{"id":4711,"date":"2023-03-20T10:35:46","date_gmt":"2023-03-20T10:35:46","guid":{"rendered":"https:\/\/absd.sk\/?p=4711"},"modified":"2024-07-31T10:02:00","modified_gmt":"2024-07-31T10:02:00","slug":"jozef-sevcik-ustredna-statnej-bezpecnosti","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/absd.sk\/de\/jozef-sevcik-ustredna-statnej-bezpecnosti\/","title":{"rendered":""},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

\u00dastred\u0148a \u0161t\u00e1tnej bezpe\u010dnosti (\u00da\u0160B) bola najvy\u0161\u0161\u00edm policajn\u00fdm \u00faradom po\u010das Slovenskej republiky 1939 \u2013 1945, ktor\u00fd mal za \u00falohu vykon\u00e1va\u0165 policajn\u00e9 obrann\u00e9 spravodajstvo, plni\u0165 funkciu politickej pol\u00edcie a \u010fal\u0161ie \u0161t\u00e1tno-bezpe\u010dnostn\u00e9 \u00falohy.<\/strong><\/p>

\u00dastred\u0148a \u0161t\u00e1tnej bezpe\u010dnosti \u2013\u00a0spravodajsk\u00e1 slu\u017eba Slovenskej republiky 1939 – 19451<\/sup><\/h2>

Vznik a v\u00fdvoj \u00dastredne \u0161t\u00e1tnej bezpe\u010dnosti<\/h3>

14. marca 1939 vznikla vyhl\u00e1sen\u00edm samostatnosti ako v\u00fdsledok historick\u00fdch \u0161t\u00e1totvorn\u00fdch sn\u00e1h slovensk\u00e9ho n\u00e1roda Slovensk\u00e1 republika. Vznikla na trosk\u00e1ch tzv. \u201edruhej\u201c \u010cSR za zlo\u017eit\u00fdch zahrani\u010dnopolitick\u00fdch a vn\u00fatropolitick\u00fdch podmienok. Na zahrani\u010dnopolitickej sc\u00e9ne to boli jednej strane rast\u00faci vplyv a rozp\u00ednavos\u0165 autoritat\u00edvnych re\u017eimov, a to nielen v Nemecku a Taliansku, ale tie\u017e v Sovietskom zv\u00e4ze, a na druhej strane nemoh\u00facnos\u0165, oportunistick\u00e1 politika a \u00fastup\u010divos\u0165 star\u00fdch \u201etradi\u010dn\u00fdch\u201c demokraci\u00ed vo Ve\u013ekej Brit\u00e1nii a Franc\u00fazsku. V\u00fdsledkom politickej snahy Z\u00e1padu z\u00faro\u010di\u0165 a \u0165a\u017ei\u0165 z protikomunistickej orient\u00e1cie nemeckej vl\u00e1dnucej n\u00e1rodnosocialistickej politickej garnit\u00fary v oslabovan\u00ed vplyvu Sovietskeho zv\u00e4zu bola Mn\u00edchovsk\u00e1 dohoda redukuj\u00faca \u00fazemie a hospod\u00e1rsku silu \u010ceskoslovenska a nakoniec ved\u00faca k \u00fapln\u00e9mu rozkladu tohto \u0161t\u00e1tu a k upevneniu mocensk\u00e9ho postavenia Nemecka na jeho b\u00fdvalom \u00fazem\u00ed.<\/p>

Zlo\u017eitos\u0165 vn\u00fatropolitick\u00fdch podmienok bola determinovan\u00e1 najm\u00e4 tvrdohlavou snahou \u010dechoslovakisticky orientovan\u00fdch politikov \u010cSR o zachovanie unit\u00e1rneho \u0161t\u00e1tu a nere\u0161pektuj\u00faca z\u00e1sady budovania spolo\u010dn\u00e9ho \u0161t\u00e1tu \u010cechov a Slov\u00e1kov dohodnut\u00e9 v Clevelandskej a n\u00e1sledne Pittsburskej dohode, ktor\u00e1 viedla k rast\u00facej popularite autonomistick\u00fdch my\u0161lienok a nesk\u00f4r my\u0161lienok \u00faplnej samostatnosti na Slovensku. Pr\u00e1ve v tomto prostred\u00ed r\u00e1stol vplyv autonomisticky orientovanej Hlinkovej slovenskej \u013eudovej strany (\u010falej len \u201eHS\u013dS\u201c), ktor\u00e1 sa v druhej polovici 30. rokov 20. storo\u010dia menila na stranu autoritat\u00edvnu so snahou o z\u00edskanie ved\u00faceho postavenia v \u0161t\u00e1te, ktor\u00fd vznikne jej z\u00e1sluhou.<\/p>

\u00dastred\u0148a \u0161t\u00e1tnej bezpe\u010dnosti (\u00da\u0160B) bola najvy\u0161\u0161\u00edm policajn\u00fdm \u00faradom po\u010das Slovenskej republiky 1939 \u2013 1945, ktor\u00fd mal za \u00falohu vykon\u00e1va\u0165 policajn\u00e9 obrann\u00e9 spravodajstvo, plni\u0165 funkciu politickej pol\u00edcie a \u010fal\u0161ie \u0161t\u00e1tno-bezpe\u010dnostn\u00e9 \u00falohy. \u00dastred\u0148a vznikla v roku 1940 a podobne ako niektor\u00e9 in\u00e9 \u00farady Slovenskej republiky 1939 \u2013 1945 samovo\u013ene zanikla na jar 1945 spolu so \u0161t\u00e1tom, ktor\u00fd ju vytvoril. Vzh\u013eadom na siln\u00fd vplyv centralistickej politiky \u010cSR, ke\u010f bola takmer cel\u00e1 \u0161t\u00e1tna spr\u00e1va na Slovensku vytvoren\u00e1 \u010desk\u00fdmi \u00faradn\u00edkmi, aj \u00da\u0160B najm\u00e4 vo svojich za\u010diatkoch do istej miery nadv\u00e4zovala na trad\u00edcie prvorepublikovej policajnej administrat\u00edvy. V \u010cSR takmer od za\u010diatku existoval na Slovensku \u0161t\u00e1tno-policajn\u00fd refer\u00e1t Ministerstva s plnou mocou pre spr\u00e1vu Slovenska. Po prijat\u00ed z\u00e1kona \u010d. 50\/1923 Zb. na ochranu republiky do\u0161lo k centraliz\u00e1cii policajn\u00fdch spravodajsk\u00fdch zlo\u017eiek. Bola zriaden\u00e1 Spravodajsk\u00e1 \u00fastred\u0148a pri Policajnom riadite\u013estve v Prahe. Jej podliehali region\u00e1lne Odbo\u010dky (\u010falej len \u201eOZ\u00das\u201c), na Slovensku v Bratislave a Ko\u0161iciach. Z bratislavskej OZ\u00das sa po vzniku Slovenskej republiky stala Spravodajsk\u00e1 \u00fastred\u0148a. Ko\u0161ick\u00e1 OZ\u00das sa musela v s\u00favislosti s odst\u00fapen\u00edm \u010dasti \u00fazemia Ma\u010farsku vo Viedenskej arbitr\u00e1\u017ei pres\u0165ahova\u0165 do Pre\u0161ova. \u010cesk\u00ed zamestnanci museli zo \u0161t\u00e1tnej slu\u017eby na Slovensku od\u00eds\u0165, ale slovensk\u00ed zostali a v spravodajskej slu\u017ebe vytvorili z\u00e1klad bud\u00faceho person\u00e1lneho obsadenia. Je d\u00f4le\u017eit\u00e9 kon\u0161tatova\u0165, \u017ee na rozdiel od \u010distiek, ktor\u00e9 plo\u0161ne vykonala komunistick\u00e1 strana v ozbrojen\u00fdch a bezpe\u010dnostn\u00fdch zlo\u017ek\u00e1ch po prevzat\u00ed moci v roku 1948, po vzniku Slovenskej republiky v roku 1939 HS\u013dS tak\u00e9to opatrenia nevykonala, a tak zostalo v slu\u017ebe mnoho tak\u00fdch zamestnancov, ktor\u00ed s re\u017eimom bu\u010f potichu nes\u00fahlasili, alebo aspo\u0148 nepatrili k jeho horliv\u00fdm z\u00e1stancom. Aj preto sa z \u00da\u0160B nestala tak silnou oporou \u0161t\u00e1tno-politickej moci, akou bola nesk\u00f4r \u0160TB. Vedenie Spravodajskej \u00fastredne v Bratislave po 14. marci 1939 prevzal slu\u017eobne najstar\u0161\u00ed pracovn\u00edk Dominik Vacho.<\/p>

