{"id":4607,"date":"2011-12-07T10:11:11","date_gmt":"2011-12-07T10:11:11","guid":{"rendered":"https:\/\/absd.sk\/?p=4607"},"modified":"2024-07-31T09:40:47","modified_gmt":"2024-07-31T09:40:47","slug":"problemy-spravodajskych-sluzieb-v-otvorenej-spolocnosti","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/absd.sk\/de\/problemy-spravodajskych-sluzieb-v-otvorenej-spolocnosti\/","title":{"rendered":""},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Asoci\u00e1cia b\u00fdval\u00fdch spravodajsk\u00fdch d\u00f4stojn\u00edkov spolu s Fakultou pr\u00e1va Paneur\u00f3pskej vysokej \u0161koly usporiadali 7. 12. 2011 u\u017e 5. medzin\u00e1rodn\u00e9 symp\u00f3zium na t\u00e9mu \u201eProbl\u00e9my spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb v otvorenej spolo\u010dnosti”. Uverej\u0148ujeme refer\u00e1ty, ktor\u00e9 bud\u00fa koncom janu\u00e1ra 2012 vydan\u00e9 v osobitnom zborn\u00edku.<\/strong><\/p>

Asoci\u00e1cia b\u00fdval\u00fdch spravodajsk\u00fdch d\u00f4stojn\u00edkov spolu s Fakultou pr\u00e1va Paneur\u00f3pskej vysokej \u0161koly usporiadali 7. 12. 2011 u\u017e 5. medzin\u00e1rodn\u00e9 symp\u00f3zium na t\u00e9mu \u201eProbl\u00e9my spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb v otvorenej spolo\u010dnosti”. Uverej\u0148ujeme refer\u00e1ty, ktor\u00e9 bud\u00fa koncom janu\u00e1ra 2012 vydan\u00e9 v osobitnom zborn\u00edku.<\/p>

Obsah<\/h2>

Predslov<\/h3><\/th><\/tr>

PhDr. Igor Cibula<\/td><\/tr>

Pr\u00edhovory<\/h3><\/th><\/tr>

Prof. JUDr. Jaroslav Ivor, DrSc.<\/td><\/tr>
Mgr. Martin Fedor, MEconSc.<\/td><\/tr>

HLAVN\u00c9 REFER\u00c1TY<\/h3><\/th><\/tr>

K. Kula\u0161ik: Relevancia inform\u00e1cie v otvorenej spolo\u010dnosti XXI. storo\u010dia<\/td><\/tr>
P. Lieskovsk\u00fd: Podriadenos\u0165 spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb politike<\/td><\/tr>
O. Krej\u010d\u00ed: Zpravodajsk\u00e9 slu\u017eby v dob\u011b krize<\/td><\/tr>
G. Petrovi\u010d: Probl\u00e9my spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb v otvorenej spolo\u010dnosti a otvorenej spolo\u010dnosti so spravodajsk\u00fdmi slu\u017ebami<\/td><\/tr>
F. Schreier: Bud\u00face v\u00fdzvy spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb<\/td><\/tr>
P. Zeman: Technologie, Zeitgeist a zpravodajstv\u00ed<\/td><\/tr>
I. Cibula: Limity lojality pr\u00edslu\u0161n\u00edkov spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb<\/td><\/tr>
P. T\u00f3th: Komplikovan\u00e9 vz\u0165ahy spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb a m\u00e9di\u00ed v otvorenej spolo\u010dnosti<\/td><\/tr>

Z\u00e1very zo symp\u00f3zia<\/h3><\/th><\/tr><\/tbody><\/table>

Predslov<\/h2>

Nielen na Slovensku, ale aj v in\u00fdch demokratick\u00fdch krajin\u00e1ch prib\u00fadaj\u00fa po\u017eiadavky na v\u00e4\u010d\u0161iu transparentnos\u0165 a otvorenos\u0165 pri spravovan\u00ed spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb. Tradi\u010dn\u00e1 kult\u00fara tajomstva na jednej strane a snahy prekona\u0165 zaveden\u00e9 stereotypy kon\u0161pirat\u00edvneho utajovania vyvol\u00e1vaj\u00fa opr\u00e1vnen\u00e9 ot\u00e1zky, ktor\u00e9 s\u00fa v s\u00fa\u010dasnosti diskutovan\u00e9 v medzin\u00e1rodnej spravodajskej komunite, ale zauj\u00edmaj\u00fa aj \u0161ir\u0161iu verejnos\u0165. Nielen medzi profesion\u00e1lnymi spravodajcami s\u00fa otv\u00e1ran\u00e9 t\u00e9my, s\u00favisiace s aktu\u00e1lnou kr\u00edzou politiky, zlyhan\u00edm spolo\u010densk\u00fdch el\u00edt a tie\u017e aj vplyvom b\u00farlivo sa rozv\u00edjaj\u00facich technol\u00f3gi\u00ed na fungovanie spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb i re\u00e1lnym v\u00fdznamom spravodajsk\u00fdch agent\u00far pre spolo\u010dnos\u0165 tretieho tis\u00edcro\u010dia.<\/p>

Diskusia prebiehaj\u00faca v medzin\u00e1rodnej spravodajskej komunite je venovan\u00e1 ot\u00e1zkam, ktor\u00e9 nie s\u00fa iba intern\u00fdmi z\u00e1le\u017eitos\u0165ami spravodajsk\u00e9ho spolo\u010denstva. Nejde len o nov\u00e9 bezpe\u010dnostn\u00e9 rizik\u00e1, t\u00fdkaj\u00face sa terorizmu a kon\u0161pir\u00e1ci\u00ed extr\u00e9mistick\u00e9ho radikalizmu, ale aj o potenci\u00e1lne rizik\u00e1, s\u00favisiace so spolitizovan\u00edm spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb a ich podria\u010fovan\u00edm utilit\u00e1rnym mocensk\u00fdm z\u00e1ujmom. Rovnako aktu\u00e1lnou t\u00e9mou je v s\u00fa\u010dasnej finan\u010dnej situ\u00e1cii pl\u00e1novanie a rozde\u013eovanie zdrojov na zabezpe\u010denie efekt\u00edvneho fungovania spravodajsk\u00fdch a bezpe\u010dnostn\u00fdch agent\u00far. Do zoznamu naliehav\u00fdch ot\u00e1zok patr\u00ed tie\u017e nez\u00e1visl\u00e1 a \u00fa\u010dinn\u00e1 kontrola spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb, ako aj rie\u0161enie probl\u00e9mov nevyrovnan\u00fdch vz\u0165ahov medzi spravodajsk\u00fdmi zlo\u017ekami \u0161t\u00e1tneho apar\u00e1tu a policajn\u00fdmi org\u00e1nmi.<\/p>

