{"id":4623,"date":"2007-12-04T10:19:17","date_gmt":"2007-12-04T10:19:17","guid":{"rendered":"https:\/\/absd.sk\/?p=4623"},"modified":"2024-07-31T09:44:18","modified_gmt":"2024-07-31T09:44:18","slug":"zmeny-v-spravodajskych-sluzbach","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/absd.sk\/de\/zmeny-v-spravodajskych-sluzbach\/","title":{"rendered":""},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Fakulta pr\u00e1va Bratislavskej vysokej \u0161koly pr\u00e1va spolu s Asoci\u00e1ciou b\u00fdval\u00fdch spravodajsk\u00fdch d\u00f4stojn\u00edkov 4. 12. 2007 usporiadali symp\u00f3zium na t\u00e9mu \u201eZmeny v spravodajsk\u00fdch slu\u017eb\u00e1ch”. Uverej\u0148ujeme refer\u00e1ty a diskusn\u00e9 pr\u00edspevky zo symp\u00f3zia, ktor\u00e9 bud\u00fa vydan\u00e9 v osobitnom zborn\u00edku.<\/strong><\/p>

Fakulta pr\u00e1va Bratislavskej vysokej \u0161koly pr\u00e1va spolu s Asoci\u00e1ciou b\u00fdval\u00fdch spravodajsk\u00fdch d\u00f4stojn\u00edkov 4. 12. 2007 usporiadali symp\u00f3zium na t\u00e9mu \u201eZmeny v spravodajsk\u00fdch slu\u017eb\u00e1ch”. Uverej\u0148ujeme refer\u00e1ty a diskusn\u00e9 pr\u00edspevky zo symp\u00f3zia, ktor\u00e9 bud\u00fa vydan\u00e9 v osobitnom zborn\u00edku.<\/p>

Obsah<\/h2>

I. Zmeny v spravodajsk\u00fdch slu\u017eb\u00e1ch po skon\u010den\u00ed studenej vojny<\/h3><\/th><\/tr>

I. Cibula: Zmeny v spravodajsk\u00fdch slu\u017eb\u00e1ch po skon\u010den\u00ed studenej vojny, resp. skon\u010den\u00ed bipol\u00e1rneho usporiadania sveta<\/td><\/tr>
K. Rand\u00e1k: Zmeny v spravodajsk\u00fdch slu\u017eb\u00e1ch po skon\u010den\u00ed studenej vojny<\/td><\/tr>
\u00a0<\/td><\/tr>

II. Transform\u00e1cia spravodajsk\u00fdch \u0161trukt\u00far v postkomunistick\u00fdch krajin\u00e1ch<\/h3><\/th><\/tr>

P. Zeman: Transformace zpravodajsk\u00fdch struktur v postkomunistick\u00fdch zem\u00edch \u2013 p\u0159\u00edklad \u010ceskoslovenska a \u010ceska<\/td><\/tr>
V. Leitner: Transform\u00e1cia spravodajsk\u00fdch \u0161trukt\u00far v b\u00fdval\u00fdch postkomunistick\u00fdch krajin\u00e1ch strednej a v\u00fdchodnej Eur\u00f3py<\/td><\/tr>
\u00a0<\/td><\/tr>

III. Spravodajsk\u00e1 etika<\/h3><\/th><\/tr>

J. Kohutiar: Spravodajsk\u00e1 etika<\/td><\/tr>
J. \u010carnogursk\u00fd: Dialektika dej\u00edn a etika spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb<\/td><\/tr>
\u00a0<\/td><\/tr>

IV. Kontrola spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb<\/h3><\/th><\/tr>

K\u00e1lm\u00e1n Kocsis: Doh\u013ead nad spravodajsk\u00fdmi slu\u017ebami v demokratick\u00fdch krajin\u00e1ch<\/td><\/tr>
J. Schneider: Kontrola zpravodajsk\u00fdch slu\u017eeb<\/td><\/tr>
\u00a0<\/td><\/tr>