O zriaden\u00ed \u00da\u0160B sa rozhodlo na jese\u0148 roku 1939 a vznikla na z\u00e1klade vl\u00e1dneho nariadenia \u010d. 51\/1936 Sb. z. a n. (teda e\u0161te prvorepublikov\u00e9ho pr\u00e1vneho predpisu) k 1. janu\u00e1ru 1940. Jej prv\u00fdm prednostom sa stal Jozef Mi\u0161\u00edk. \u00da\u0160B prevzala pri svojom vzniku agendu spravodajsk\u00fdch a politick\u00fdch oddelen\u00ed pol\u00edcie aj s ich person\u00e1lom. V tom \u010dase bola e\u0161te \u00da\u0160B s\u00fa\u010das\u0165ou ministerstva vn\u00fatra, nemala teda ani vlastn\u00fa hospod\u00e1rsku spr\u00e1vu alebo person\u00e1lne oddelenie. V\u0161etky tieto \u010dinnosti pre \u0148u vykon\u00e1vali pr\u00edslu\u0161n\u00e9 \u00fatvary ministerstva vn\u00fatra.<\/p>

\u00da\u0160B bola policajn\u00fdm \u00faradom so zameran\u00edm na proti\u0161t\u00e1tne trestn\u00e9 \u010diny a obrann\u00e9 spravodajstvo. Nemala ofenz\u00edvne \u00falohy a \u017eiadna jej \u010das\u0165 nefungovala ako rozviedka. Vypl\u00fdva to jednak z predch\u00e1dzaj\u00facej trad\u00edcie \u010cSR, kde ofenz\u00edvne spravodajstvo vykon\u00e1vali najm\u00e4 vojensk\u00ed spravodajcovia, ale tie\u017e zo z\u00e1v\u00e4zku Slovenskej republiky podriadi\u0165 svoju zahrani\u010dn\u00fa politiku Nemecku – a tak odpadla \u00faloha sledovania tradi\u010dn\u00fdch dlhodob\u00fdch cie\u013eov, ako napr\u00edklad Ma\u010farsko, ktor\u00e9 sa stalo, aj ke\u010f len ofici\u00e1lne, spojeneck\u00fdm \u0161t\u00e1tom. Predmetom \u010dinnosti \u00da\u0160B bola v\u00fdzvedn\u00e1 \u010dinnos\u0165 in\u00fdch \u0161t\u00e1tov, ileg\u00e1lna \u010dinnos\u0165 r\u00f4znych skup\u00edn proti \u0161t\u00e1tu, sledovanie os\u00f4b podozriv\u00fdch z proti\u0161t\u00e1tnej \u010dinnosti (b\u00fdval\u00ed agr\u00e1rnici, komunisti, \u017eidia), evidencia \u010dasopisov a cenz\u00fara, vyd\u00e1vanie v\u00edz, mal\u00fd pohrani\u010dn\u00fd styk. \u00da\u0160B spolupracovala s 2. (spravodajsk\u00fdm) oddelen\u00edm Ministerstva n\u00e1rodnej obrany (\u010falej len \u201eMNO\u201c), pre ktor\u00e9 vykon\u00e1vala sledovanie civiln\u00fdch os\u00f4b podozriv\u00fdch z v\u00fdzvednej a proti\u0161t\u00e1tnej \u010dinnosti. Po pripojen\u00ed sa Slovenska do vojny proti Sovietskemu zv\u00e4zu z\u00edskalo 2. odd. MNO pr\u00e1vo od \u00da\u0160B \u017eiada\u0165 inform\u00e1cie t\u00fdkaj\u00face sa \u0161t\u00e1tnej bezpe\u010dnosti a \u00da\u0160B mala povinnos\u0165 tieto inform\u00e1cie poskytn\u00fa\u0165.<\/p>

Okrem bratislavskej centr\u00e1ly \u00da\u0160B p\u00f4sobili na Slovensku aj jej odbo\u010dky. Bola to pre\u0161ovsk\u00e1 O\u00da\u0160B, ktor\u00e1 vznikla premenovan\u00edm b\u00fdvalej OZ\u00das pri policajnom riadite\u013estve v Pre\u0161ove a tie\u017e O\u00da\u0160B vo Zvolene. Odbo\u010dky \u00da\u0160B sa nezria\u010fovali systematicky, ale ad hoc pod\u013ea potreby.<\/p>

V priebehu svojej \u010dinnosti prekon\u00e1vala \u00da\u0160B mnoh\u00e9 spory s in\u00fdmi mocensk\u00fdmi org\u00e1nmi a politick\u00fdmi z\u00e1ujmami predstavite\u013eov, ktor\u00ed ju ovl\u00e1dali alebo chceli jej vplyv obmedzi\u0165. Asi najv\u00fdraznej\u0161\u00edm boli spory s Rodobranou a Hlinkovou gardou (\u010falej len \u201eHG\u201c). Rodobrana, ktor\u00e1 bola s\u00fa\u010das\u0165ou HG, budovala svoju vlastn\u00fa spravodajsk\u00fa slu\u017ebu \u2013 D\u00f4vern\u00edcku sie\u0165 Rodobrany. S jej pomocou sa chcela Rodobrana sta\u0165 v\u00fdlu\u010dnou bezpe\u010dnostnou zlo\u017ekou a nahradi\u0165 v tejto oblasti \u0161t\u00e1tny apar\u00e1t. T\u00e1to snaha suplova\u0165 \u010dinnos\u0165 \u0161t\u00e1tnych org\u00e1nov bola \u010dasto vykon\u00e1van\u00e1 neprofesion\u00e1lne. \u00da\u0160B obvi\u0148ovala Rodobranu zo zasahovania do \u010dinnosti \u0161t\u00e1tnych org\u00e1nov a zo z\u00edskavania inform\u00e1torov z radov \u0161t\u00e1tnych \u00faradn\u00edkov. Ter\u010dom obvinen\u00ed Rodobrany zo strany \u00da\u0160B bolo tie\u017e \u010dast\u00e9 protiz\u00e1konn\u00e9 konanie gardistov a rodobrancov. Tento spor vo svojom v\u00fdvoji v podstate kop\u00edruje spor medzi umiernen\u00fdm kr\u00eddlom HS\u013dS pod veden\u00edm prezidenta Dr. Jozef Tisu a radik\u00e1lnym kr\u00eddlom predstavovan\u00fdm Dr. Vojtechom Tukom a Alexandrom Machom. Pod\u013ea tohto v\u00fdvoja sa menila mocensk\u00e1 prevaha v spore medzi \u00da\u0160B a HG. K\u00fdm v po\u010diato\u010dnom obdob\u00ed preva\u017eoval vplyv umiernen\u00e9ho kr\u00eddla a spor sa vyv\u00edjal v prospech \u00da\u0160B, po tzv. Salzbursk\u00fdch rokovaniach 28. j\u00fala 1940 sa situ\u00e1cia obr\u00e1tila v prospech radik\u00e1lov a mocnel vplyv HG. Rodobrana bola rozpusten\u00e1 v j\u00fani 1940. Po n\u00e1stupe A. Macha do funkcie ministra vn\u00fatra v lete 1940 v\u0161ak boli vybran\u00ed b\u00fdval\u00ed \u010dlenovia Rodobrany priamo zadelen\u00ed do \u00da\u0160B, \u010d\u00edm sa nakoniec presadil vplyv radik\u00e1lov. Jozef Mi\u0161\u00edk, ako pr\u00edvr\u017eenec prezidenta Dr. Tisu bol zo svojej funkcie prednostu \u00da\u0160B odvolan\u00fd a do funkcie bol vymenovan\u00fd ob\u013e\u00fabenec Dr. Tuku, major Michal Lok\u0161\u00edk. Na n\u00e1tlak prezidenta Dr. Tisu bol v\u0161ak svojej funkcie v priebehu jedn\u00e9ho a\u017e dvoch dn\u00ed zbaven\u00fd a za nov\u00e9ho prednostu bol vymenovan\u00fd Dr. J\u00e1n Ambra, ktor\u00fd predt\u00fdm pracoval na Spravodajskom oddelen\u00ed Hlavn\u00e9ho velite\u013estva HG. Ako prednosta \u00da\u0160B p\u00f4sobil Dr. Ambra do 14. janu\u00e1ra 1941, ke\u010f bol odvolan\u00fd pre \u00fadajn\u00fa nekompetentnos\u0165 a podozrenie z protiz\u00e1konn\u00e9ho a korup\u010dn\u00e9ho konania. \u010eal\u0161\u00edm prednostom \u00da\u0160B, ktor\u00e9ho do funkcie in\u0161taloval minister vn\u00fatra A. Mach, bol Dr. Peter Starinsk\u00fd, ktor\u00fd bol pod\u013ea neskor\u0161ieho vyjadrenia A. Macha vo v\u00fdpovedi zo d\u0148a 28. 5. 1958, prijate\u013en\u00fd aj pre Dr. Tisu a aj pre Dr. Tuku. V skuto\u010dnosti v\u0161ak bol sympatizantom umiernen\u00e9ho kr\u00eddla. V \u00da\u0160B zav\u00e1dzal Dr. Starinsk\u00fd nov\u00e9 pr\u00edstupy a jedn\u00fdm z nich bolo aj predn\u00e1\u0161anie trestn\u00e9ho poriadku a spolo\u010denskej v\u00fdchovy detekt\u00edvom \u00da\u0160B. Nebol po v\u00f4li Nemcom, ktor\u00ed mu vy\u010d\u00edtali, \u017ee spolupr\u00e1cu s nimi pova\u017euje za vyn\u00faten\u00fa a ich po\u017eiadavky pln\u00ed pomaly a s ob\u0161trukciami. Tento tlak Nemcov bol nakoniec \u00faspe\u0161n\u00fd a Dr. Starinsk\u00fd sa od 24. septembra 1942 stal \u0161\u00e9fom XV. oddelenia Ministerstva vn\u00fatra. Po jeho odchode vymenoval A. Mach do funkcie prednostu \u00da\u0160B Dr. Jozefa Be\u0148u\u0161ku, ktor\u00fd vo funkcii zotrval do novembra 1944, ke\u010f bo pre podozrenie krytia pr\u00edprav SNP prepusten\u00fd.<\/p>