V kontexte tak\u00fdchto \u00favah sme vybrali pre na\u0161e medzin\u00e1rodn\u00e9 symp\u00f3zium t\u00e9mu \u201eProbl\u00e9my spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb v otvorenej spolo\u010dnosti\u201c. Podujatie u\u017e po piaty raz usporiadala Asoci\u00e1cia b\u00fdval\u00fdch spravodajsk\u00fdch d\u00f4stojn\u00edkov v spolupr\u00e1ci s Fakultou pr\u00e1va Paneur\u00f3pskej vysokej \u0161koly, ktor\u00e1 tradi\u010dne podporuje na svojej p\u00f4de medzin\u00e1rodn\u00fa v\u00fdmenu n\u00e1zorov o spravodajsk\u00fdch slu\u017eb\u00e1ch. Ocenenie tejto aktivity vyjadril dekan Fakulty pr\u00e1va PV\u0160 Prof. JUDr. Jaroslav Ivor, DrSc., ktor\u00fd vyzdvihol pr\u00ednos symp\u00f3zia pre v\u00fdmenu poznatkov medzi te\u00f3riou a praxou vo sf\u00e9re p\u00f4sobenia spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb<\/p>

Pr\u00ednos symp\u00f3zia zd\u00f4raznil aj predseda V\u00fdboru N\u00e1rodnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpe\u010dnos\u0165 Ing. Martin Fedor. Pripomenul, \u017ee \u201espravodajsk\u00e9 slu\u017eby maj\u00fa nenahradite\u013en\u00e9 postavenie v prvej a \u00faplne najd\u00f4le\u017eitej\u0161ej \u00falohe \u0161t\u00e1tu: zabezpe\u010di\u0165 bezpe\u010dnos\u0165 svojich ob\u010danov.\u201c Refer\u00e1ty jednotliv\u00fdch \u00fa\u010dastn\u00edkov symp\u00f3zia prispeli k tomu, aby otvoren\u00e1 spolo\u010dnos\u0165 mohla hlb\u0161ie ch\u00e1pa\u0165 takto definovan\u00e9 poslanie spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb v otvorenej spolo\u010dnosti.<\/p>

\u00a0<\/div>

PhDr. Igor Cibula,
predseda Asoci\u00e1cie b\u00fdval\u00fdch spravodajsk\u00fdch d\u00f4stojn\u00edkov\u00a0<\/p><\/div>

\u00a0<\/div>

Pr\u00edhovor<\/h2>

V\u00e1\u017een\u00e9 d\u00e1my, v\u00e1\u017een\u00ed p\u00e1ni !<\/p>

Ke\u010f sme sa pred piatimi rokmi s PhDr. Igorom Cibulom rozhodli zaradi\u0165 do u\u010debn\u00e9ho programu magistersk\u00e9ho \u0161t\u00fadia na\u0161ej fakulty pr\u00e1va volite\u013en\u00fd predmet Spravodajsk\u00e9 slu\u017eby, boli sme veden\u00ed najm\u00e4 snahou roz\u0161\u00edri\u0165 vedomostn\u00fd obzor absolventa pr\u00e1v aj o z\u00e1kladn\u00e9 poznatky z hist\u00f3rie, s\u00fa\u010dasnosti, pr\u00e1vnej \u00fapravy, cie\u013eov a \u00faloh jednej z nezastupite\u013en\u00fdch \u010dinnosti \u0161t\u00e1tu, ktor\u00e1 m\u00e1 a bude ma\u0165 svoje opodstatnenie i v moderne funguj\u00facej demokratickej spolo\u010dnosti.<\/p>

Ka\u017edoro\u010dne si tento predmet vol\u00ed a absolvuje takmer 50% \u0161tudentov ro\u010dn\u00edka, boli zaznamenan\u00e9 i prv\u00e9 kvalifika\u010dn\u00e9 pr\u00e1ce z tohto predmetu a som presved\u010den\u00fd, \u017ee i niektor\u00fdm na\u0161im absolventom (i ke\u010f z pochopite\u013en\u00fdch d\u00f4vodov nedisponujem touto inform\u00e1ciou) pomohol zvoli\u0165 si svoje bud\u00face povolanie. Predmet je ve\u013emi pozit\u00edvne hodnoten\u00fd i zo strany \u0161tudentov z h\u013eadiska obsahu a \u00farovne jeho vyu\u010dovania a treba poznamena\u0165, \u017ee sme v s\u00fa\u010dasnosti jedinou fakultou pr\u00e1va v Slovenskej republike, ktor\u00e1 m\u00e1 tento predmet zaraden\u00fd vo svojom \u0161tudijnom programe.<\/p>

Nezostali sme v\u0161ak len pri pedagogickom p\u00f4soben\u00ed. Z\u00e1sluhou Asoci\u00e1cie b\u00fdval\u00fdch spravodajsk\u00fdch d\u00f4stojn\u00edkov sa za\u010dala rozv\u00edja\u0165 na tejto akademickej p\u00f4de i trad\u00edcia ka\u017edoro\u010dn\u00fdch medzin\u00e1rodn\u00fdch symp\u00f3zi\u00ed k t\u00e9mam spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb. Boli to v\u017edy t\u00e9my v\u00fdsostne aktu\u00e1lne a veden\u00e9 snahou rozv\u00edja\u0165 v\u00fdmenu poznatkov medzi te\u00f3riou a praxou, slovenskou legislat\u00edvou a medzin\u00e1rodn\u00fdmi \u0161tandardami a sk\u00fasenos\u0165ami. Len pripomenutie, ktor\u00e9 t\u00e9my boli v minul\u00fdch rokoch diskutovan\u00e9:<\/p>

  1. Zmeny v spravodajsk\u00fdch slu\u017eb\u00e1ch<\/li>
  2. Spravodajsk\u00e9 slu\u017eby v demokratickej spolo\u010dnosti<\/li>
  3. \u013dudsk\u00fd faktor v spravodajsk\u00fdch slu\u017eb\u00e1ch<\/li>
  4. N\u00e1rodn\u00e9 verzus nadn\u00e1rodn\u00e9 z\u00e1ujmy v \u010dinnosti spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb<\/li><\/ol>

    Medi\u00e1lne prezentovan\u00e9 kauzy posledn\u00fdch mesiacov \u010di rokov v Slovenskej republike k \u010dinnostiam spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb, pertraktovan\u00e9 v elektronick\u00fdch \u010di printov\u00fdch m\u00e9di\u00e1ch so zna\u010dnou d\u00e1vkou bulv\u00e1ru, bez seri\u00f3znych a korektn\u00fdch anal\u00fdz a z\u00e1verov, posil\u0148uj\u00fa \u00fasilie o vecn\u00e9 odborne fundovan\u00e9 rie\u0161enie probl\u00e9mov spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb.<\/p>

    Dovo\u013ete mi preto, priv\u00edta\u0165 v\u00e1s v\u0161etk\u00fdch v mene spoluorganiz\u00e1tora tohto medzin\u00e1rodn\u00e9ho symp\u00f3zia na na\u0161ej akademickej p\u00f4de u\u017e na piatom – jubilejnom ro\u010dn\u00edku na t\u00e9mu: Probl\u00e9my spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb v otvorenej spolo\u010dnosti. Som r\u00e1d, \u017ee sa i toto symp\u00f3zium kon\u00e1 za z\u00e1ujmu z\u00e1stupcov parlamentu, verejn\u00e9ho ochrancu pr\u00e1v, \u0161t\u00e1tnych org\u00e1nov, m\u00e9di\u00ed, \u0161tudentov, odbornej i laickej verejnosti.<\/p>