Diskusia<\/h3><\/th><\/tr>

V. Mitro: Za\u010diatky SIS a niektor\u00e9 sk\u00fasenosti z p\u00f4sobenia v nej<\/td><\/tr>
\u013d. Ko\u017eela: Vplyv vedecko-technickej a informa\u010dnej revol\u00facie na \u010dinnos\u0165 spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb<\/td><\/tr>
P. T\u00f3th: Pr\u00edspevok k \u0161kod\u00e1m sp\u00f4soben\u00fdm politickou \u010distkou v spravodajsk\u00fdch zlo\u017ek\u00e1ch Slovenskej republiky po roku 2003<\/td><\/tr><\/tbody><\/table>

Zmeny v spravodajsk\u00fdch slu\u017eb\u00e1ch po skon\u010den\u00ed studenej vojny<\/h2>

PhDr. Igor Cibula (1942) \u2013 publicista, expert v oblasti spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb. Ako spravodajsk\u00fd d\u00f4stojn\u00edk za\u010d\u00ednal na 1.spr\u00e1ve FMV (1968-1970). Po rehabilit\u00e1cii v roku 1990 p\u00f4sobil na \u00darade pro zahrani\u010dn\u00e9 styky a informace. V obdob\u00ed 1993-1995 bol riadite\u013eom rozviedky SIS. V s\u00fa\u010dasnosti predn\u00e1\u0161a na Fakulte politick\u00fdch vied a medzin\u00e1rodn\u00fdch vz\u0165ahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici o spravodajsk\u00fdch slu\u017eb\u00e1ch. V roku 2008 bude na t\u00fato t\u00e9mu predn\u00e1\u0161a\u0165 na Fakulte pr\u00e1va Bratislavskej vysokej \u0161koly pr\u00e1va.<\/p>

I. Cibula: Zmeny v spravodajsk\u00fdch slu\u017eb\u00e1ch po skon\u010den\u00ed studenej vojny, resp. skon\u010den\u00ed bipol\u00e1rneho usporiadania sveta<\/h3>

Studen\u00e1 vojna sa skon\u010dila rozpadom komunistick\u00e9ho bloku, \u010do radik\u00e1lne zmenilo svet. Zanikli ve\u013ek\u00e9 \u0161t\u00e1ty a vznikli a vznikaj\u00fa \u0161t\u00e1ty nov\u00e9. Tot\u00e1lne zlyhanie komunistick\u00e9ho syst\u00e9mu v jednej \u010dasti na\u0161ej plan\u00e9ty viedlo k z\u00e1niku bipol\u00e1rneho usporiadania sveta a jeho premene na multipol\u00e1rnu \u0161trukt\u00faru. V s\u00fa\u010dasnosti sme svedkami nov\u00fdch antagonistick\u00fdch procesov, ktor\u00e9 prin\u00e1\u0161aj\u00fa nov\u00e9 konflikty, nov\u00e9 spolo\u010densk\u00e9 javy a nov\u00e9 rizik\u00e1. Z\u00e1rove\u0148 prebehli – a \u010falej pokra\u010duj\u00fa \u2013 revolu\u010dn\u00e9 skoky v technike a v technol\u00f3gi\u00e1ch, \u010do prinieslo nepredv\u00eddan\u00fd prevrat v informa\u010dn\u00fdch syst\u00e9moch a n\u00e1strojoch na z\u00edskavanie a spracovanie inform\u00e1ci\u00ed vo v\u0161etk\u00fdch sf\u00e9rach \u013eudskej \u010dinnosti.<\/p>

Kr\u00edza identity spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb<\/h4>

V takomto r\u00e1mci prebehli tie\u017e zmeny v spravodajsk\u00fdch slu\u017eb\u00e1ch za uplynul\u00fdch 18 rokov. Nielen politici, ale ani spravodajsk\u00e9 slu\u017eby nepredv\u00eddali tak\u00fdto v\u00fdvoj. Za\u010diatkom dev\u00e4\u0165desiatych rokov minul\u00e9ho storo\u010dia nastala euforick\u00e1 situ\u00e1cia, v ktorej mnoh\u00ed pod\u013eahli naivnej il\u00fazii \u201edefinit\u00edvne bezpe\u010dn\u00e9ho sveta”. Napr\u00edklad vtedaj\u0161\u00ed feder\u00e1lny minister vn\u00fatra pri\u0161iel s n\u00e1padom zlikvidova\u0165 agent\u00farnu \u010dinnos\u0165 \u010desko-slovenskej rozviedky, teda fakticky rozpusti\u0165 spravodajsk\u00fa slu\u017ebu. A ve\u013ek\u00e9 \u0161t\u00e1ty obmedzovali kapacitu svojich spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb, zni\u017eovali sa stavy person\u00e1lu, redukovali sa finan\u010dn\u00e9 prostriedky \u2013 a h\u013eadala sa aktu\u00e1lna agenda pre existuj\u00face spravodajsk\u00e9 \u0161trukt\u00fary. Tento stav \u2013 ozna\u010dovan\u00fd ako \u201ekr\u00edza identity” spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb \u2013 trval fakticky a\u017e do za\u010diatku tretieho tis\u00edcro\u010dia.<\/p>

