Luiijf, 2007)<\/p>

Zmena paradigmy z \u201eneed to know\u201c na \u201eneed to share\u201c predstavuje komplexn\u00fd proces, ktor\u00fd obsahuje zmenu myslenia od politick\u00fdch l\u00eddrov, cez riadiacich pracovn\u00edkov a\u017e po analytikov. Zah\u0155\u0148a zmenu cel\u00e9ho syst\u00e9mu pr\u00e1ce, zmeny organiza\u010dn\u00e9, normotvorn\u00e9 a pravdepodobne aj legislat\u00edvne. Vy\u017eaduje vyspel\u00e9 technologick\u00e9 prostredie a taktie\u017e adekv\u00e1tne bezpe\u010dnostn\u00e9 opatrenia. Inform\u00e1cia, respekt\u00edve spravodajsk\u00e1 inform\u00e1cia sa v tomto smere men\u00ed z jednotky na potenci\u00e1lnu mno\u017einu so \u0161ir\u0161\u00edm v\u00fdznamom aj obsahom. Potenci\u00e1l inform\u00e1cie sa pravdepodobnostne zn\u00e1sobuje a zvy\u0161uje svoju informa\u010dn\u00fa hodnotu.<\/p>

Do novej poz\u00edcie sa dost\u00e1va komunika\u010dn\u00fd syst\u00e9m. V r\u00e1mci \u201eneed to know\u201c bol vhodn\u00fd technologicko-informa\u010dn\u00fd syst\u00e9m len podporn\u00fd a spravodajsk\u00fd cyklus mohol prebieha\u0165 aj pomimo neho. \u201eNeed to share\u201c ale zo svojej podstaty potrebuje adekv\u00e1tny syst\u00e9m umo\u017e\u0148uj\u00faci zdie\u013eanie inform\u00e1ci\u00ed v re\u00e1lnom \u010dase. Ide o kvalitat\u00edvne nov\u00fd vz\u0165ah, ktor\u00fd znamen\u00e1, \u017ee kvalitat\u00edvna \u00farove\u0148 cel\u00e9ho syst\u00e9mu zdie\u013eania inform\u00e1ci\u00ed je na takej \u00farovni, na akej je jeho najslab\u0161\u00ed prvok. Na tento vz\u00e1jomn\u00fd vz\u0165ah upozornil napr\u00edklad gener\u00e1l Wolf \u201eMus\u00edme zdie\u013ea\u0165! Technicky najn\u00e1ro\u010dnej\u0161\u00ed komunika\u010dn\u00fd syst\u00e9m nie je \u00fa\u010dinn\u00fd v pr\u00edpade, \u017ee u\u017e\u00edvatelia nebud\u00fa zdie\u013ea\u0165 v\u0161etky potrebn\u00e9 inform\u00e1cie.\u201c (Wolf, 2008)<\/p>

Zmena paradigmy m\u00e1 aj svoje probl\u00e9mov\u00e9 str\u00e1nky. Jej cie\u013eom nie je bezhrani\u010dn\u00e9 spr\u00edstupnenie v\u0161etk\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed, ale n\u00e1jdenie vhodn\u00fdch a racion\u00e1lnych sp\u00f4sobov a limitov ich zdie\u013eania. Okrem limitov vypl\u00fdvaj\u00facich zo zaistenia bezpe\u010dnosti, aj tu je potrebn\u00e9 vymedzi\u0165 a re\u0161pektova\u0165 limity ur\u010dit\u00fdch funk\u010dn\u00fdch \u00farovn\u00ed a oblast\u00ed. Znamen\u00e1 to, \u017ee inform\u00e1cia o sp\u00f4soboch \u00fatoku na vojakov v Afganistane nem\u00e1 v\u00fdznam pre po\u010d\u00edta\u010dov\u00e9ho \u0161pecialistu. Taktie\u017e \u010diastkov\u00e1 inform\u00e1cia o tajn\u00fdch rokovania medzi vl\u00e1dou v Afganistane a Talibanom nie je potrebn\u00e1 pre rozhodovanie velite\u013ea \u010daty. N\u00e1jdenie relevantn\u00fdch a najm\u00e4 funk\u010dn\u00fdch limitov bude pravdepodobne naj\u0165a\u017e\u0161\u00edm probl\u00e9mom pri aplik\u00e1cii novej paradigmy. Niekedy je tento probl\u00e9m formulovan\u00fd ako h\u013eadanie rovnov\u00e1hy medzi \u201eneed to know\u201c a \u201eneed to share\u201c.<\/p>