    Osobitne si dovol\u00edm priv\u00edta\u0165 viacer\u00fdch host\u00ed \u2013 autorov refer\u00e1tov na tomto symp\u00f3ziu. Za v\u0161etk\u00fdch chcem menovite priv\u00edta\u0165 p\u00e1na plukovn\u00edka vo v\u00fdslu\u017ebe Freda Schreiera, konzultanta \u017eenevsk\u00e9ho Strediska pre demokratick\u00fa kontrolu ozbrojen\u00fdch s\u00edl (DCAF) v oblasti strat\u00e9gie, bezpe\u010dnosti, reformy bezpe\u010dnostn\u00e9ho sektora a spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb. P\u00e1na gener\u00e1la vo v\u00fdslu\u017ebe Gorana Petrovi\u010da, ktor\u00fd viedol Bezpe\u010dnostno-informa\u010dn\u00fa agent\u00faru Srbska (BIA), nesk\u00f4r spravodajsk\u00fa slu\u017ebu ministerstva zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed a je oce\u0148ovan\u00fd najm\u00e4 pre efekt\u00edvnu spolupr\u00e1cu s Medzin\u00e1rodn\u00fdm trestn\u00fdm s\u00fadom v Haagu. Ako predstavite\u013e civiln\u00e9ho sektoru vyst\u00fapi prof. PhDr. Oskar Krej\u010d\u00ed, CSc., prorektor Vysokej \u0161koly medzin\u00e1rodn\u00fdch a verejn\u00fdch vz\u0165ahov v Prahe.<\/p>

    Osobitne chcem oceni\u0165 \u00fa\u010das\u0165 RNDr. Petra Zemana, signat\u00e1ra Charty 77, pravideln\u00e9ho \u00fa\u010dastn\u00edka v\u0161etk\u00fdch doteraj\u0161\u00edch symp\u00f3zi\u00ed, ktor\u00fd sa venuje najm\u00e4 problematike transform\u00e1cie spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb v postkomunistick\u00fdch krajin\u00e1ch.<\/p>

    V\u00e1\u017een\u00e9 d\u00e1my, v\u00e1\u017een\u00ed p\u00e1ni!<\/p>

    Iste budete s\u00fahlasi\u0165 so mnou, \u017ee spravodajsk\u00e9 slu\u017eby i v liber\u00e1lnom, demokratickom \u0161t\u00e1te musia pracova\u0165 v kontexte pr\u00e1vneho poriadku, kontrol a poistiek a v duchu transparentnej zodpovednosti. Cie\u013eom je a mus\u00ed by\u0165 izol\u00e1cia od politick\u00e9ho zneu\u017eitia bez izol\u00e1cie od exekut\u00edvneho riadenia s cie\u013eom efekt\u00edvneho eliminovania v\u0161etk\u00fdch bezpe\u010dnostn\u00fdch riz\u00edk a ohrozen\u00ed rozvoja demokratickej spolo\u010dnosti.<\/p>

    V tomto zmysle o\u010dak\u00e1vam mnoh\u00e9 v\u00fdznamn\u00e9 n\u00e1mety, poznatky a odpor\u00fa\u010dania, ktor\u00e9 tak ako v minul\u00fdch rokoch bezosporu odznej\u00fa i na dne\u0161nom symp\u00f3ziu.<\/p>

    \u017del\u00e1m v\u00e1m v\u0161etk\u00fdm u\u017eito\u010dne str\u00e1ven\u00fd de\u0148 na na\u0161ej akademickej p\u00f4de.<\/p>

    \u00a0<\/div>

    Prof. JUDr. Jaroslav Ivor, DrSc.,
    dekan Fakulty pr\u00e1va
    Paneur\u00f3pskej vysokej \u0161koly<\/p><\/div>

    \u00a0<\/div>

    Pr\u00edhovor<\/h2>

    V\u00e1\u017een\u00e9 d\u00e1my, v\u00e1\u017een\u00ed p\u00e1ni,<\/p>

    \u010fakujem Asoci\u00e1cii b\u00fdval\u00fdch spravodajsk\u00fdch d\u00f4stojn\u00edkov za mo\u017enos\u0165 prihovori\u0165 sa k \u00fa\u010dastn\u00edkom tohto symp\u00f3zia. A z\u00e1rove\u0148 mi dovo\u013ete vyslovi\u0165 uznanie, \u017ee sa v\u00e1m dar\u00ed udr\u017eiava\u0165 t\u00fato u\u017eito\u010dn\u00fa trad\u00edciu. Doteraz som mal mo\u017enos\u0165 iba \u010d\u00edta\u0165 skvel\u00e9 zborn\u00edky, osobne som na va\u0161om symp\u00f3ziu po prv\u00fdkr\u00e1t. Lebo viete, ako sa na Slovensku hovor\u00ed: lep\u0161ie raz vidie\u0165 ako stokr\u00e1t po\u010du\u0165. Na tejto p\u00f4de by som v\u0161ak t\u00fato na\u0161u \u013eudov\u00fa m\u00fadros\u0165 rad\u0161ej nerozv\u00e1dzal.<\/p>

    A u\u017e v\u00f4bec nie akur\u00e1t v tomto \u010dase. Niekto by mohol poveda\u0165, \u017ee k v\u00e1\u0161mu tohtoro\u010dn\u00e9mu symp\u00f3ziu priniesol \u017eivot nev\u0161edn\u00e9 \u201esprievodn\u00e9 podujatia\u201c. Moment\u00e1lne zamestn\u00e1vaj\u00fa n\u00e1s, \u010dlenov kontroln\u00fdch v\u00fdborov v parlamente, zamestn\u00e1vaj\u00fa pol\u00edciu a prokurat\u00faru a znechucuj\u00fa verejnos\u0165. Iste viete, na \u010do nar\u00e1\u017eam \u2013 ale nechcem hovori\u0165 o tomto konkr\u00e9tnom pr\u00edpade.<\/p>

    Nechcem dnes hovori\u0165 ani o reform\u00e1ch v na\u0161ich spravodajsk\u00fdch slu\u017eb\u00e1ch. Pod\u013ea m\u00f4jho n\u00e1zoru s\u00fa nevyhnutn\u00e9. Nie kv\u00f4li aktu\u00e1lnemu kontextu. Iba tak\u00fdto mot\u00edv by bol povrchn\u00fd. Robi\u0165 napr\u00edklad ekonomick\u00e9 reformy pod tlakom nemus\u00ed ohrozova\u0165 ich kvalitu. V\u00e4\u010d\u0161inou sa bez neho tak\u00e9 reformy nedaj\u00fa politicky urobi\u0165. Robi\u0165 reformy v spravodajskej komunite pod nejak\u00fdm verejn\u00fdm tlakom nie je dobr\u00e1 cesta. A u\u017e v\u00f4bec nie len kv\u00f4li nemu. M\u00f4j ob\u013e\u00faben\u00fd v\u00fdrok poch\u00e1dza od prezidenta Eisenhowera. \u201eP\u00e1ni, presta\u0148te diskutova\u0165, rie\u0161te probl\u00e9m!\u201c V tomto pr\u00edpade sa ned\u00e1 pou\u017ei\u0165. U n\u00e1s sa toti\u017e, bohu\u017eia\u013e, zatia\u013e ani len poriadne nediskutuje na t\u00e9mu reforiem spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb.<\/p>