\u010eal\u0161\u00edm k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdm determinantov v\u00fdvoja \u00da\u0160B bolo Slovensk\u00e9 n\u00e1rodn\u00e9 povstanie. Od jeho za\u010diatku za\u010dali na Slovensku p\u00f4sobi\u0165 bezpe\u010dnostn\u00e9 zlo\u017eky Nemeckej r\u00ed\u0161e. V septembri 1944 bola \u00da\u0160B vy\u0148at\u00e1 z kompetencie ministerstva vn\u00fatra a podriaden\u00e1 novovzniknut\u00e9mu bezpe\u010dnostn\u00e9mu odboru MNO. Rozkazom \u010d. 470\/1944 bola \u00da\u0160B poveren\u00e1 \u0161t\u00e1tnobezpe\u010dnostn\u00fdmi \u00falohami na celom \u00fazem\u00ed Slovenska. 30. okt\u00f3bra 1944 vydal minister n\u00e1rodnej obrany \u0160tefan Ha\u0161\u0161\u00edk pod \u010d\u00edslom 1560\/1944 nov\u00e9 smernice na vybavovanie agendy. Do kompetencie \u00da\u0160B patrili: veci politickej povahy (socialistick\u00e9 a komunistick\u00e9 pohyby, \u017eidovsk\u00e1 ot\u00e1zka, n\u00e1rodnostn\u00e9 skupiny, pohrani\u010dn\u00e9 incidenty, zahrani\u010dn\u00fd odboj a sledovanie verejn\u00e9ho \u017eivota), sledovanie proti\u0161t\u00e1tnej tla\u010de, veci hospod\u00e1rske z h\u013eadiska verejn\u00e9ho pokoja (sabot\u00e1\u017ee, \u0161trajky a pod.), vyd\u00e1vanie intern\u00fdch pokynov na opatrenia d\u00f4vern\u00e9ho r\u00e1zu vo veciach administrat\u00edvno-policajn\u00fdch, obrann\u00e1 spravodajsk\u00e1 slu\u017eba, zais\u0165ovanie a prep\u00fa\u0161\u0165anie os\u00f4b z koncentra\u010dn\u00e9ho t\u00e1bora, povo\u013eovanie prekro\u010denia hran\u00edc (pasy), povo\u013eovanie pobytu a vyd\u00e1vanie pracovn\u00fdch povolen\u00ed, povo\u013eovanie vypovedania z \u00fazemia Slovenskej republiky.<\/p>

Posledn\u00fdm prednostom \u00da\u0160B sa stal za\u010diatkom novembra 1944 brezniansky sudca Dr. Pavol Denk. Od septembra 1944 sa re\u00e1lna bezpe\u010dnostn\u00e1 slu\u017eba dostala v\u00fdhradne do r\u00fak Nemcov a Spravodajsk\u00e9ho oddelenia HG. Po vypuknut\u00ed SNP zavl\u00e1dla v \u00da\u0160B neistota a v septembri 1944 \u00farad nevykon\u00e1val prakticky \u017eiadnu \u010dinnos\u0165. Predstavitelia HG a Hlinkovej ml\u00e1de\u017ee (\u010falej len \u201eHM\u201c) sa dohodli na \u00fazkej spolupr\u00e1ci a za\u010dali vykon\u00e1va\u0165 \u010dinnosti politickej pol\u00edcie. Pri Hlavnom velite\u013estve HG vzniklo Spravodajsk\u00e9 oddelenie pod veden\u00edm J\u00e1na Slivku a pri Hlavnom velite\u013estve HM vzniklo Spravodajsk\u00e9 oddelenie pod veden\u00edm Dr. Ladislava Jankovi\u010da. \u00da\u0160B sa stalo v podstate podporn\u00fdm v\u00fdkonn\u00fdm org\u00e1nom spravodajcov HG.<\/p>

Koncom 2. svetovej vojny vydal posledn\u00fd prednosta \u00da\u0160B Dr. Denk pr\u00edkaz, pod\u013ea ktor\u00e9ho mali by\u0165 pred evaku\u00e1ciu v\u0161etky spisy v\u0161etk\u00fdch oddelen\u00ed \u00da\u0160B sp\u00e1len\u00e9. Tento pr\u00edkaz v\u0161ak pod\u013ea svedectva niektor\u00fdch pracovn\u00edkov nebol splnen\u00fd a pracovn\u00edci sa po Denkovom odchode rozi\u0161li a tak vlastne zanikla aj \u00da\u0160B.<\/p>

Organiz\u00e1cia a \u0161trukt\u00fara \u00da\u0160B<\/h3>

Od svojho vzniku do septembra 1944 patrila \u00da\u0160B do rezortu ministerstva vn\u00fatra. Pod vplyvom SNP a s t\u00fdm spojen\u00fdch udalost\u00ed bola z tohto rezortu vy\u0148at\u00e1 a od septembra 1944 a\u017e do konca svojho fungovania bola s\u00fa\u010das\u0165ou rezortu ministerstva n\u00e1rodnej obrany.<\/p>

Na \u010dele \u00da\u0160B st\u00e1l prednosta. Organiza\u010dne sa \u010dlenila na oddelenia, na \u010dele ktor\u00fdch st\u00e1li prednostovia oddelen\u00ed. Po zriaden\u00ed mala \u00da\u0160B nasledovn\u00fa \u0161trukt\u00faru:<\/p>