Reforma spravodajsk\u00fdch \u0161trukt\u00far<\/h4>

Zodpovedn\u00ed politici a kompetentn\u00ed spravodajsk\u00ed experti \u2013 ktor\u00ed nepod\u013eahli euforick\u00fdm v\u00edzi\u00e1m politick\u00fdch romantikov \u2013 za\u010dali sa u\u017e pred 11. septembrom 2001 zaobera\u0165 \u00favahami o tom, ako reformova\u0165 spravodajsk\u00e9 slu\u017eby tak, aby svojou \u0161trukt\u00farou, aktivitami a pr\u00e1vne zakotven\u00fdm postaven\u00edm v \u0161t\u00e1te zodpovedali aktu\u00e1lnym spolo\u010densk\u00fdm potreb\u00e1m. V prvom rade i\u0161lo o to, ako zmeni\u0165 objektov\u00fa orient\u00e1ciu a ofenz\u00edvny charakter \u010dinnosti spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb, ktor\u00e9 v obdob\u00ed studenej vojny hrali nenahradite\u013en\u00fa \u00falohu n\u00e1stroja konfront\u00e1cie dvoch proti sebe stojacich mocensko-politick\u00fdch blokov. V tejto s\u00favislosti sa \u017eiada poznamena\u0165, \u017ee spravodajsk\u00e1 reforma v demokratick\u00fdch \u0161t\u00e1toch na Z\u00e1pade bola v niektor\u00fdch oh\u013eadoch nie tak n\u00e1ro\u010dn\u00e1, ako reforma spravodajsk\u00fdch \u0161trukt\u00far v b\u00fdval\u00fdch postkomunistick\u00fdch krajin\u00e1ch. V t\u00fdchto krajin\u00e1ch sa toti\u017e stala s\u00fa\u010das\u0165ou vn\u00fatropolitick\u00e9ho z\u00e1pasu, \u010do br\u00e1nilo racion\u00e1lnemu pr\u00edstupu k rie\u0161eniu principi\u00e1lnych ot\u00e1zok vytv\u00e1rania nov\u00fdch spravodajsk\u00fdch \u0161trukt\u00far.<\/p>

Spravodajsk\u00e1 reforma v postkomunistick\u00fdch krajin\u00e1ch<\/h4>

Vl\u00e1dy postkomunistick\u00fdch kraj\u00edn strednej a v\u00fdchodnej Eur\u00f3py museli predov\u0161etk\u00fdm rie\u0161i\u0165 probl\u00e9m spo\u010d\u00edvaj\u00faci v tom, \u017ee zdedili spravodajsko-bezpe\u010dnostn\u00e9 \u0161trukt\u00fary, ktor\u00e9 boli mocensk\u00fdm n\u00e1strojom totalitn\u00e9ho re\u017eimu. Ich nahradenie nov\u00fdmi in\u0161tit\u00faciami si vy\u017eadovalo nielen nov\u00fdch \u013eud\u00ed, ale aj zavedenie nov\u00fdch modelov. Bol to zlo\u017eit\u00fd proces, komplikovan\u00fd nedostatkom kvalifikovan\u00fdch spravodajsk\u00fdch odborn\u00edkov a spont\u00e1nnym pr\u00edstupom nezorientovan\u00fdch politikov. T\u00e1to nevyhnutn\u00e1 radik\u00e1lna zmena prebiehala v revolu\u010dnej atmosf\u00e9re, v ktorej sa nie v\u017edy re\u0161pektovali objekt\u00edvne fakty a re\u00e1lne okolnosti, ovplyv\u0148uj\u00face efekt\u00edvne fungovanie spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb.<\/p>