    Chcem dnes hovori\u0165 o d\u00f4vere. Spravodajsk\u00e9 slu\u017eby maj\u00fa nenahradite\u013en\u00e9 postavenie v prvej a \u00faplne najd\u00f4le\u017eitej\u0161ej \u00falohe \u0161t\u00e1tu: zabezpe\u010di\u0165 bezpe\u010dnos\u0165 svojich ob\u010danov. Niet v\u00fdznamnej\u0161ej \u00falohy \u0161t\u00e1tu. Spravodajsk\u00e9 slu\u017eby s\u00fa v\u0161ak jedin\u00fdm akt\u00e9rom, ktor\u00fd sa so splnenou \u00falohou nem\u00f4\u017ee verejne pochv\u00e1li\u0165. Ak veci funguj\u00fa, pred verejnos\u0165ou si z\u00e1sluhy pripisuje v\u0161elikto. Napriek tomu aj spravodajsk\u00e9 slu\u017eby potrebuj\u00fa d\u00f4veru, vr\u00e1tane d\u00f4very \u0161irokej verejnosti.<\/p>

    Pova\u017eujem za dlhodobo neudr\u017eate\u013en\u00e9, ak\u00e1 je situ\u00e1cia u n\u00e1s. D\u00f4vera je na bode mrazu. Panuj\u00fa v\u0161eobecn\u00e9 pochybnosti, \u010di spravodajsk\u00e9 slu\u017eby nezneu\u017e\u00edvaj\u00fa mo\u017enosti, ktor\u00fdmi pri svojej pr\u00e1ci disponuj\u00fa, zvl\u00e1\u0161\u0165 v oblasti nasadzovania informa\u010dno-technick\u00fdch prostriedkov (ITP). A znovu \u2013 nehovor\u00edm o nejakom konkr\u00e9tnom pr\u00edpade. Ani nehovor\u00edm o tom, \u010di – a nako\u013eko – a v ktor\u00fdch pr\u00edpadoch – s\u00fa tieto pochybnosti od\u00f4vodnen\u00e9. V\u00f4bec nie. Hovor\u00edm o dlhodobom jave. Sp\u00f4sobuje \u0161kody v\u0161etk\u00fdm, spravodajsk\u00fdm slu\u017eb\u00e1m na prvom mieste. A ke\u010f sp\u00f4sobuje \u0161kody im, potom sp\u00f4sobuje \u0161kody aj \u0161t\u00e1tu. A teda jeho ob\u010danom.<\/p>

    Nepatr\u00edm medzi politikov, ktor\u00ed sa domnievaj\u00fa, \u017ee \u010d\u00edm viac kontroln\u00fdch pr\u00e1vomoc\u00ed dostane nejak\u00fd kontroln\u00fd v\u00fdbor alebo hoci aj nejak\u00fd in\u00fd org\u00e1n \u2013 t\u00fdm efekt\u00edvnej\u0161ie bud\u00fa slu\u017eby pracova\u0165, t\u00fdm sk\u00f4r pred\u00eddeme probl\u00e9mom, prekra\u010dovaniu pr\u00e1vomoc\u00ed alebo dokonca poru\u0161ovaniu z\u00e1konov… Po p\u00e1de \u017eeleznej opony aj tradi\u010dn\u00e9 demokracie iba za\u010dali h\u013eada\u0165 nov\u00e9 formy demokratickej kontroly. A spr\u00e1vne nastaven\u00e9 kontroln\u00e9 mechanizmy m\u00f4\u017eu pom\u00e1ha\u0165, samozrejme. Som v\u0161ak presved\u010den\u00fd, \u017ee najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edm a hlavn\u00fdm garantom spravodajskej slu\u017eby v demokratickom \u0161t\u00e1te bude v\u017edy osobn\u00e1 a profesion\u00e1lna integrita ka\u017ed\u00e9ho jedn\u00e9ho pr\u00edslu\u0161n\u00edka spravodajskej komunity. To je alfa a omega. A toto bude v\u017edy zodpovednos\u0165ou riadite\u013eov, \u0161\u00e9fov, d\u00f4stojn\u00edkov spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb.<\/p>

    Aj tak v\u0161ak d\u00f4veryhodn\u00fa a presved\u010div\u00fa kontrolu potrebujeme. A my, dnes na Slovensku, ju potrebujeme osobitne. A potrebujeme ju zvl\u00e1\u0161\u0165 v oblasti pou\u017e\u00edvania ITP. S\u00farne ju potrebujeme dokonca aj keby platilo, \u017ee v na\u0161ich spravodajsk\u00fdch slu\u017eb\u00e1ch nedoch\u00e1dza k \u017eiadnemu prekra\u010dovaniu pr\u00e1vomoc\u00ed alebo dokonca k poru\u0161ovaniu z\u00e1konov. My dnes toti\u017e potrebujeme nov\u00e9 mechanizmy kontroly, osobitne v citlivej oblasti nasadzovania ITP, aby sme vr\u00e1tili z\u00e1kladn\u00fa d\u00f4veru v spravodajsk\u00e9 slu\u017eby. Potrebujeme tak\u00e9 mechanizmy, ktor\u00e9 bud\u00fa garantova\u0165, a to zrozumite\u013en\u00fdm sp\u00f4sobom aj pre verejnos\u0165, \u017ee masov\u00e9 hlbok\u00e9 predsudky s\u00fa neod\u00f4vodnen\u00e9, tot\u00e1lne podozrievanie nen\u00e1le\u017eit\u00e9, a v pr\u00edpade pochyben\u00ed existuje mo\u017enos\u0165 br\u00e1ni\u0165 sa.<\/p>

    V\u00e1\u017een\u00e9 d\u00e1my. v\u00e1\u017een\u00ed p\u00e1ni,<\/p>

    nie som tu dnes ako panelista na konkr\u00e9tnu t\u00e9mu. Ale venoval som sa najm\u00e4 jednej t\u00e9me. Z v\u00e1\u0161ho profesion\u00e1lneho poh\u013eadu m\u00f4\u017ee vyzera\u0165 pr\u00edli\u0161 \u00fazko, parci\u00e1lne. Som si toho vedom\u00fd, \u017ee takou aj v skuto\u010dnosti je. Ak v\u0161ak chcem ako volen\u00fd z\u00e1stupca ob\u010danov nie\u010do urobi\u0165 v prospech efekt\u00edvneho syst\u00e9mu spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb – a mysl\u00edm, \u017ee pre ne treba ve\u013ea urobi\u0165 – potom nem\u00f4\u017eem ignorova\u0165 fakt, \u017ee pr\u00e1ve takto z\u00fa\u017eene vidia spravodajsk\u00e9 slu\u017eby na\u0161i ob\u010dania, aj m\u00e9di\u00e1, bohu\u017eia\u013e, aj niektor\u00ed politici.<\/p>

    Preto si mysl\u00edm, \u017ee niekde treba za\u010da\u0165. Aby sme potom mohli rozumne pokra\u010dova\u0165. Som presved\u010den\u00fd, \u017ee v tejto konkr\u00e9tnej t\u00e9me sa u\u017e d\u00e1 pou\u017ei\u0165 Eisenhowerov cit\u00e1t: P\u00e1ni, presta\u0148te diskutova\u0165, rie\u0161te probl\u00e9m.<\/p>