  1. oddelenie bolo kancel\u00e1riou prednostu.<\/li>
  2. oddelenie bolo spravodajsk\u00e9, tvorila ho v podstate b\u00fdval\u00e1 bratislavsk\u00e1 OZ\u00das a jeho prednostom bol po vzniku Dominik Vacho, nesk\u00f4r funkciu prednostu oddelenia prevzal komis\u00e1r Franti\u0161ek Jur\u010do. N\u00e1pl\u0148 jeho \u010dinnosti bola zameran\u00e1 proti v\u00fdzvednej \u010dinnosti in\u00fdch \u0161t\u00e1tov, najm\u00e4 Ma\u010farska.<\/li>
  3. oddelenie bolo n\u00e1rodnostn\u00e9, malo najsk\u00f4r dve a potom tri pododdelenia
    • 3\/A s ved\u00facim Dr. Jozefom Be\u0148u\u0161kom,<\/li>
    • 3\/B s ved\u00facim Dr. Emilom Malinovsk\u00fdm,<\/li>
    • 3\/C ktor\u00e9 bolo komunistick\u00e9, vzniklo nesk\u00f4r a jeho ved\u00facim bol Dr. Koloman Ska\u010d\u00e1ni.<\/li><\/ul><\/li>
    • oddelenie sa zaoberalo evidenciou \u010dasopisov a cenz\u00farou; jeho ved\u00facim bol \u0160tefan Mi\u0161tina.<\/li>
    • oddelenie bolo administrat\u00edvno-pr\u00e1vne a malo v p\u00f4sobnosti vyd\u00e1vanie v\u00edz a doh\u013ead nad mal\u00fdm pohrani\u010dn\u00fdm stykom. Jeho ved\u00facim bol od 1. marca 1940 Dr. Peter Komend\u00e1k.<\/li><\/ol>

      Po organiza\u010dnej zmene na prelome rokov 1941 a 1942 sa 3. oddelenie prestalo \u010dleni\u0165 na pododdelenia, z pododdelenia 3\/C (komunistick\u00e9ho) sa stalo samostatn\u00e9 4. oddelenie a oddelenie maj\u00face na starosti cenz\u00faru sa stalo 6. oddelen\u00edm.<\/p>

      \u00da\u0160B bola \u00faradom s pomerne mal\u00fdm po\u010dtom zamestnancov. V roku 1941 pracovalo na \u00da\u0160B 123 zamestnancov, z toho 40 \u00faradn\u00edkov a kancel\u00e1rskych s\u00edl a zvy\u0161ok tvorili v\u00fdkonn\u00ed operat\u00edvci \u2013 detekt\u00edvi.<\/p>

      \u0160trukt\u00fara \u00da\u0160B nebola pr\u00edli\u0161 centralizovan\u00e1 a jednotliv\u00ed prednostovia oddelen\u00ed pracovali pomerne auton\u00f3mne. Veci, ktor\u00e9 podliehali schv\u00e1leniu prednostom \u00da\u0160B, spracoval prednosta oddelenia a n\u00e1sledne priniesol na podpis prednostovi \u00da\u0160B, ktor\u00e9mu o konkr\u00e9tnej z\u00e1le\u017eitosti referoval. V niektor\u00fdch pr\u00edpadoch v\u0161ak prednostu obi\u0161iel a o veci referoval priamo ministrovi vn\u00fatra. Za tak\u00e9to konanie m\u00f4\u017ee pravdepodobne samotn\u00fd minister vn\u00fatra A. Mach, ktor\u00fd \u00faradoval \u017eivelne, \u010dasto obch\u00e1dzal \u0161trukt\u00fary riadenia a z vlastnej iniciat\u00edvy si vol\u00e1val zamestnancov, aby mu o pr\u00edpade, ktor\u00fd ho zaujal, referovali. Centraliz\u00e1cia u prednostu \u00da\u0160B nastala po\u010das funkcie Dr. J. Be\u0148u\u0161ku, ktor\u00fd si agendu koncentroval u seba.<\/p>

      Vy\u0161etrovan\u00edm jednotliv\u00fdch pr\u00edpadov a pr\u00e1ce s\u00favisiace s vy\u0161etrovan\u00edm a vybavovan\u00edm pr\u00edpadov vykon\u00e1vali na \u00da\u0160B operat\u00edvci \u2013 detekt\u00edvi.<\/p>

      Okrem zamestnancov pracovala \u00da\u0160B s vlastnou sie\u0165ou konfidentov. Ich z\u00edskavanie prebiehalo tak, \u017ee detekt\u00edv, resp. \u00faradn\u00edk dal n\u00e1vrh na spravodajsk\u00e9 vyu\u017eitie danej osoby prednostovi oddelenia, vo v\u00fdnimo\u010dn\u00fdch pr\u00edpadoch prednostovi \u00da\u0160B. Ten, aj na z\u00e1klade rozhovoru s potenci\u00e1lnym spolupracovn\u00edkom, rozhodol o \u00fa\u010delnosti tejto spolupr\u00e1ce. Pr\u00e1cu konfidentov riadil prednosta oddelenia alebo prednosta \u00da\u0160B. Konfident odovzd\u00e1val spr\u00e1vy v p\u00edsomnej podobe alebo \u00fastne do z\u00e1pisnice prednostovi oddelenia. Konfidenti nepodpisovali p\u00edsomn\u00fd z\u00e1v\u00e4zok k spolupr\u00e1ci a ani \u00da\u0160B neviedla zvl\u00e1\u0161tne zv\u00e4zky na svojich konfidentov, s v\u00fdnimkou spolupracovn\u00edkov \u017didov, ktor\u00ed museli by\u0165 evidovan\u00ed z d\u00f4vodov rasovej legislat\u00edvy a pre \u00fa\u010dely v\u00fdnimiek, ktor\u00e9 im \u00da\u0160B vybavovala. Hl\u00e1senia konfidentov sa vo forme \u00faradn\u00fdch z\u00e1znamov zakladali do spisov os\u00f4b alebo objektov, ktor\u00fdch sa t\u00fdkali. Odmeny konfidentov boli vypl\u00e1can\u00e9 zo spravodajsk\u00e9ho fondu, ktor\u00fdm disponoval prednosta \u00da\u0160B a mohli dosiahnu\u0165 v\u00fd\u0161ku do 200 Ks2<\/sup>.<\/p>

      Konfidenti \u00da\u0160B boli z\u00edskavan\u00ed viacer\u00fdmi sp\u00f4sobmi, a to za finan\u010dn\u00fa odmenu, za s\u013eub prepustenia z v\u00e4zby, alebo upustenia od podania trestn\u00e9ho ozn\u00e1menia, alebo tie\u017e z vlastnej iniciat\u00edvy uch\u00e1dza\u010da, pr\u00edpadne jednor\u00e1zovo, ak ob\u010dan nahl\u00e1sil \u010dinnos\u0165, ktor\u00e1 spadala do kompetencie \u00da\u0160B a \u010falej bol ochotn\u00fd spolupracova\u0165 a riadi\u0165 sa pokynmi pracovn\u00edkov \u00da\u0160B. Pod\u013ea metodiky \u00da\u0160B boli konfidenti rozdelen\u00ed do troch skup\u00edn:<\/p>

      1. D\u00f4vern\u00edci z presved\u010denia, ktor\u00ed boli najspo\u013eahlivej\u0161\u00ed a pova\u017eovan\u00ed na najcennej\u0161iu pomoc, lebo spolupracovali na z\u00e1klade svojich ide\u00e1lov.<\/li>
      2. D\u00f4vern\u00edci z povolania, ktor\u00ed boli pova\u017eovan\u00ed za menej spo\u013eahliv\u00fdch, lebo existovala obava jednak z ich kamuflovania pr\u00e1ce, ale aj z mo\u017enosti ich k\u00fapenia druhou stranou.<\/li>
      3. Pr\u00edle\u017eitostn\u00ed d\u00f4vern\u00edci, ktor\u00ed m\u00f4\u017eu by\u0165 za svoju spolupr\u00e1cu odmenen\u00ed \u010di u\u017e finan\u010dn\u00fdmi prostriedkami, alebo protislu\u017ebou a z ktor\u00fdch sa m\u00f4\u017eu sta\u0165 d\u00f4vern\u00edci z presved\u010denia.<\/li><\/ol>

        S konfidentskou sie\u0165ou pracovalo najm\u00e4 2 oddelenie \u2013 spravodajsk\u00e9 a 4. oddelenie \u2013 komunistick\u00e9.<\/p>

        Okrem \u00da\u0160B v Bratislave existovali na \u00fazem\u00ed Slovenskej republiky aj jej odbo\u010dky. Od za\u010diatku existovala O\u00da\u0160B v Pre\u0161ove, \u010fal\u0161ie, ako napr. O\u00da\u0160B vo Zvolene, sa pod\u013ea potreby zria\u010fovali pri \u0161t\u00e1tnych policajn\u00fdch \u00faradoch.<\/p>