Pr\u00e1vna \u00faprava postavenia a \u010dinnosti spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb<\/h4>

Charakter spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb v komunistick\u00fdch \u0161t\u00e1toch bol dan\u00fd t\u00fdm, \u017ee patrili k repres\u00edvnym n\u00e1strojom totalitn\u00e9ho re\u017eimu a iba v obmedzenej miere ich mohla kontrolova\u0165 komunistick\u00e1 strana. Fungovanie spravodajsk\u00fdch \u0161trukt\u00far v demokratick\u00fdch \u0161t\u00e1toch v obdob\u00ed studenej vojny bolo s\u00edce pod kontrolou exekut\u00edvy, ale fakticky bez \u00fa\u010dinn\u00e9ho doh\u013eadu parlamentn\u00fdch in\u0161tit\u00faci\u00ed. Prv\u00e1 zmena v tomto smere nastala v rokoch 1976, resp. 1977, ke\u010f Sen\u00e1t a Snemov\u0148a reprezentantov schv\u00e1lili vytvorenie Osobitn\u00fdch v\u00fdborov pre spravodajstvo pre obe snemovne Kongresu USA. V roku 1978 za\u010dala p\u00f4sobi\u0165 Parlamentn\u00e1 kontroln\u00e1 komisia v Spolkovej republike Nemecko. Ale a\u017e za\u010diatkom dev\u00e4\u0165desiatych rokov sa za\u010d\u00ednaj\u00fa formova\u0165 in\u0161tit\u00facie \u00fa\u010dinnej\u0161ej kontroly v \u010fal\u0161\u00edch demokratick\u00fdch krajin\u00e1ch. Nov\u00e1 legislat\u00edva limitovala tie\u017e pr\u00e1vomoci spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb, a to so zrete\u013eom na riziko ich politick\u00e9ho zneu\u017eitia a poru\u0161ovania \u013eudsk\u00fdch a ob\u010dianskych pr\u00e1v. Aktu\u00e1lny v\u00fdvoj vo svete po udalostiach z 11.septembra 2001 znovu v\u0161ak nastolil dilemu: \u013eudsk\u00e9 pr\u00e1va verzus bezpe\u010dnos\u0165 ob\u010danov.<\/p>

Nov\u00e1 spravodajsk\u00e1 agenda<\/h4>

E\u0161te pred 11.septembrom 2001 sa potvrdilo, \u017ee zastavenie konfront\u00e1cie v r\u00e1mci bipol\u00e1rneho usporiadania sveta neznamen\u00e1 obmedzenie potreby adekv\u00e1tnych spravodajsk\u00fdch kapac\u00edt. Vznikli nov\u00e9 ohnisk\u00e1 region\u00e1lnej nestability, riziko nekontrolovan\u00e9ho \u0161\u00edrenia zbran\u00ed hromadn\u00e9ho ni\u010denia, medzin\u00e1rodn\u00fd rozmach organizovan\u00e9ho zlo\u010dinu, expanzia obchodu s drogami a tie\u017e migr\u00e1cia obyvate\u013estva a obchod s \u013eu\u010fmi. Niektor\u00fdmi z t\u00fdchto probl\u00e9mov sa u\u017e predt\u00fdm zaoberala pol\u00edcia, ale uk\u00e1zalo sa v\u0161ak, \u017ee \u0161pecifick\u00e9 druhy medzin\u00e1rodnej kriminality si vy\u017eaduj\u00fa pou\u017eitie sofistikovan\u00fdch prostriedkov, ktor\u00fdmi efekt\u00edvne disponuj\u00fa spravodajsk\u00e9 slu\u017eby. Napr\u00edklad identifikovanie zdrojov organizovan\u00e9ho zlo\u010dinu, prenikaj\u00faceho do \u0161t\u00e1tnych \u0161trukt\u00far \u2013 alebo prenikanie do kon\u0161pirat\u00edvnych organiz\u00e1ci\u00ed, obchoduj\u00facich s drogami.<\/p>