    Beriem ho osobne.<\/p>

    V\u00e1m \u017eel\u00e1m \u00faspe\u0161n\u00e9 rokovanie!<\/p>

    \u00a0<\/div>

    Mgr. Martin Fedor, MEconSc.,
    predseda V\u00fdboru N\u00e1rodnej rady SR
    pre obranu a bezpe\u010dnos\u0165<\/p><\/div>

    \u00a0<\/div>

    K. Kula\u0161ik: Relevancia inform\u00e1cie v otvorenej spolo\u010dnosti XXI. storo\u010dia<\/h2>

    Doc. PhDr . Karol K. Kula\u0161ik, CSc\u00a0(1944) – \u0160tudoval na Univerzite a Vojenskej akad\u00e9mii v Bratislave a v Brne. Sl\u00fa\u017eil v ozbrojen\u00fdch sil\u00e1ch na r\u00f4znych velite\u013esk\u00fdch a \u0161t\u00e1bnych funkci\u00e1ch a tie\u017e vo vojenskom \u0161kolstve. Habilit\u00e1cia z problematiky zbrojn\u00e9ho priemyslu. Pracoval na Ministerstve obrany SR a z akt\u00edvnej slu\u017eby odi\u0161iel v hodnosti plukovn\u00edka. Nesk\u00f4r p\u00f4sobil v \u0161t\u00e1tnej slu\u017ebe a diplomacii. Aktu\u00e1lne je extern\u00fdm docentom na Vysokej \u0161kole medzin\u00e1rodn\u00fdch a verejn\u00fdch vz\u0165ahov.<\/p>

    Inform\u00e1cia \u00fazko s\u00favis\u00ed s t\u00fdm, \u010do ozna\u010dujeme ako otvoren\u00fa spolo\u010dnos\u0165. Inform\u00e1cia je v\u0161ak \u0161irok\u00e9 spektrum. Pok\u00fasim sa na\u010drtn\u00fa\u0165 niektor\u00e9 probl\u00e9my z dne\u0161nej oblasti inform\u00e1cie, ktor\u00e9 maj\u00fa ist\u00fd vplyv na hodnotenie niektor\u00fdch politick\u00fdch a ekonomick\u00fdch procesov.<\/p>

    Otvoren\u00fa spolo\u010dnos\u0165 v \u0161ir\u0161\u00edch s\u00favislostiach si predstavujeme mimo in\u00e9ho ako spolo\u010dnos\u0165, kde existuje pr\u00e1vo na kritiku a sebareflexiu, uplat\u0148ovanie kritick\u00fdch a racion\u00e1lne vedeck\u00fdch pr\u00edstupov. Ale pod\u013ea K. R. Poppera otvoren\u00e1 spolo\u010dnos\u0165 by mala znamena\u0165 aj odpor vo\u010di doktr\u00ednam, rovnost\u00e1rsky princ\u00edp a ist\u00e9 definovanie \u00falohy a postavenia \u0161t\u00e1tu, ktor\u00fd m\u00e1 chr\u00e1ni\u0165 slobodu v\u0161eobecne a jednotlivca pred ohrozen\u00edm zo strany \u0161t\u00e1tnej moci. In\u0161tit\u00facie \u0161t\u00e1tu by mali by\u0165 neutr\u00e1lne, vr\u00e1tane vl\u00e1dy – a jednou z hlavn\u00fdch \u00faloh \u0161t\u00e1tu ma by\u0165 ochrana slobody jednotlivca aj pred ohrozen\u00edm zo strany \u0161t\u00e1tnej moci.<\/p>

    To je – pravda – v\u0161eobecn\u00e9 hodnotenie, ale pre na\u0161u t\u00e9mu je d\u00f4le\u017eit\u00e9, ak\u00e9 miesto m\u00e1 napr\u00edklad inform\u00e1cia v takomto syst\u00e9me, teda otvorenej spolo\u010dnosti. Z\u00e1kladn\u00e1 t\u00e9za definuje ka\u017ed\u00fa inform\u00e1ciu, ktor\u00e1 nie je tajn\u00e1, ako inform\u00e1ciu verejn\u00fa, pr\u00edstupn\u00fa ob\u010danom . To samozrejme s\u00favis\u00ed s t\u00fdm, ako realizujeme pr\u00e1cu s inform\u00e1ciou. Preto\u017ee hovor\u00edme o otvorenej spolo\u010dnosti, tak inform\u00e1cia, ktor\u00e1 nie je tajn\u00e1, ma by\u0165 pr\u00edstupn\u00e1 v \u013eahko dostupnej a zrozumite\u013enej forme. Spom\u00ednan\u00e1 pr\u00e1ca s inform\u00e1ciou okrem politickej roviny, ma aj pr\u00e1vnu rovinu. Napr\u00edklad pr\u00e1vny poriadok Slovenskej republiky ma asi 70 predpisov, ktor\u00e9 upravuj\u00fa pr\u00e1vo verejnosti na inform\u00e1ciu .<\/p>

    Inform\u00e1ciu v\u00fdrazne ovplyv\u0148uje jej dostupnos\u0165, ktor\u00e1 je spojen\u00e1 s n\u00e1rastom pr\u00edsunu inform\u00e1cii a r\u00fdchlos\u0165ou, ktorou ich m\u00f4\u017eeme z\u00edska\u0165. Najm\u00e4 dostupnos\u0165 a r\u00fdchlos\u0165 v XXI. storo\u010d\u00ed od z\u00e1kladu zmenila pr\u00edstup k inform\u00e1cii . Jeden pr\u00edklad z minulosti: 25 . marca 1506 cis\u00e1rska kuri\u00e9rna slu\u017eba vyrazila z Bruselu do Innsbrucku s inform\u00e1ciou o najnov\u0161\u00edch politick\u00fdch zmen\u00e1ch vo Fl\u00e1msku. D\u0148a 31.marca cis\u00e1r Maximili\u00e1n I. a jeho poradcovia mali po 130 hodin\u00e1ch a prekonan\u00ed 750 kilometrov spr\u00e1vu k dispoz\u00edcii. R\u00fdchlos\u0165 posunu inform\u00e1cie dnes u\u017e vzbudzuje iba \u00fasmev, ale ot\u00e1zka kvality inform\u00e1cie zost\u00e1va nezmenen\u00e1.<\/p>