Ako u\u017e bolo uveden\u00e9, nutnou technologickou podmienkou pre rozvoj zdie\u013eania inform\u00e1ci\u00ed je existencia vhodn\u00e9ho informa\u010dn\u00e9ho syst\u00e9mu. Toto zdie\u013eanie inform\u00e1ci\u00ed m\u00e1 dva rozmery. Jeden je zdie\u013eanie inform\u00e1cii v r\u00e1mci spravodajskej komunity a druh\u00fd je zdie\u013eanie, ale najm\u00e4 post\u00fapenie inform\u00e1cii u\u017e\u00edvate\u013eovi v r\u00e1mci cel\u00e9ho \u0161t\u00e1tu. Znamen\u00e1 to, \u017ee pokia\u013e maj\u00fa spravodajsk\u00e9 slu\u017eby napr\u00edklad schopnos\u0165 zdie\u013ea\u0165 inform\u00e1cie v r\u00e1mci NATO, ale t\u00e1to u\u017e nie je vybudovan\u00e1 na n\u00e1rodnej \u00farovni, ch\u00fdba to hlavn\u00e9 \u2013 doru\u010di\u0165 potrebn\u00fa inform\u00e1ciu opr\u00e1vnen\u00e9mu u\u017e\u00edvate\u013eovi bez administrat\u00edvnych proced\u00far a v re\u00e1lnom \u010dase.<\/p>

\u0160t\u00fadia NB\u00da5<\/sup>\u00a0uv\u00e1dza, \u017ee Slovensko je s\u00edce napojen\u00e9 na obdobn\u00e9 syst\u00e9my NATO a E\u00da, ale nem\u00e1 vytvoren\u00fd vlastn\u00fd vn\u00fatorn\u00fd syst\u00e9m umo\u017e\u0148uj\u00faci zdie\u013eanie inform\u00e1cii. \u201e V s\u00fa\u010dasnosti na Slovensku neexistuje prenosov\u00fd syst\u00e9m pre utajovan\u00e9 inform\u00e1cie, poskytuj\u00faci \u00fa\u010dastn\u00edkom komplexn\u00e9 bezpe\u010dn\u00e9 slu\u017eby na primeranej technickej \u00farovni. Preva\u017euj\u00fa izolovan\u00e9 rie\u0161enia mimoriadne n\u00e1ro\u010dn\u00e9 na projek\u010dn\u00e9, realiza\u010dn\u00e9, akredita\u010dn\u00e9 a servisn\u00e9 kapacity. Slovensk\u00e1 republika taktie\u017e nem\u00e1 doposia\u013e prepojen\u00e9 n\u00e1rodn\u00e9 komunika\u010dn\u00e9 a informa\u010dn\u00e9 syst\u00e9my (CIS) so syst\u00e9mami E\u00da a NATO, ktor\u00e9 spracov\u00e1vaj\u00fa a pren\u00e1\u0161aj\u00fa utajovan\u00e9 skuto\u010dnosti. Tieto syst\u00e9my kon\u010dia zv\u00e4\u010d\u0161a \u201estand alone \u2013 samostatne stojacimi\u201c pracovn\u00fdmi stanicami na jednotliv\u00fdch kooperuj\u00facich rezortoch.\u201c(\u0160t\u00fadia NB\u00da, 2008, s. 3)<\/p>