Medzin\u00e1rodn\u00e1 v\u00fdmena inform\u00e1ci\u00ed<\/h4>

Rie\u0161enie tak\u00fdchto glob\u00e1lnych probl\u00e9mov si vy\u017eaduje nielen pravideln\u00fa v\u00fdmenu inform\u00e1ci\u00ed medzi spravodajsk\u00fdmi slu\u017ebami, ale aj ich akt\u00edvnu spolupr\u00e1cu, vr\u00e1tane koordin\u00e1cie spravodajsk\u00fdch oper\u00e1ci\u00ed. V priebehu dev\u00e4\u0165desiatych rokov sa \u0161tandardizoval in\u0161tit\u00fat spravodajsk\u00e9ho liaisonu, teda v\u00fdmena sty\u010dn\u00fdch d\u00f4stojn\u00edkov – dokonca aj medzi \u0161t\u00e1tmi, ktor\u00e9 v obdob\u00ed studenej vojny boli v ostrom konfliktnom vz\u0165ahu. Vytvorili sa komunika\u010dn\u00e9 f\u00f3ra spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb, ako napr\u00edklad Bernsk\u00fd klub (The Club of Berne), Stredoeur\u00f3pska konferencia (The Middle European Conference – MEC) alebo Konferencia juhov\u00fdchodnej Eur\u00f3py, kde prebieha pravideln\u00e1 v\u00fdmena n\u00e1zorov na aktu\u00e1lne probl\u00e9my, ktor\u00e9 sa nach\u00e1dzaj\u00fa v centre pozornosti spravodajsk\u00e9ho spolo\u010denstva.<\/p>

Spolo\u010dn\u00e9 spravodajsk\u00e9 oper\u00e1cie<\/h4>

Vyvrcholen\u00edm medzin\u00e1rodnej spolupr\u00e1ce sa stali spolo\u010dn\u00e9 spravodajsk\u00e9 oper\u00e1cie, spravidla na bilater\u00e1lnej \u00farovni. Je pochopite\u013en\u00e9, \u017ee by neboli realizovate\u013en\u00e9, keby neexistovala vz\u00e1jomn\u00e1 d\u00f4vera medzi zainteresovan\u00fdm slu\u017ebami, podporen\u00e1 profesion\u00e1lnou zdatnos\u0165ou kompetentn\u00fdch spravodajsk\u00fdch \u0161pecialistov. Tak\u00e9to oper\u00e1cie si niekedy vy\u017eaduj\u00fa vz\u00e1jomn\u00e9 odkrytie spravodajsk\u00fdch zdrojov i prostriedkov, \u010do sa doteraz e\u0161te nepova\u017euje za obvykl\u00fd \u0161tandard spravodajskej spolupr\u00e1ce. Napriek tomu u\u017e existuj\u00fa konkr\u00e9tne pr\u00edklady v oblasti SIGINT-u alebo HUMINT-u, \u017ee spolo\u010dn\u00e9 spravodajsk\u00e9 oper\u00e1cie s\u00fa efekt\u00edvne realizovate\u013en\u00e9, a to aj medzi slu\u017ebami tzv. star\u00fdch a nov\u00fdch \u010dlensk\u00fdch kraj\u00edn NATO. Pritom sa vyu\u017e\u00edvali napr\u00edklad vyspel\u00e9 technol\u00f3gie a finan\u010dn\u00e9 prostriedky silnej\u0161ieho partnera, resp. kombinovali sa s agent\u00farno-operat\u00edvnymi prostriedkami potenci\u00e1lne men\u0161ej slu\u017eby, \u00fa\u010dinne operuj\u00facej v danom z\u00e1ujmovom prostred\u00ed.<\/p>

Medzin\u00e1rodn\u00fd terorizmus \u2013 privilegovan\u00fd cie\u013e spravodajskej komunity<\/h4>