    Pr\u00e1ve kvalita inform\u00e1cie je rozhoduj\u00faca – a to je aj dnes v globalizovanom svete po 500 rokoch ve\u013ek\u00fd a rozhoduj\u00faci probl\u00e9m. Pozn\u00e1me pr\u00edklad z prelomu XX. a XXI. storo\u010dia, ke\u010f ute\u010denec z Iraku Rafid Ahmed Alwan al-Janabi uv\u00e1dzal inform\u00e1cie o tajn\u00fdch programoch v\u00fdvoja zbran\u00ed hromadn\u00e9ho ni\u010denia vtedaj\u0161ou vl\u00e1dou v Bagdade. Inform\u00e1cie bol dlho ur\u010den\u00e9 iba pre \u00fazky kruh \u0161pecialistov Spolkovej spravodajskej slu\u017eby, ktor\u00e1 informovala svojich partnerov v USA. Spom\u00ednan\u00e9 inform\u00e1cie a ich zdroj neboli dostupn\u00e9 verejnosti. Teroristick\u00fd \u00fatok 11. septembra 2011 radik\u00e1lne zmenil politick\u00fa situ\u00e1ciu a z p\u00f4vodnej tajnej inform\u00e1cie sa v USA stala inform\u00e1cia verejn\u00e1, transformovan\u00e1 do podoby politick\u00e9ho argumentu. Dostupnos\u0165 a r\u00fdchlos\u0165 \u0161\u00edrenia inform\u00e1cie o tajnom programe zbran\u00ed ABC v Iraku otvorila cestu k druhej vojne v Z\u00e1live a v kone\u010dnom d\u00f4sledku viedla k spochybneniu d\u00f4veryhodnosti \u0161t\u00e1tnej administrat\u00edvy prezidenta Georga W. Busha a zahrani\u010dnej politiky USA. Ak sa zamysl\u00edme nad podrobnos\u0165ami cel\u00e9ho pr\u00edpadu mobiln\u00fdch labolatori\u00ed \u201ena v\u00fdrobu biologick\u00fdch zbran\u00ed\u201c, tak okrem kateg\u00f3rie \u201edezinform\u00e1cia ” do popredia vyst\u00fapi fenom\u00e9n, ktor\u00fd pozn\u00e1me ako ” skupinov\u00e9 myslenie ” .<\/p>

    Spochyb\u0148ovanie predpokladov tak\u00e9hoto rozhodnutia ust\u00fapi pred nutnos\u0165ou politickej dohody – a to znamen\u00e1, \u017ee pravda je to, \u010do je v tomto pr\u00edpade potrebn\u00e9. Mot\u00edv, odplata za 11. september a odhalenie vinn\u00edka je odrazu realitou. Pr\u00edpad zdroja a pou\u017eitie inform\u00e1cie zn\u00e1mej dnes pod menom \u201eCurveball\u201c je konkr\u00e9tnym d\u00f4kazom, ako mo\u017eno pri dne\u0161nom r\u00fdchlom \u0161\u00edren\u00ed a dostupnosti inform\u00e1cie dosiahnu\u0165 efekt, ktor\u00fd v istom momente spochybn\u00ed v\u00e1\u017enos\u0165 a seri\u00f3znos\u0165 inform\u00e1cie v otvorenej spolo\u010dnosti (nemeck\u00e1 tla\u010d pou\u017e\u00edvala v\u00fdraz Total Hokum).<\/p>

    Inform\u00e1ciu, ktor\u00e1 bola p\u00f4vodne utajovan\u00e1 a potom zverejnen\u00e1, sme spomenuli. Existuje aj opa\u010dn\u00fd postup \u2013 inform\u00e1cia, ktor\u00e1 je od za\u010diatku pr\u00edstupn\u00e1 verejnosti a nie je z\u00e1ujem na jej utajovan\u00ed . Typick\u00fdm pr\u00edkladom je hav\u00e1ria v jadrovej elektr\u00e1rni Fukushima. Samozrejme, patr\u00ed do kateg\u00f3rie ” panickej ” inform\u00e1cie, ale zauj\u00edmav\u00e1 je reakcia v r\u00f4znych krajin\u00e1ch. V Nemecku bola inform\u00e1cia interpretovan\u00e1 ako apokalypsa, a preto nemeck\u00e1 vl\u00e1da mus\u00ed doteraj\u0161\u00ed kurz v pou\u017e\u00edvan\u00ed jadrovej energie radik\u00e1lne a okam\u017eite zmeni\u0165. Dostupnos\u0165 a r\u00fdchlos\u0165 \u0161\u00edrenia \u00fadajov o katastrofe jadrov\u00fdch zariaden\u00ed vyvolala ve\u013ek\u00e9 verejn\u00e9 vzru\u0161enie a n\u00e1sledne roz\u0161\u00edrila rady odporcov jadrovej energie. Kolekt\u00edvne em\u00f3cie rozhoduj\u00facim sp\u00f4sobom ovplyvnili interpret\u00e1ciu inform\u00e1cie. N\u00e1sledn\u00fd tlak verejnej mienky viedol k zn\u00e1memu rozhodnutiu spolkovej vl\u00e1dy v ot\u00e1zke jadrovej energie. Ak sa v\u0161ak pozrieme na d\u00f4vody rozhodnutia vl\u00e1dy, tak vid\u00edme , \u017ee to nemohla zapr\u00ed\u010dini\u0165 iba sila inform\u00e1cie o katastrofe. Pravou pr\u00ed\u010dinou, pre\u010do spom\u00ednan\u00e1 inform\u00e1cia mala tak\u00fd dopad nie je iba jej dostupnos\u0165 a r\u00fdchlos\u0165, ale politick\u00e1 kult\u00fara v Nemecku. Odpor proti jadrovej energii m\u00e1 za sebou v Spolkovej republike od roku 1960 dlhoro\u010dn\u00fd politick\u00fd v\u00fdvoj, ktor\u00fd sa postupne transformoval do podoby politickej strany – hnutia Zelen\u00fdch a stal sa pevnou s\u00fa\u010das\u0165ou ka\u017edodenn\u00e9ho politick\u00e9ho \u017eivota. Hnev, pohor\u0161enie, strach, u\u017e spom\u00ednan\u00e9 ve\u013ek\u00e9 verejn\u00e9 vzru\u0161enie z jadrovej hav\u00e1rie vyvolalo bezprostredn\u00fa reakciu \u010dasti spolo\u010dnosti, ktor\u00e1 bola ochotn\u00e1 slepo nasledova\u0165 to, \u010do u\u017e poznala z dlhoro\u010dn\u00e9ho politick\u00e9ho boja a \u010do bolo pevnou s\u00fa\u010das\u0165ou nemeckej politickej kult\u00fary. Inform\u00e1cia m\u00e1 dnes mo\u017enos\u0165 za istej situ\u00e1cie, napr. v podobe ” apokalypsa ” – ak je kompatibiln\u00e1 s politickou kult\u00farou v regi\u00f3ne – nielen ovplyvni\u0165, ale aj zmeni\u0165 politick\u00fa a ekonomick\u00fa situ\u00e1ciu . Pr\u00edklad panickej inform\u00e1cie ako Fukushima a jej d\u00f4sledky na zmenu v politike \u0161t\u00e1tu je dostato\u010dne v\u00fdsti\u017en\u00fd .<\/p>

    Slovensk\u00e1 republika, ako vid\u00edme z posledn\u00fdch udalost\u00ed napr. na Ministerstve obrany SR a vo Vojenskom obrannom spravodajstve, nie je im\u00fanna pred dopadom inform\u00e1ci\u00ed, i ke\u010f ob\u010das je to pre niektor\u00e9 skupiny v spolo\u010dnosti n\u00f3vum. Inform\u00e1cie s\u00fa pr\u00edstupne, ale probl\u00e9m je s ich transform\u00e1ciou v dom\u00e1cich pomeroch . Tak ako v spom\u00ednanom pr\u00edklade ” panickej ” reakcie aj u n\u00e1s v\u00fdrazne ovplyv\u0148uje inform\u00e1cia dom\u00e1ce politick\u00e9 prostredie a n\u00e1sledne cel\u00fa spolo\u010dnos\u0165 . Ak by sme z problematiky \u00faniku inform\u00e1cii z Vojensk\u00e9ho obrann\u00e9ho spravodajstva spracovali hodnotenie, tak ur\u010dite n\u00e1jdeme viacero bodov porovnate\u013en\u00fdch s pr\u00edkladmi, ktor\u00e9 sme spomenuli.<\/p>