        \u00da\u0160B boli vo veciach spravodajsk\u00fdch a \u0161t\u00e1tnobezpe\u010dnostn\u00fdch podriaden\u00e9 \u017eupn\u00e9 a okresn\u00e9 \u00farady, notari\u00e1ty, \u017eand\u00e1rstvo a pol\u00edcia. Spravodajsk\u00e9 inform\u00e1cie od \u017eand\u00e1rskych stan\u00edc dost\u00e1vala \u00da\u0160B priamo, ned\u00e1vali sa na vedomie \u00faradom \u0161t\u00e1tnej spr\u00e1vy. V podtatranskej, \u0161ari\u0161sko-zempl\u00ednskej a pohronskej \u017eupe sa odpisy zasielali tamoj\u0161\u00edm odbo\u010dk\u00e1m.<\/p>

        \u00da\u0160B vypracov\u00e1vala pre potreby in\u00fdch rezortov pravideln\u00e9 mesa\u010dn\u00e9 situa\u010dn\u00e9 spr\u00e1vy, ktor\u00e9 boli \u010dlenen\u00e9 na politick\u00fa \u010das\u0165, \u010falej \u010dlenen\u00fa na okruhy: a) spr\u00e1vy politick\u00e9 vo v\u0161eobecnosti, pohrani\u010dn\u00e9 incidenty, politick\u00e1 situ\u00e1cia celkov\u00e1 at\u010f., b) spr\u00e1vy o komunistoch a o socialistick\u00fdch pohyboch v\u00f4bec, c) spr\u00e1vy o n\u00e1rodnostn\u00fdch skupin\u00e1ch, d) veci HS\u013dS, DP3<\/sup>\u00a0, HG, HM, FS4<\/sup>\u00a0, DJ5<\/sup>\u00a0, e) spr\u00e1vy o \u017didoch z h\u013eadiska politick\u00e9ho, f) spr\u00e1vy o pomeroch n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch a hospod\u00e1rsku \u010das\u0165 \u010falej \u010dlenen\u00fa na okruhy: a) hospod\u00e1rska situ\u00e1cia vo v\u0161eobecnosti \/ z\u00e1sobovanie obyvate\u013estva, stav \u00farody, \u017eiveln\u00e9 pohromy at\u010f., b) trh pr\u00e1ce, nezamestnanos\u0165, mzdov\u00e9 pomery, st\u00e1vky a v\u00fdluky, c) spr\u00e1vy o \u017didoch z h\u013eadiska hospod\u00e1rskeho \/ ariz\u00e1cia podnikov a pod. \/ a majetkov\u00e9 veci cudzincov \/ odpredaj v\u00e4\u010d\u0161ieho majetku cudzinca.<\/p>

        Pre svoje potreby vyu\u017e\u00edvala \u00da\u0160B, najm\u00e4 4. komunistick\u00e9 oddelenie, zais\u0165ovac\u00ed t\u00e1bor v Ilave. Pod\u013ea \u00fadajov komunistickej strany bolo v tomto t\u00e1bore v\u00e4znen\u00fdch a\u017e tritis\u00edc komunistov a protifa\u0161istick\u00fdch bojovn\u00edkov.<\/p>

        V priebehu existencie \u00da\u0160B st\u00e1li na jej \u010dele ako prednostovia:<\/p>

        • Jozef Mi\u0161\u00edk \u2013 janu\u00e1r \u2013 august 1940<\/li>
        • major Michal Lok\u0161\u00edk \u2013 august 1940, len jeden a\u017e dva dni<\/li>
        • Dr. J\u00e1n Ambra \u2013 august 1940 \u2013 14. 1. 1941<\/li>
        • Dr. Peter Starinsk\u00fd \u2013 za\u010diatok roku 1941 \u2013 24. 9. 1942<\/li>
        • Dr. Jozef Be\u0148u\u0161ka \u2013 september 1942 \u2013 november 1944<\/li>
        • Dr. Pavol Denk \u2013 november 1944 \u2013 z\u00e1nik \u00da\u0160B<\/li><\/ul>

          Vplyv Nemeckej r\u00ed\u0161e na \u00da\u0160B<\/h3>

          \u00da\u0160B vznikla a p\u00f4sobila ako spravodajsk\u00e1 slu\u017eba Slovenskej republiky v obdob\u00ed dominancie Nemeckej r\u00ed\u0161e na eur\u00f3pskom \u00fazem\u00ed, v obdob\u00ed nemeckej vojenskej agresie a jej \u00fapadku a konca. Slovensk\u00e1 republika bola spojencom Nemeckej r\u00ed\u0161e, s ktorou mala uzatvoren\u00fa Zmluvu o ochrannom pomere medzi Nemeckou r\u00ed\u0161ou a Slovensk\u00fdm \u0161t\u00e1tom zo d\u0148a 23. marca 1939. Nemeck\u00e1 r\u00ed\u0161a tak mala najv\u00fdznamnej\u0161\u00ed vplyv na politiku Slovenskej republiky a v podstate priamo diktovala v\u00fdkon tejto politiky vo v\u0161etk\u00fdch oblastiach \u017eivota. Je len ot\u00e1zkou n\u00e1zoru, \u010di pova\u017eova\u0165 tento zv\u00e4zok za jedin\u00fa mo\u017en\u00fa ochranu slovensk\u00e9ho n\u00e1roda pred \u00fatrapami vojny a kone\u010dn\u00fdm zni\u010den\u00edm v ceste nemeckej vojnovej ma\u0161in\u00e9rie na v\u00fdchod, alebo \u010di ho pova\u017eova\u0165 za krok, ktor\u00fd Slovensko uvrhol do podru\u010dia agresora.<\/p>

          Aj napriek t\u00fdmto skuto\u010dnostiam nepanoval na slovenskej politickej sc\u00e9ne jednotn\u00fd n\u00e1zor na spolupr\u00e1cu s Nemeckou r\u00ed\u0161ou. Umiernen\u00e9 kr\u00eddlo HS\u013dS pod veden\u00edm prezidenta republiky Dr. J. Tisu presadzovalo politiku minimaliz\u00e1cie z\u00e1sahov Nemcov do \u017eivota nov\u00e9ho \u0161t\u00e1tu. Naopak radik\u00e1lne kr\u00eddlo HS\u013dS pod veden\u00edm Dr. V. Tuku bolo in\u0161pirovan\u00e9 nemeck\u00fdm n\u00e1rodn\u00fdm socializmov a sna\u017eilo sa o jeho presadenie v Slovenskej republike. Pod\u013ea toho, ktor\u00e1 strana z\u00edskavala v tomto z\u00e1pase navrch, pod\u013ea toho sa menila intenzita priameho vplyvu Nemeckej r\u00ed\u0161e v \u017eivote Slovenskej republiky, jej org\u00e1nov a samozrejme aj \u00da\u0160B.<\/p>