Privilegovan\u00fdm cie\u013eom svetovej spravodajskej komunity demokratick\u00fdch \u0161t\u00e1tov sa stal po 11. septembri 2001 medzin\u00e1rodn\u00fd terorizmus. Teroristick\u00e9 aktivity islamsk\u00fdch fundamentalistov si vyn\u00fatili koncentr\u00e1ciu prostriedkov a \u00fasilia spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb, vr\u00e1tane zmien v legislat\u00edve upravuj\u00facej re\u017eim vyu\u017e\u00edvania spravodajsk\u00fdch prostriedkov. Situ\u00e1cia po \u00fatokoch teroristov v New Yorku (2001), v Madride (2004), Lond\u00fdne (2005) a na \u010fal\u0161\u00edch miestach potvrdila z\u00e1ver, \u017ee medzin\u00e1rodn\u00fd terorizmus v 21. storo\u010d\u00ed funguje ako sofistikovan\u00e1 nadn\u00e1rodn\u00e1 \u0161trukt\u00fara s rozsiahlou sie\u0165ou prepojen\u00ed, ktor\u00e1 je schopn\u00e1 vlastn\u00e9ho samo financovania. Z\u00e1rove\u0148 bol potvrden\u00fd fakt, \u017ee spravodajsk\u00e9 slu\u017eby zatia\u013e nedisponuj\u00fa potenci\u00e1lom, ktor\u00fd by poskytoval dostatok inform\u00e1ci\u00ed, potrebn\u00fdch na odvr\u00e1tenie tak\u00fdchto teroristick\u00fdch \u00fatokov.<\/p>

Pr\u00ed\u010diny zlyhania spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb<\/h4>

V anal\u00fdzach po 11. septembri 2001 sa uv\u00e1dza viacero pr\u00ed\u010din zlyhania spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb v s\u00faboji s medzin\u00e1rodn\u00fdm terorizmom. Predov\u0161etk\u00fdm sa \u017eiada zd\u00f4razni\u0165, \u017ee nereagovali na proces globaliz\u00e1cie; zostali v zajat\u00ed stereotypu studenej vojny. Anal\u00fdza a tie\u017e spravodajsk\u00fd odhad neprekonali hranice konven\u010dn\u00e9ho \u00fasudku o potenci\u00e1li terorizmu. K \u010fal\u0161\u00edm faktorom zlyhania patr\u00ed rivalita spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb, ich defektn\u00e1 komunik\u00e1cia, nekompatibilita spravodajsk\u00fdch prostriedkov i odborn\u00e9 a jazykov\u00e9 zaost\u00e1vanie za aktu\u00e1lnymi potrebami. Osobitne sa \u017eiada uvies\u0165 podce\u0148ovanie HUMINT-u \u2013 teda vyu\u017e\u00edvanie agent\u00farnych zdrojov. Tak\u00fdto stav nastal hne\u010f po skon\u010den\u00ed studenej vojny, ke\u010f sa zni\u017eovali nielen finan\u010dn\u00e9 prostriedky, ale aj person\u00e1lne stavy agent\u00farnych siet\u00ed. Prevl\u00e1dla toti\u017e il\u00fazia, \u017ee modern\u00e9 technick\u00e9 prostriedky a prevratn\u00e9 informa\u010dn\u00e9 technol\u00f3gie (SIGINT, IMINT, MASINT) v posta\u010duj\u00facej miere spo\u013eahlivo nahradia \u00fabytok agentov.<\/p>

Re\u00e1lny v\u00fdznam technickej a informa\u010dnej revol\u00facie<\/h4>

Napriek prece\u0148ovaniu v\u00fdznamu modern\u00fdch technick\u00fdch prostriedkov a informa\u010dn\u00fdch technol\u00f3gi\u00ed treba objekt\u00edvne uzna\u0165, \u017ee technick\u00e1 a informa\u010dn\u00e1 revol\u00facia zefekt\u00edvnila \u010dinnos\u0165 spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb v dev\u00e4\u0165desiatych rokoch. Spravodajsk\u00ed analytici u\u017e dok\u00e1zali vyu\u017e\u00edva\u0165 po\u010d\u00edta\u010de s obrovskou kapacitou a z\u00e1rove\u0148 disponovali rozsiahlymi datab\u00e1zami, ktor\u00e9 obsahovali spravodajsk\u00fa produkciu, z\u00edskan\u00fa vysoko efekt\u00edvnymi technick\u00fdmi prostriedkami. V pomere k takto z\u00edskan\u00fdm inform\u00e1ci\u00e1m boli poznatky z agent\u00farnych siet\u00ed pr\u00edli\u0161 n\u00e1kladn\u00e9 a so zrete\u013eom na obmedzen\u00fa kapacitu HUMINT-u zdanlivo drah\u00e9, \u010do prispievalo k n\u00e1zorom, \u017ee \u013eudsk\u00e9 zdroje mo\u017eno v\u00fdznamnou mierou redukova\u0165 v prospech exploat\u00e1cie modernej techniky a technol\u00f3gi\u00ed.<\/p>