\u0160t\u00fadia taktie\u017e upozor\u0148uje na \u010dasov\u00fd probl\u00e9m, kde \u201eElektronick\u00e9 utajovan\u00e9 inform\u00e1cie u\u017e v s\u00fa\u010dasnosti prich\u00e1dzaj\u00fa do Slovenskej republiky r\u00f4znymi kan\u00e1lmi a kon\u010dia na mnoh\u00fdch koncov\u00fdch po\u010d\u00edta\u010doch r\u00f4znych \u00fastredn\u00fdch org\u00e1nov \u0161t\u00e1tnej spr\u00e1vy. V d\u00f4sledku tohto stavu m\u00f4\u017ee trva\u0165 aj nieko\u013eko dn\u00ed, k\u00fdm centr\u00e1lny register, ktor\u00fd zo z\u00e1kona (i predpisov E\u00da a NATO) eviduje v\u0161etky doru\u010den\u00e9 zahrani\u010dn\u00e9 utajovan\u00e9 inform\u00e1cie, tak\u00fato inform\u00e1ciu re\u00e1lne zaeviduje.\u201c(\u0160t\u00fadia NB\u00da, 2008, s. 5) Syst\u00e9m by mal umo\u017e\u0148ova\u0165 zdie\u013eanie inform\u00e1cii \u201eZabezpe\u010denie pr\u00edstupu k datab\u00e1zam s utajovan\u00fdmi inform\u00e1ciami – cie\u013eom mus\u00ed by\u0165 zaistenie konzistencie utajovan\u00fdch d\u00e1t v jednotliv\u00fdch informa\u010dn\u00fdch syst\u00e9moch rezortov. To umo\u017en\u00ed ich zdie\u013eanie a poskytovanie formou riaden\u00e9ho pr\u00edstupu k datab\u00e1zam jednotliv\u00fdch rezortov a org\u00e1nov \u0161t\u00e1tnej spr\u00e1vy.\u201c(\u0160t\u00fadia NB\u00da, 2008, s.7)<\/p>

Pozit\u00edvnou skuto\u010dnos\u0165ou je uvedomovanie si tohto z\u00e1sadn\u00e9ho nedostatku na Slovensku a pripravovan\u00e9 kroky na jeho odstr\u00e1nenie. Na strane druhej je absencia n\u00e1rodn\u00e9ho informa\u010dn\u00e9ho syst\u00e9mu nepochopite\u013en\u00e1 a Slovensko v tomto smere genera\u010dne zaost\u00e1va. Zatia\u013e \u010do na\u0161i partneri postupne formuj\u00fa kult\u00faru zdie\u013eania inform\u00e1cii, v na\u0161ich podmienkach nem\u00e1me v tomto smere vytvoren\u00e9 z\u00e1kladn\u00e9 podmienky. Vybudovanie syst\u00e9mu bude len prv\u00fdm krokom. Prekonanie rezortn\u00e9ho pr\u00edstupu a zmena myslenia z vlastn\u00edka inform\u00e1cie a jej vyu\u017e\u00edvanie najm\u00e4 pre vlastn\u00fd prospech na jej poskytovate\u013ea bude proces s ve\u013ekou pravdepodobnos\u0165ou dlhodobej\u0161\u00ed.<\/p>

Z\u00e1ver<\/h3>

Spravodajstvo nie je samo o sebe cie\u013eom, ale prostriedkom. Prostriedkom nedokonal\u00fdm a limitovan\u00fdm, ktor\u00fd ale m\u00f4\u017ee napom\u00f4c\u0165 prija\u0165 spr\u00e1vne rozhodnutie. \u201eDokonale presn\u00e1 inform\u00e1cia neexistuje a hodnota ka\u017edej inform\u00e1cie sa s v\u00fdvojom situ\u00e1cie men\u00ed…\u017eiadne z\u00e1vere\u010dn\u00e9 zhodnotenie tajn\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed, aj keby boli najspo\u013eahlivej\u0161ie, nikdy pri praktickej sk\u00fa\u0161ke plne neobstoj\u00ed\u201c (Keegan, 2005, s.20). Spravodajstvo ned\u00e1va hotov\u00e9 odpovede, ale m\u00f4\u017ee, a malo by sa, efekt\u00edvne podie\u013ea\u0165 na ich h\u013eadan\u00ed. Z h\u013eadiska plnenia svojho poslania mus\u00ed reflektova\u0165 dobu a prisp\u00f4sobova\u0165 svoje mechanizmy a fungovanie jej po\u017eiadavk\u00e1m.<\/p>