          Dr. Tuka, ktor\u00fd sa vo ve\u013ekej miere pri\u010dinil o vznik \u00da\u0160B, bol v \u010dase, ke\u010f vykon\u00e1val funkciu ministra vn\u00fatra, presved\u010den\u00fd, \u017ee Slovensko potrebuje policajn\u00fa zlo\u017eku obdobn\u00fa nemeck\u00e9mu Gestapu6<\/sup>. Z jeho iniciat\u00edvy pri\u0161la na Slovensko policajn\u00e1 misia z Nemecka, ktor\u00e1 mala za \u00falohu pom\u00f4c\u0165 vytvori\u0165 na Slovensku tak\u00fdto \u00farad. Misia pri\u0161la na Slovensko 29. j\u00fana 1939 a bola veden\u00e1 vl\u00e1dnym radcom Dr. Helmutom Tanzmannom. Jej \u00falohami bolo \u0161t\u00fadium slovenskej pol\u00edcie, pom\u00e1ha\u0165 slovenskej pol\u00edcii pod\u013ea jej \u017eelania a udr\u017eiava\u0165 so slovenskou pol\u00edciou potrebn\u00fd styk, aby bolo mo\u017en\u00e9 energicky bojova\u0165 so zlo\u010dinnou politickou \u010dinnos\u0165ou. Dr. Tanzmannovi sa v\u0161ak nepodarilo nadviaza\u0165 efekt\u00edvnu spolupr\u00e1cu so slovenskou pol\u00edciou, \u010do minister Dr. Tuka vysvet\u013eoval ako sabot\u00e1\u017e jemu podriaden\u00fdch \u00faradn\u00edkov ministerstva vn\u00fatra (napr. policajn\u00e9ho prezidenta Dr. Juska, \u010di prezidi\u00e1lneho \u0161\u00e9fa MV Izidora Kosa). Misia koncom j\u00fala ukon\u010dila svoju \u010dinnos\u0165 a vr\u00e1tila sa sp\u00e4\u0165 do Nemecka. Druh\u00e1, troj\u010dlenn\u00e1 misia, dorazila na Slovensko 13. septembra 1939. Iniciat\u00edvu op\u00e4\u0165 vyvinul Dr. Tuka, ktor\u00fd sa so \u017eiados\u0165ou o jej pr\u00edchod obr\u00e1til na R\u00ed\u0161skeho vodcu SS Heinricha Himmlera. Ved\u00facim misie bol krimin\u00e1lny riadite\u013e Josef Vogt a jej \u010fal\u0161\u00edmi \u010dlenmi boli G\u00fcnter P\u00fctz a Franz Goltz. \u010clenovia misie si pripravili predn\u00e1\u0161ky o organiz\u00e1cii, met\u00f3dach a \u00faloh\u00e1ch nemeckej pol\u00edcie z politick\u00e9ho h\u013eadiska. J. Vogt predn\u00e1\u0161al o v\u0161eobecn\u00fdch ot\u00e1zkach, G. P\u00fctz o vn\u00fatornej bezpe\u010dnosti a F. Goltz o \u0161pion\u00e1\u017ei a zrade \u0161t\u00e1tu. Predn\u00e1\u0161ky trvali tri t\u00fd\u017edne, konali sa v dvoch turnusoch, pri\u010dom druh\u00fd turnus bol ur\u010den\u00fd pre Rodobranu, ktor\u00e1 mala amb\u00edcie vykon\u00e1va\u0165 \u00falohy politickej pol\u00edcie. Podobn\u00e9 predn\u00e1\u0161ky sa uskuto\u010dnili tie\u017e pre Deutsche Partei a Freiwillige Schutzstaffel. Misia bola \u00faspe\u0161nej\u0161ia ako jej predchodky\u0148a, rezervovan\u00fd postoj slovensk\u00fdch \u00faradn\u00edkov napriek tomu pretrv\u00e1val. K zmene do\u0161lo aj na poste ministra vn\u00fatra, ktor\u00fdm sa od okt\u00f3bra 1939 stal Dr. Ferdinand \u010eur\u010dansk\u00fd a ktor\u00fd pri audiencii poznamenal, \u017ee on misiu nevolal.<\/p>

          Po zriaden\u00ed \u00da\u0160B pova\u017eovali nemeck\u00e9 \u00farady poslanie policajnej misie za \u00faplne ukon\u010den\u00e9, \u010do kon\u0161tatoval vo svojom hl\u00e1sen\u00ed zo d\u0148a 19. decembra 1939 nemeck\u00fd vyslanec Hans Bernard. Ten z\u00e1rove\u0148 kon\u0161tatoval, \u017ee Slov\u00e1ci s\u00fa precitliven\u00ed na zasahovanie do vn\u00fatorn\u00fdch z\u00e1le\u017eitost\u00ed a stavaj\u00fa sa proti r\u00f4znym aktivit\u00e1m SD6<\/sup>\u00a0na Slovensku, pri\u010dom nerozli\u0161uj\u00fa medzi aktivitami SD a policajnej misie. Na z\u00e1klade t\u00fdchto skuto\u010dnost\u00ed Nemci svoju policajn\u00fa misiu vo febru\u00e1ri 1940 odvolali a zostal len F. Goltz, ktor\u00fd plnil sty\u010dn\u00e9 \u00falohy, nesk\u00f4r v roku 1942 bol vymenovan\u00fd do funkcie policajn\u00e9ho ata\u0161\u00e9 pri nemeckom ve\u013evyslanectve v Bratislave. A\u017e do svojho vymenovania bola jeho \u010dinnos\u0165 obmedzovan\u00e1 poradcom pre policajn\u00fa problematiku Dr. Hahnom a tak nemal na \u010dinnos\u0165 slovenskej pol\u00edcie priamy vplyv. F. Goltz v Bratislave p\u00f4sobil po\u010das celej 2. svetovej vojny. Jeho poz\u00edcia sa v\u0161ak oslabila po vypuknut\u00ed SNP a pr\u00edchode Jozefa Witisku.<\/p>

          Pre spolupr\u00e1cu v oblasti vojensk\u00e9ho spravodajstva zriadili Nemci na Slovensku Heeresmision so s\u00eddlom v Bratislave, v r\u00e1mci ktorej bola aj \u00faradov\u0148a Abwehru, ktor\u00fa spo\u010diatku viedol kpt. Nagel a pravdepodobne od jesene 1940 pplk. Hans Kroha. Misia spolupracovala najm\u00e4 so spravodajsk\u00fdm oddelen\u00edm MNO, ale tie\u017e s 2. oddelen\u00edm \u2013 spravodajsk\u00fdm \u00da\u0160B, do kompetencie ktor\u00e9ho patrili aj ileg\u00e1lne vysiela\u010dky, para\u0161utisti a partiz\u00e1ni. \u010cinnos\u0165 pplk. Krohu bola obdobn\u00e1 ako \u010dinnos\u0165 F. Goltza.<\/p>

          Ur\u010ditou prek\u00e1\u017ekou pri spolupr\u00e1ci \u00da\u0160B s Nemcami bola skuto\u010dnos\u0165, \u017ee len m\u00e1lo pracovn\u00edkov \u00da\u0160B ovl\u00e1dalo nem\u010dinu a pri komunik\u00e1cii boli odk\u00e1zan\u00ed na tlmo\u010dn\u00edkov, ktor\u00fdmi boli najm\u00e4 komis\u00e1r Rudolf Luptovits a tie\u017e in\u0161pektor Imrich Suck\u00fd. V snahe o zmenu situ\u00e1cie nariadil ministersk\u00fd radca Izidor Koso kurzy nem\u010diny pre pracovn\u00edkov \u00da\u0160B.<\/p>

          Za podstatn\u00e9 zlep\u0161enie a zintenz\u00edvnenie vz\u0165ahov s Gestapom sa zasadil po Salzbursk\u00fdch rokovaniach in\u0161talovan\u00fd minister vn\u00fatra A. Mach, predstavite\u013e radik\u00e1lneho pr\u00fadu v HS\u013dS. Na z\u00e1klade v\u00fdsledkov Salzbursk\u00fdch rokovan\u00ed pri\u0161lo na Slovensko v\u00e4\u010d\u0161ie mno\u017estvo nemeck\u00fdch poradcov, tzv. ber\u00e1terov.<\/p>

          V\u00fdznamn\u00e9 postavenie malo v spolupr\u00e1ci so slovensk\u00fdmi policajn\u00fdmi org\u00e1nmi brnensk\u00e9 Gestapo. Jeho \u0161\u00e9f Wilhelm N\u00f6le poveril dvoch svojich podriaden\u00fdch, Otta Koslowsk\u00e9ho a vl\u00e1dneho radcu Bruna Letowa, aby prostredn\u00edctvom F. Goltza nadviazali so Slov\u00e1kmi u\u017e\u0161iu spolupr\u00e1cu. F. Goltz im v spolupr\u00e1ci s r\u00ed\u0161skym vyslancom v Bratislave Manfredom von Killingerom, dohodol sch\u00f4dzku s prednostom \u00da\u0160B Dr. Starinsk\u00fdm. Ten nes\u00fahlasil s rozbehnut\u00edm akci\u00ed Gestapa na Slovensku, pri\u010dom \u00da\u0160B nezaznamen\u00e1vala ve\u013ek\u00e9 \u00faspechy v boji s komunistami. Preto boli pracovn\u00edci \u00da\u0160B pozvan\u00ed na semin\u00e1r do Brna, kde im mali pracovn\u00edci Gestapa odovzda\u0165 svoje sk\u00fasenosti. Zamestnancov \u00da\u0160B sprev\u00e1dzal do Brna aj F. Goltz. Okrem toho sa pre pracovn\u00edkov \u00da\u0160B e\u0161te v roku 1941 zorganizovalo \u010fal\u0161ie \u0161kolenie na Gestape vo Viedni. O \u010fal\u0161\u00edch cest\u00e1ch F. Goltz pod\u013ea svojich v\u00fdpoved\u00ed nevedel. V\u00fdsledkom brnenskej n\u00e1v\u0161tevy bolo povolenie pre dvoch pr\u00edslu\u0161n\u00edkov brnensk\u00e9ho Gestapa na v\u00fdpomoc v boji proti komunistom na \u00da\u0160B. T\u00fdmito poradcami sa stali Otto Koslowski a Franz Florian.<\/p>