Roz\u0161\u00edren\u00e9 vyu\u017e\u00edvanie otvoren\u00fdch zdrojov<\/h4>

Komunika\u010dn\u00e1 expl\u00f3zia v dev\u00e4\u0165desiatych rokoch, umocnen\u00e1 roz\u0161\u00edren\u00edm internetu poskytla spravodajsk\u00fdm slu\u017eb\u00e1m pr\u00edle\u017eitos\u0165, aby spravodajsk\u00ed analytici vyu\u017e\u00edvali v neb\u00fdvalej miere otvoren\u00e9 zdroje (OSINT) ako z\u00e1klad pre vytvorenie komplexnej spravodajskej inform\u00e1cie. Niekedy s\u00fa pova\u017eovan\u00e9 za najcennej\u0161\u00ed spravodajsk\u00fd zdroj, preto\u017ee obsahuj\u00fa ve\u013ek\u00e9 objemy pomerne \u013eahko dostupn\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed. Nie zanedbate\u013en\u00fdm faktorom je okolnos\u0165, \u017ee pr\u00edstup k inform\u00e1ci\u00e1m z otvoren\u00fdch zdrojov nie je rizikov\u00fd a nie je ani tak n\u00e1kladn\u00fd, ako v pr\u00edpade pou\u017e\u00edvania in\u00fdch spravodajsk\u00fdch prostriedkov. Existuje v\u0161ak riziko utopenia sa v mno\u017estve \u00fadajov a inform\u00e1ci\u00ed.<\/p>

Akcent na analytick\u00fa \u010dinnos\u0165<\/h4>

V procese technologickej transform\u00e1cie spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb, ale aj z\u00e1mern\u00e9ho potl\u00e1\u010dania v\u00fdznamu agent\u00farno-operat\u00edvnych prostriedkov pre spravodajsk\u00fa produkciu bola zv\u00fdraznen\u00e1 poz\u00edcia spravodajskej analytiky. Analytici definovali konkr\u00e9tnu potrebu spravodajsk\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed a m\u00f4\u017eu ovplyv\u0148ova\u0165 na\u010dasovanie zberu inform\u00e1ci\u00ed. Dokonca na z\u00e1klade \u00fasudku analytikov, ale \u2013 samozrejme \u2013 tie\u017e \u0161pecialistov, vr\u00e1tane operat\u00edvcov sa realizuj\u00fa zmeny vo vyu\u017e\u00edvan\u00ed HUMINT-u a OSINT-u. D\u00f4raz na vyu\u017e\u00edvanie technol\u00f3gi\u00ed infoveku posilnil postavenie analytikov na \u00fakor operat\u00edvcov, \u010do sa v\u0161ak negat\u00edvne prejavilo najm\u00e4 pri z\u00edskavan\u00ed z\u00e1va\u017en\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed z prostredia medzin\u00e1rodn\u00e9ho terorizmu i organizovan\u00e9ho zlo\u010dinu. S\u00fa\u010dasn\u00e9 diskusie v spravodajskej komunite o tomto probl\u00e9me potvrdzuj\u00fa n\u00e1zor, \u017ee nie je racion\u00e1lne prece\u0148ova\u0165 alebo podce\u0148ova\u0165 v\u00fdznam jednotliv\u00fdch \u010dl\u00e1nkov spravodajsk\u00e9ho cyklu.<\/p>

Publika\u010dn\u00e1 \u010dinnos\u0165 venovan\u00e1 spravodajsk\u00fdm aktivit\u00e1m<\/h4>