Autor<\/h4>

RSDr. Roman Laml, plk. v. v. (1962) – V roku 1986 ukon\u010dil VPA v Bratislave. V rokoch 1990 \u2013 1992 absolvoval intern\u00e9 postgradu\u00e1lne \u0161t\u00fadium v odbore filoz\u00f3fia a hist\u00f3ria na VVP\u0160 v Bratislave a v rokoch 1995 \u2013 1997 extern\u00e9 postgradu\u00e1lne \u0161t\u00fadium v odbore medzin\u00e1rodn\u00e9 pr\u00e1vo a medzin\u00e1rodn\u00e9 vz\u0165ahy na pr\u00e1vnickej fakulte UK v Bratislave. V roku 1999 absolvoval kurz obrann\u00fdch a bezpe\u010dnostn\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00ed v Eur\u00f3pskom stredisku pre bezpe\u010dnostn\u00e9 \u0161t\u00fadia G. C. Marshalla v Garmisch-Partenkirchene (NSR) a v roku 2005 kurz medzin\u00e1rodnej a bezpe\u010dnostnej politiky na N\u00e1rodnej univerzite obrany v Pekingu (\u010c\u00edna). V rokoch 1993 – 2008 p\u00f4sobil na Ministerstve obrany SR v oblasti bezpe\u010dnostnej a obrannej politiky a ako spravodajsk\u00fd analytik.<\/p>

1<\/sup>\u00a0\u2013 Marian Majer, R\u00f3bert Ondrejcs\u00e1k, Vladim\u00edr Tarasovi\u010d, Tom\u00e1\u0161 Val\u00e1\u0161ek (eds.):
Panorama of global security environment 2009.
Centre for European and North Atlantic Affairs (CENAA), Bratislava 2009
ISBN 978-80-970041-5-6<\/p>

2<\/sup>\u00a0\u2013 V roku 1945 bolo 51 zakladaj\u00facich \u010dlenov OSN, v roku 1990 159 a v s\u00fa\u010dasnosti m\u00e1 OSN vy\u0161e 190 \u010dlensk\u00fdch kraj\u00edn. Bli\u017e\u0161ie pozri Fakta a \u010d\u00edsla OSN, Z\u00e1kladn\u00ed \u00fadaje o Organizaci spojen\u00fdch n\u00e1rod\u016f<\/p>

3<\/sup>\u00a0\u2013 Inform\u00e1cia je nespracovan\u00fd \u00fadaj \u013eubovo\u013en\u00e9ho form\u00e1tu, ktor\u00fd m\u00f4\u017ee by\u0165 vyu\u017eit\u00fd pri tvorbe spravodajskej inform\u00e1cie. Spravodajsk\u00e1 inform\u00e1cia je v\u00fdsledok spracovania inform\u00e1ci\u00ed, ktor\u00e9 sa t\u00fdkaj\u00fa cudz\u00edch kraj\u00edn, nepriate\u013esk\u00fdch a potenci\u00e1lne nepriate\u013esk\u00fdch s\u00edl alebo prvkov, \u010di priestorov aktu\u00e1lnej alebo potenci\u00e1lnej bojovej \u010dinnosti. In: Terminologick\u00fd slovn\u00edk zpravodajstv\u00ed<\/p>

4<\/sup>\u00a0\u2013 Bli\u017e\u0161ie pozri: The 9\/11 Commission report, Final Report of the National Commission on Terrorist Attacks Upon the United States, ISBN 0-16-072304-3, s. 417<\/p>