          Na z\u00e1klade nemeck\u00fdch d\u00f4kazov o rozm\u00e1haj\u00facej sa \u010dinnosti komunistov na Slovensku bolo roz\u0161\u00edren\u00e9 4. oddelenie \u2013 protikomunistick\u00e9 \u2013 \u00da\u0160B. Toto oddelenie potom zaznamenalo mnoh\u00e9 \u00faspechy pri zat\u00fdkan\u00ed komunistov na Slovensku a pri maren\u00ed ich \u010dinnosti.<\/p>

          \u010eal\u0161ie zosilnenie vplyvu Nemecka na \u010dinnos\u0165 policajn\u00fdch org\u00e1nov v Slovenskej republike prinieslo vypuknutie SNP, po ktorom pri\u0161iel O. Koslowski do Bratislavy ako velite\u013e Einsatzkommanda 13. V tejto funkcii p\u00f4sobil a\u017e do 13. septembra 1944. Pr\u00edslu\u0161n\u00edci SS pod jeho veden\u00edm uskuto\u010dnili v Bratislave ve\u013ek\u00fa raziu proti \u017didom, ktor\u00fa vykon\u00e1vali bez oh\u013eadu na v\u00fdnimky a zat\u00fdkali aj \u017eidovsk\u00fdch konfidentov \u00da\u0160B. Zoznamy pre toto zat\u00fdkanie pripravila Deutsche Partei. O. Koslowski z\u00e1rove\u0148 ozn\u00e1mil prednostovi \u00da\u0160B Dr. Be\u0148u\u0161kovi, \u017ee v Bratislave pripravuje podmienky na pr\u00edchod Gestapa. To si n\u00e1sledne vytvorilo v Bratislave vlastn\u00e9 \u00faradovne. \u00da\u0160B dostala za povinnos\u0165 ma\u0165 v\u0161etky svoje razie ods\u00fahlasen\u00e9 Gestapom, ktor\u00e9 sa na nich aj svojimi org\u00e1nmi z\u00fa\u010dastn\u00ed.<\/p>

          \u010eal\u0161ia pribli\u017ene osem\u010dlenn\u00e1 skupina Gestapa pri\u0161la na Slovensko pod veden\u00edm npor. Poppeho. Mala zvl\u00e1\u0161tne \u00falohy a podliehala priamo velite\u013eovi nemeck\u00fdch vojsk na Slovensku gener\u00e1lovi SS Hermannovi H\u00f6fflemu. Pod\u013ea svedectva Imricha Suck\u00e9ho npor. Poppe vypo\u010d\u00faval zatknut\u00fdch slovensk\u00fdch politick\u00fdch prominentov, ako Dr. Franti\u0161ka Jur\u010da z \u00da\u0160B, gener\u00e1la Rudolfa Viesta, gener\u00e1la J\u00e1na Goliana.<\/p>

          Okrem ofici\u00e1lnej spolupr\u00e1ce vykon\u00e1valo Nemecko na \u00fazem\u00ed Slovenska aj rozsiahlu neleg\u00e1lnu \u010dinnos\u0165 prostredn\u00edctvom svojich tajn\u00fdch spravodajsk\u00fdch siet\u00ed. Vlastn\u00e9 konfidentsk\u00e9 sieti si na Slovensku budovali najm\u00e4 Sicherheitsdienst, Abwehr a Gestapo. \u010eal\u0161\u00edm d\u00f4le\u017eit\u00fdm zdrojom neleg\u00e1lnej spolupr\u00e1ce bola samozrejme Deutsche Partei, ktor\u00e1 pod veden\u00edm Ing. Franza Karmasina z\u00edskavala inform\u00e1cie prostredn\u00edctvom vlastn\u00fdch region\u00e1lnych \u0161trukt\u00far a \u00fazko spolupracovala so Sicherheitsdienst. Deutsche Partei sa prostredn\u00edctvom vlastn\u00fdch s\u00edl sna\u017eila iniciat\u00edvne zis\u0165ova\u0165 protinemeck\u00fa propagandu a in\u00e9 inform\u00e1cie, ktor\u00e9 boli pre Nemeck\u00fa r\u00ed\u0161u zauj\u00edmav\u00e9. \u00da\u0160B napr\u00edklad zistila, \u017ee \u010dlenovia Deutsche Partei maj\u00fa tajn\u00fd rozkaz nehl\u00e1si\u0165 svoje poznatky slovensk\u00fdm \u00faradom, ale najsk\u00f4r svojej centr\u00e1le v Bratislave, ktor\u00e1 informovala Sicherheitsdienst.<\/p>

          Vlastn\u00fdch inform\u00e1torov si vydr\u017eiaval tie\u017e F. Goltz. Pod\u013ea viacer\u00fdch svedectiev ich bolo nieko\u013eko a boli aj z radov slovensk\u00fdch policajn\u00fdch \u00faradn\u00edkov.<\/p>

          Vplyv Nemeckej r\u00ed\u0161e teda, vzh\u013eadom na aktu\u00e1lne podmienky, na slovensk\u00e9 policajn\u00e9 org\u00e1ny s v\u00e4\u010d\u0161ou a men\u0161ou intenzitou pretrv\u00e1val po\u010das cel\u00e9ho obdobia existencie Slovenskej republiky. Jeho intenzita sa menila pod\u013ea toho, ako sa menil pomer s\u00edl medzi umiernen\u00fdm a radik\u00e1lnym kr\u00eddlom v HS\u013dS a samozrejme r\u00e1stol ku koncu vojny. Je v\u0161ak jednozna\u010dn\u00e9, \u017ee aj na \u00da\u0160B pracovalo mnoho tak\u00fdch zamestnancov, ktor\u00ed pronemeck\u00fa orient\u00e1ciu odmietali alebo ju aspo\u0148 nepodporovali. \u0160t\u00fadium ich jednotliv\u00fdch viac, alebo menej odv\u00e1\u017enych prejavov odporu by bolo vhodnou t\u00e9mou na samostatn\u00fa pr\u00e1cu.<\/p>

          Pr\u00edpad \u201eSuck\u00fd\u201c<\/h3>

          V predch\u00e1dzaj\u00facich \u010dastiach tejto pr\u00e1ce som sa zaoberal \u00da\u0160B ako in\u0161tit\u00faciou organiza\u010dne a funk\u010dne za\u010dlenenou do \u0161t\u00e1tneho a mocensk\u00e9ho apar\u00e1tu Slovenskej republiky. Ka\u017ed\u00e1 organiz\u00e1cia je v\u0161ak tvoren\u00e1 jednotlivcami, ktor\u00ed svojimi jedine\u010dnos\u0165ami a odli\u0161nos\u0165ami vytv\u00e1raj\u00fa jej charakter. Ani t\u00e1 najdokonalej\u0161ia pr\u00e1vna \u00faprava, regul\u00e1cia a organiz\u00e1cia nedok\u00e1\u017ee definit\u00edvne zabezpe\u010di\u0165 \u00faspe\u0161nos\u0165 alebo obraz in\u0161tit\u00facie. S\u00fa to a\u017e \u013eudia, ktor\u00ed ju ved\u00fa a ktor\u00ed v nej pracuj\u00fa.<\/p>

          \u00da\u0160B po svojom zalo\u017een\u00ed v roku 1940 zamestn\u00e1vala mnoh\u00fdch profesion\u00e1lov, ktor\u00fd sa spravodajskou a policajnou \u010dinnos\u0165ou zaoberali u\u017e v prvej \u010cSR. Jedn\u00fdm z nich bol aj Imrich Suck\u00fd, ktor\u00fd bol z h\u013abky dej\u00edn vyzdvihnut\u00fd pr\u00e1cou historika \u00dastavu pam\u00e4ti n\u00e1roda Mateja Medveck\u00e9ho, z ktor\u00e9ho viacer\u00fdch pr\u00e1c som aj ja \u010derpal inform\u00e1cie do tejto pr\u00e1ce.<\/p>