\u00daplnou novinkou oproti stavu z obdobia studenej vojny je otv\u00e1ranie sa komunity spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb ob\u010dianskej verejnosti. Oby\u010dajn\u00ed \u013eudia u\u017e nie s\u00fa odk\u00e1zan\u00ed iba na reflexie v literat\u00fare a popkult\u00fare, ktor\u00e9 zobrazuj\u00fa \u010dinnos\u0165 spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb tak\u00fdm sp\u00f4sobom, \u017ee vznik\u00e1 deformovan\u00e1 predstava o ich mo\u017enostiach a p\u00f4soben\u00ed na spolo\u010dnos\u0165. Prezentovanie spravodajstva, kontra\u0161pion\u00e1\u017ee a \u010dinnosti tajn\u00fdch slu\u017eieb v aktu\u00e1lnej beletrii a vo filmoch m\u00e1 v s\u00fa\u010dasnosti in\u00fd charakter ako v \u010dasoch studenej vojny. Autori in\u0161pirovan\u00ed skuto\u010dn\u00fdmi \u0161pion\u00e1\u017enymi pr\u00edpadmi poskytuj\u00fa realistickej\u0161\u00ed obraz sveta spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb. Diela popisuj\u00face mor\u00e1lnu dvojzmyselnos\u0165 alebo cynizmus spravodajskej profesie maj\u00fa vy\u0161\u0161iu v\u00fdpovedn\u00fa hodnotu. Nielen odha\u013euj\u00fa tajomstv\u00e1, ale z\u00e1rove\u0148 nasto\u013euj\u00fa d\u00f4le\u017eitos\u0165 mor\u00e1lnych aspektov \u010dinnosti spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb.<\/p>

Vlastn\u00e1 prezent\u00e1cia spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb pre verejnos\u0165<\/h4>

Spravodajsk\u00e9 slu\u017eby v multipol\u00e1rne usporiadanom svete sa sna\u017eia aj sami pribli\u017eova\u0165 svoje aktivity odbornej i \u0161ir\u0161ej verejnosti. Vyd\u00e1vaj\u00fa \u0161t\u00fadie a publik\u00e1cie venovan\u00e9 aktu\u00e1lnym ot\u00e1zkam, ktor\u00e9 sa t\u00fdkaj\u00fa glob\u00e1lnych bezpe\u010dnostn\u00fdch riz\u00edk. V krajin\u00e1ch s demokratickou trad\u00edciou sa prezentuj\u00fa na pomerne obsiahlych webovsk\u00fdch str\u00e1nkach a vyd\u00e1vaj\u00fa pravideln\u00e9 ro\u010denky. V \u0161t\u00e1toch, kde demokracia je iba v plienkach, zaviedli in\u0161tit\u00fat hovorcov a poriadaj\u00fa niekedy aj tla\u010dov\u00e9 konferencie, \u010do v\u0161ak nemus\u00ed v\u017edy s\u00favisie\u0165 s otvorenos\u0165ou, ale sk\u00f4r s ich z\u00e1ujmom ovplyv\u0148ova\u0165 verejnos\u0165 alebo zastiera\u0165 vlastn\u00e9 z\u00e1ujmy. Vyskytuj\u00fa sa aj pr\u00edpady, ke\u010f penzionovan\u00ed spravodajsk\u00ed d\u00f4stojn\u00edci publikuj\u00fa svoje memo\u00e1re, aby osobn\u00fdm svedectvom zv\u00fdraznili imid\u017e svojej materskej slu\u017eby, pr\u00edpadne vyjavili skuto\u010dnosti, ktor\u00e9 nestavuj\u00fa t\u00fato slu\u017ebu do priazniv\u00e9ho svetla v o\u010diach verejnosti.<\/p>

Akademick\u00e9 \u0161t\u00fadium spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb<\/h4>

Hoci v Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1toch americk\u00fdch u\u017e v \u0161es\u0165desiatych rokoch a vo Ve\u013ekej Brit\u00e1nii v polovici sedemdesiatych rokov za\u010dali sa venova\u0165 akademick\u00e9mu \u0161t\u00fadiu problematiky spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb, v strednej a v\u00fdchodnej Eur\u00f3pe si univerzitn\u00ed \u0161tudenti mohli vypo\u010du\u0165 predn\u00e1\u0161ky o problematike spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb \u0161tudenti a\u017e za\u010diatkom tretieho tis\u00edcro\u010dia. S\u00favis\u00ed to nielen so zmenami nasleduj\u00facimi po skon\u010den\u00ed studenej vojny v b\u00fdval\u00fdch postkomunistick\u00fdch krajin\u00e1ch, ale aj s aktu\u00e1lnou spolo\u010denskou potrebou odborne prenika\u0165 do probl\u00e9mov a met\u00f3d spravodajskej pr\u00e1ce. Stafford Thomas1<\/sup>\u00a0charakterizoval \u0161tyri pr\u00edstupy k \u0161t\u00fadiu spravodajskej \u010dinnosti:<\/p>