    V na\u0161ich podmienkach charakteristick\u00fdm rysom politickej kult\u00fary je ch\u00fdbaj\u00faca historick\u00e1 sebareflexia spolo\u010dnosti a najm\u00e4 il\u00fazia n\u00e1zorovej plurality. V politickom \u017eivote to znamenalo v\u00fdrazne limitovanie skuto\u010dn\u00e9ho vplyvu inform\u00e1cii o Vojenskej spravodajskej slu\u017ebe a Ministerstve obrany SR, napriek r\u00fdchlosti, v\u0161eobecnej dostupnosti a mnoh\u00fdm detailom. Ako sme videli, cel\u00fd probl\u00e9m a skuto\u010dn\u00e1 podstata inform\u00e1cie o odpo\u010d\u00favan\u00ed, sa rozplynula v mno\u017estve okrajov\u00fdch detailov a nekvalifikovan\u00fdch argumentov. Z\u00e1kladn\u00e1 ot\u00e1zka, zlyhanie syst\u00e9mu, nefunk\u010dn\u00e1 kontrola, evidentn\u00fd pokus o zneu\u017eitie spravodajskej slu\u017eby v otvorenej a demokratickej spolo\u010dnosti zostali mimo pozornosti. Politick\u00e1 zodpovednos\u0165 sa rozplynula vo vz\u00e1jomnom obvi\u0148ovan\u00ed na \u00farovni politick\u00fdch str\u00e1n a presunom zodpovednosti pred verejnos\u0165ou na kontroln\u00fd v\u00fdbor parlamentu.<\/p>

    Skuto\u010dn\u00fd dopad na politick\u00fa sc\u00e9nu a cel\u00fa spolo\u010dnos\u0165 je mimoriadne rozsiahly a ned\u00e1 sa z\u00fa\u017ei\u0165 iba na konkr\u00e9tny probl\u00e9m VOS, respekt\u00edve rezortu obrany.<\/p>

    D\u00f4sledky bud\u00fa dlhodob\u00e9 s vplyvom nielen na vn\u00fatorn\u00fa politiku, ale dotkn\u00fa sa aj postavenia Slovenskej republiky v zahrani\u010dnopolitickej oblasti ( NATO ).<\/p>

    Inform\u00e1cia nem\u00e1 v s\u00fa\u010dasnom globalizovanom svete – tak ako technologick\u00e9, ekonomick\u00e9 alebo komunika\u010dn\u00e9 procesy – hranice v klasickom, historickom ch\u00e1pan\u00ed. Inform\u00e1cia dne\u0161ka je s\u00fa\u010das\u0165ou transnacion\u00e1lnej politiky. Globaliz\u00e1cia inform\u00e1cie zmenila v\u00fdrazne celkov\u00fa situ\u00e1ciu realiz\u00e1cie politiky, \u017eivot spolo\u010dnosti, ekonomick\u00e9 procesy, vzdelanie at\u010f. Nov\u00e9 miesto globalizovanej inform\u00e1cie zmenilo z\u00e1sadne i jednu d\u00f4le\u017eit\u00fa oblas\u0165, kde inform\u00e1cia m\u00e1 rozhoduj\u00facu rolu – a to \u0161trukt\u00faru politick\u00e9ho rozhodovania.<\/p>

    Centr\u00e1lna poz\u00edcia \u0161t\u00e1tnej moci zost\u00e1va, ale podmienky, v ktor\u00fdch p\u00f4sob\u00ed, sa zmenili. R\u00fdchlos\u0165, dostupnos\u0165 a najm\u00e4 pr\u00edsun mno\u017estva inform\u00e1cii kladie nov\u00e9 a n\u00e1ro\u010dn\u00e9 podmienky pre pr\u00e1cu s nimi. Vo vz\u0165ahu k \u0161t\u00e1tnej moci je problematika inform\u00e1cie a najm\u00e4 jej interpret\u00e1cia a odst\u00fapenie konkr\u00e9tnym \u0161trukt\u00faram mimoriadne komplikovan\u00e1. Vzh\u013eadom na \u0161pecifi\u010dnos\u0165 problematiky inform\u00e1cie, napr. v spravodajskej oblasti, m\u00f4\u017eeme ju ozna\u010di\u0165 aj za rizikov\u00fa. Politick\u00e9 vedenie je zavalen\u00e9 pr\u00e1cou a mno\u017estvom v\u0161eobecn\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed najrozli\u010dnej\u0161ie druhu. Navy\u0161e je prirodzene spojen\u00e9 s konkr\u00e9tnym politick\u00fdm pr\u00fadom – a to vo vz\u0165ahu k interpret\u00e1cii prijatej inform\u00e1cie tvor\u00ed samostatn\u00fd a preva\u017ene rozhoduj\u00faci probl\u00e9m. Doba, ktor\u00fa franc\u00fazsky filozof Michel Foucault v poslednej tretine minul\u00e9ho storo\u010dia charakterizoval slovami, ako \u201e\u010d\u00edta\u0165 v\u0161etko, aby som v\u0161etko vedel\u201c, je nen\u00e1vratne minulos\u0165ou .<\/p>

    Ako charakterizujeme inform\u00e1cie a ich spracovanie dnes, ak\u00e9 s\u00fa hlavn\u00e9 probl\u00e9my ? Niektor\u00e9 probl\u00e9my inform\u00e1cie v dne\u0161nej podobe sa daj\u00fa zhrn\u00fa\u0165 do \u0161iestich okruhov:<\/p>

    1. R\u00fdchlosti a komplexnos\u0165 udalost\u00ed , ktor\u00e9 prebiehaj\u00fa.<\/li>
    2. R\u00fdchlos\u0165 a komplexnos\u0165 sp\u00f4sobuje, \u017ee ve\u013ea inform\u00e1cii sa strat\u00ed.<\/li>
    3. Komplexnos\u0165 a r\u00fdchlos\u0165 neznamen\u00e1 iba stratu \u010dasti inform\u00e1cie, ale v jej d\u00f4sledku sa inform\u00e1cia sama cenzuruje.<\/li>
    4. Informa\u010dn\u00e1 vlna, n\u00e1por ( b\u00farka ) enormn\u00e9ho mno\u017estva inform\u00e1ci\u00ed sp\u00f4sob\u00ed, \u017ee realita inform\u00e1cie kolabuje.<\/li>
    5. Komunika\u010dn\u00e1 \u00farove\u0148 so st\u00fapaj\u00facim mno\u017estvom inform\u00e1ci\u00ed kles\u00e1.<\/li>
    6. Informa\u010dn\u00e1 ” hustota ” za istej situ\u00e1cie vedie k informa\u010dn\u00e9mu \u00fatlmu.<\/li><\/ol>