5<\/sup>\u00a0\u2013 \u0160t\u00fadiu N\u00e1rodn\u00e9ho bezpe\u010dnostn\u00e9ho \u00faradu k vybudovaniu nosnej siete na prenos utajovan\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed schv\u00e1lila vl\u00e1da SR 9. 1. 2008<\/p>

Zdroje<\/h3>
  1. Fakta a \u010d\u00edsla OSN, Z\u00e1kladn\u00ed \u00fadaje o Organizaci spojen\u00fdch n\u00e1rod\u016f<\/i>, 2005, Informa\u010dn\u00ed centrum OSN v Praze ISBN: 80-86348-02-4 (Orig. ISBN: 92-1-100936-7, United Nations Publication Sales No. E.04.I.7)<\/li>
  2. Information Shraging Strategy<\/i>, 2008, United States Intelligence Comunity, Director of National Intelligence, Washington,\u00a0http:\/\/www.dni.gov\/reports\/IC_Information_Sharing_Strategy.pdf<\/a>, 15. 5. 2009<\/li>
  3. Information Sharing Strategy<\/i>, 2007, Department of Defense, Washington,\u00a0http:\/\/www.defenselink.mil\/cio-nii\/docs\/InfoSharingStrategy.pdf<\/a>, 15. 5. 2009<\/li>
  4. Kaplan, Robert,\u00a0P\u0159ich\u00e1zej\u00edc\u00ed anarchie<\/i>, 2003, nakl. Pavel Mervart.<\/li>
  5. Luiijf, Eric,\u00a0NEC Policy for Information Sharing<\/i>, 2007, The Hague Centre for Strategic Studies TNO Defence, Security and Safety.\u00a0http:\/\/www.hcss.nl\/Luiijf%20%20NEC%20Security%20%20SharingOfInformation%2016_04_2007.pdf<\/a>, 2. 6. 2008<\/li>
  6. National strategy for Homeland Security<\/i>, 2002,\u00a0http:\/\/www.dhs.gov\/xlibrary\/assets\/nat_strat_hls.pdf<\/a>, 20. 4. 2009<\/li>
  7. Stan\u011bk, Peter,\u00a0Odhalen\u00ed pr\u00ed\u010din hospod\u00e1rskej kr\u00edzy, Slovo 18-19\/2009, s. 11<\/i><\/li>
  8. \u0160t\u00fadia vybudovania nosnej siete na prenos utajovan\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed<\/i>, 2008, N\u00e1rodn\u00fd bezpe\u010dnostn\u00fd \u00farad SR,\u00a0http:\/\/www.rokovania.sk\/(…)?OpenDocument<\/a>, 20. 6. 2009<\/li>
  9. Terminologick\u00fd slovn\u00edk zpravodajstv\u00ed<\/i>,\u00a0http:\/\/www.vzcr.cz\/slovnik\/zpravterm.aspx<\/a>, 15.3.2008<\/li>
  10. The 9\/11 Commission report, Final Report of the National Commission on Terrorist Attacks Upon the United States<\/i>, ISBN 0-16-072304-3, s. 417<\/li>
  11. Wolf, Ulrich, Lieutenant General,\u00a0Does NATO Meet the Challenge of the Information Era?<\/i>\u00a0Director, NATO CIS Service Agency,\u00a0http:\/\/www.csdr.org\/2006book\/wolf.htm<\/a>, 20. 6. 2009<\/li><\/ol>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"","protected":false},"author":1,"featured_media":4331,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[60,57],"tags":[],"class_list":["post-4523","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-clanky","category-vyber"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/absd.sk\/de\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4523","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/absd.sk\/de\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/absd.sk\/de\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/absd.sk\/de\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/absd.sk\/de\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=4523"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/absd.sk\/de\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4523\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":4527,"href":"https:\/\/absd.sk\/de\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4523\/revisions\/4527"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/absd.sk\/de\/wp-json\/wp\/v2\/media\/4331"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/absd.sk\/de\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=4523"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/absd.sk\/de\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=4523"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/absd.sk\/de\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=4523"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}