      Vybranie podstatnej inform\u00e1cie z toku v\u0161eobecn\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed je sam\u00e9 o sebe d\u00f4le\u017eit\u00fd a nie \u013eahk\u00fd proces. Ak sa niekto vedecky zaober\u00e1 IX. storo\u010d\u00edm, tak k z\u00e1niku Ve\u013ekej Moravy m\u00e1 k dispoz\u00edcii iba nieko\u013eko viet v p\u00edsomn\u00fdch prame\u0148och, ktor\u00e9 mus\u00ed interpretova\u0165, \u010do iste nie je \u013eahk\u00e9 . Ak sa zaober\u00e1te napr\u00edklad bezpe\u010dnostnou situ\u00e1ciou na Bl\u00edzkom v\u00fdchode, m\u00e1te denne k dispoz\u00edcii mno\u017estvo inform\u00e1ci\u00ed – a to tie\u017e nie je \u013eahk\u00e9 interpretova\u0165. Oba pr\u00edklady, ktor\u00e9 som uviedol, t.j. IX. storo\u010die a Bl\u00edzky v\u00fdchod maj\u00fa v\u0161ak spolo\u010dn\u00fd z\u00e1klad. Odbornos\u0165 posudzovate\u013ea a jeho schopnos\u0165 interpret\u00e1cie. Pri pr\u00e1ci s inform\u00e1ciou je to z\u00e1kladn\u00e1 podmienka i dnes – v dobe globaliz\u00e1cie .<\/p>

      Pou\u017eitie inform\u00e1cie je samostatn\u00fd a zrejme najkomplikovanej\u0161\u00ed probl\u00e9m. V lep\u0161om pr\u00edpade m\u00e1te zadanie zo strany konkr\u00e9tnej \u0161t\u00e1tnej moci – viete \u010do, niekto potrebuje. Kvalita zadania je samozrejme d\u00f4le\u017eit\u00e1, ale ak\u00e9ko\u013evek zadanie probl\u00e9mu alebo naformulovanie ot\u00e1zky aj nepresnej, je ten lep\u0161\u00ed pr\u00edpad. V\u00fdber inform\u00e1cie pre niekoho in\u00e9ho, ktor\u00fd zodpoved\u00e1 za politick\u00e9 a in\u00e9 rozhodnutia – teda ktor\u00fd o\u010dak\u00e1va inform\u00e1ciu, ale nekonkretizoval to – je samozrejme ten hor\u0161\u00ed pr\u00edpad. Nejde iba o vystihnutie senzit\u00edvnosti inform\u00e1cie, ale aj o odhad, \u010do to asi sp\u00f4sob\u00ed, ak sa inform\u00e1cia posunie k pr\u00edjemcovi a ten ju interpretuje pod\u013ea vlastnej predstavy.<\/p>

      Pred ist\u00fdm \u010dasom jedna spravodajsk\u00e1 in\u0161tit\u00facia tento probl\u00e9m vyrie\u0161ila t\u00fdm, \u017ee svoju informa\u010dn\u00fa \u010dinnos\u0165 postavila na priorite \u201emodern\u00e9ho, vedecky fundovan\u00e9ho poradenstva pre politiku a verejnos\u0165\u201c. Inovat\u00edvny pr\u00edstup, n\u00e1ro\u010dn\u00fd na odbornos\u0165. Fungovalo to dos\u0165 dobre a\u017e do momentu, ke\u010f bolo potrebn\u00e9 zodpoveda\u0165 ot\u00e1zku: \u201ekto a pre\u010do n\u00e1m v noci podpa\u013euje aut\u00e1\u201c. Spracova\u0165 a odovzda\u0165 inform\u00e1ciu, odpoveda\u0165 na ot\u00e1zku alebo odhadn\u00fa\u0165 o\u010dak\u00e1vanie a dosiahnu\u0165 vz\u00e1jomn\u00e9 porozumenie smerom ku konkr\u00e9tnej \u0161t\u00e1tnej moci je ten najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed probl\u00e9m.<\/p>

      Samozrejme, s inform\u00e1ciou, jej interpret\u00e1ciou, \u010fal\u0161\u00edm pou\u017eit\u00edm \u00fazko s\u00favis\u00ed mnoho ot\u00e1zok, ale to u\u017e je mimo r\u00e1mca n\u00e1\u0161ho pr\u00edspevku. R\u00fdchlos\u0165, komplexnos\u0165 udalost\u00ed a inform\u00e1ci\u00ed, ktor\u00fdch sme \u00fa\u010dastn\u00edkmi a z\u00e1rove\u0148 i svedkami, sa v niektor\u00fdch pr\u00edpadoch vymykaj\u00fa mo\u017enostiam be\u017en\u00e9ho \u013eudsk\u00e9ho vn\u00edmania. To je z\u00e1kladn\u00fd probl\u00e9m, ktor\u00fd nesmieme pri inform\u00e1cii opomen\u00fa\u0165.<\/p>

      Odpove\u010f, ako mo\u017eno dnes existova\u0165 s inform\u00e1ciami a ich vyu\u017eit\u00edm, je zlo\u017eit\u00e1 a ned\u00e1 sa jednozna\u010dne definova\u0165. Predpokladom na existenciu v dne\u0161nom svete inform\u00e1ci\u00ed, globaliz\u00e1cie a otvorenej s\u00fa\u010dasnosti zost\u00e1va st\u00e1le konkr\u00e9tna osoba, odbornos\u0165 a schopnosti. Pozn\u00e1me to pod ozna\u010den\u00edm \u201e\u013eudsk\u00fd faktor\u201c. Spomenuli sme pr\u00edklady z minulosti, preto i na z\u00e1ver pr\u00edspevku jeden cit\u00e1t z pam\u00e4t\u00ed Reinharda Gehlena: \u201eAk i\u0161lo o d\u00f4le\u017eit\u00e9 inform\u00e1cie, v\u017edy som si ich poukladal na stole, zobral som ceruzku a z\u00e1ver, zhrnutie som nap\u00edsal s\u00e1m ” …..<\/p>

      Pou\u017eit\u00e1 literat\u00fara:<\/h3>

      Foucault, M.: Naissance de la Biopolitique. Gallimard, Seuil 2004.
      Popper, K.: The Open Society and Its Enemies. Routledge, London 1945.
      Gehlen, R.: Der Dienst. Mainz – Wiesbaden 1971.<\/p>

      Text ostatn\u00fdch refer\u00e1tov je k dispoz\u00edcii po kliknut\u00ed na cel\u00fd \u010dl\u00e1nok<\/p>

      Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok<\/a><\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"","protected":false},"author":1,"featured_media":4557,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[59],"tags":[],"class_list":["post-4607","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-sympozia"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/absd.sk\/de\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4607","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/absd.sk\/de\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/absd.sk\/de\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/absd.sk\/de\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/absd.sk\/de\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=4607"}],"version-history":[{"count":7,"href":"https:\/\/absd.sk\/de\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4607\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":5090,"href":"https:\/\/absd.sk\/de\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4607\/revisions\/5090"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/absd.sk\/de\/wp-json\/wp\/v2\/media\/4557"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/absd.sk\/de\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=4607"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/absd.sk\/de\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=4607"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/absd.sk\/de\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=4607"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}