          Imrich Suck\u00fd sa narodil v roku 1892 v Bratislave. Po vzniku \u010cSR sa v roku 1919 zamestnal na pol\u00edcii a absolvoval policajn\u00fd kurz. Po skon\u010den\u00ed mobiliz\u00e1cie, v roku 1920, nast\u00fapil do slu\u017eby na trestno-krimin\u00e1lnom oddelen\u00ed Policajn\u00e9ho riadite\u013estva v Bratislave. V roku 1924 bol preraden\u00fd na novovytvoren\u00fa OZ\u00das pri Policajnom riadite\u013estve v Bratislave, kde sa venovali predov\u0161etk\u00fdm iredentistick\u00fdm a v\u00fdzvedn\u00fdm aktivit\u00e1m Ma\u010farska.<\/p>

          Asi najzn\u00e1mej\u0161\u00edm pr\u00edpadom, ktor\u00e9 OZ\u00das v Bratislave rie\u0161ila, bola af\u00e9ra okolo \u00fadajn\u00fdch \u0161pion\u00e1\u017enych aktiv\u00edt poslanca HS\u013dS Dr. V. Tuku v prospech Ma\u010farska. Imrich Suck\u00fd osobne pracoval na tomto pr\u00edpade, sledoval Dr. Tuku na jeho cest\u00e1ch do Viedne a pod\u013ea vlastn\u00e9ho tvrdenia ho aj vypo\u010d\u00faval. Nesk\u00f4r e\u0161te raz sledoval Dr. Tuku na \u017eelanie predsedu slovenskej auton\u00f3mnej vl\u00e1dy Karola Sidora. Po zvolen\u00ed Dr. Tuku za predsedu vl\u00e1dy koncom roku 1939 boli spisy s materi\u00e1lmi okolo tohto pr\u00edpadu \u00fadajne sp\u00e1len\u00e9.<\/p>

          Ke\u010f bola k 1. janu\u00e1ru 1940 z b\u00fdvalej OZ\u00das v Bratislave vytvoren\u00e1 \u00da\u0160B, Imrich Suck\u00fd bol podobne ako mnoh\u00ed in\u00ed preraden\u00fd na tento \u00farad. Pracoval ako ved\u00faci skupiny detekt\u00edvov na 2. oddelen\u00ed, ktor\u00e9 sa zaoberalo obrann\u00fdm spravodajstvom. Podie\u013eal sa najm\u00e4 na potl\u00e1\u010dan\u00ed aktiv\u00edt \u010deskoslovensk\u00e9ho odboja.<\/p>

          V roku 1941 za\u010dali Gestapo, konkr\u00e9tne jeho brnensk\u00fa pobo\u010dku, znepokojova\u0165 aktivity komunistov na Slovensku. \u00da\u0160B na poli boja proti t\u00fdmto aktivit\u00e1m nedosiahla \u017eiadne v\u00fdraznej\u0161ie \u00faspechy. Aj preto zorganizovalo brnensk\u00e9 Gestapo pre zamestnancov \u00daSB kurz, v ktorom mali by\u0165 vy\u0161kolen\u00ed na boj s komunistick\u00fdm odbojom. Jedn\u00fdm z \u00fa\u010dastn\u00edkom tohto kurzu bol aj in\u0161pektor Suck\u00fd. Treba e\u0161te doda\u0165, \u017ee Suck\u00e9mu sa s Nemcami dobre komunikovalo, preto\u017ee ve\u013emi dobre ovl\u00e1dal nem\u010dinu. V\u00fdsledkom t\u00fdchto aktiv\u00edt bolo vytvorenie samostatn\u00e9ho 4. komunistick\u00e9ho oddelenia \u00da\u0160B, kde sa stal Suck\u00fd ved\u00facim skupiny detekt\u00edvov. Prv\u00fdm z cel\u00e9ho radu \u00faspechov tohto oddelenia bolo zatknutie b\u00fdval\u00e9ho poslanca KS\u010c Viliama \u0160irok\u00e9ho 4. j\u00fala 1941. Na z\u00e1klade jeho \u00fadajnej v\u00fdpovede boli potom zat\u00fdkan\u00ed \u010fal\u0161\u00ed vysok\u00ed komunistick\u00ed funkcion\u00e1ri a nesk\u00f4r aj \u010dlen vedenia KSS J\u00falius \u010euri\u0161. J. \u010euri\u0161a zat\u00fdkal Suck\u00fd a z\u00e1rove\u0148 vypo\u010d\u00faval ostatn\u00fdch zatknut\u00fdch komunistov. Vo febru\u00e1ri roku 1942 \u00da\u0160B zadr\u017eala dvoch \u0161pi\u00f3nov Sovietskeho zv\u00e4zu, nemeck\u00fdch komunistov Heinricha Fomferru a Hansa Schwartza a mnoh\u00fdch ich spolupracovn\u00edkov. N\u00e1sledne bol aj za spolupr\u00e1ce Gestapa odhalen\u00fd v Sofii sovietsky rezident gener\u00e1l Vladim\u00edr Zaimov. Korunn\u00fdm svedkom tohto pr\u00edpadu bola \u0160tef\u00e1nia Schwarzov\u00e1, ktor\u00fa na konfront\u00e1ciu do Sofie eskortoval Imrich Suck\u00fd.<\/p>

          17. j\u00fala 1942 bola ne\u010faleko Chtelnice zatknut\u00e1 partiz\u00e1nska komunistick\u00e1 skupina. Pri v\u00fdsluchu jej \u010dlenov sa Suck\u00fd dozvedel miesto, kde sa schov\u00e1val popredn\u00fd funkcion\u00e1r KSS J\u00e1n Osoha, \u010dlen tretieho ileg\u00e1lneho \u00daV KSS a n\u00e1sledne ho \u00da\u0160B aj spolu s ostatn\u00fdmi \u010dlenmi \u00fastredn\u00e9ho v\u00fdboru zatkla. Nesk\u00f4r boli zatknut\u00ed ja \u010dlenovia \u0161tvrt\u00e9ho ileg\u00e1lneho \u00daV KSS \u0160tefan Be\u0161\u0165ovansk\u00fd, Milo\u0161 Hru\u0161ovsk\u00fd a \u0160tefan Handera. Imrich Suck\u00fd sa z\u00fa\u010dastnil zat\u00fdkania takmer v\u0161etk\u00fdch komunistick\u00fdch funkcion\u00e1rov v rokoch 1940 \u2013 1944 a v\u00e4\u010d\u0161inu z nich aj vypo\u010d\u00faval. S\u00fahrnne bolo \u00da\u0160B zatknut\u00fdch nieko\u013eko stoviek komunistov, dokonca pod\u013ea \u00fadajov KSS a\u017e tri tis\u00edc komunistov skon\u010dilo z\u00e1sluhou \u00da\u0160B v koncentra\u010dnom t\u00e1bore v Ilave. Tieto \u00faspechy zaznamenalo 4. oddelenie pr\u00e1ve pre \u0161ikovnos\u0165 Suck\u00e9ho v pr\u00e1ci s konfidentmi.<\/p>

          Imrich Suck\u00fd u\u017e po\u010das vojny pom\u00e1hal niektor\u00fdm zadr\u017ean\u00fdm. Nesk\u00f4r, ako sa vojna ch\u00fdlila ku koncu, za\u010dal zahladzova\u0165 stopy svojich aktiv\u00edt. E\u0161te pred svojim zatknut\u00edm pom\u00e1hal NKVD, konkr\u00e9tne mjr. Sokolovsk\u00e9mu, zais\u0165ova\u0165 b\u00fdval\u00fdch pr\u00edslu\u0161n\u00edkov Deutsche Partei na Slovensku, ako aj in\u00e9 osoby. 15. m\u00e1ja 1945 bol zatknut\u00fd v aute NKVD pred budovou Policajn\u00e9ho riadite\u013estva v Bratislave a bol dan\u00fd do v\u00e4zby.<\/p>

          V roku 1947 bol Imrich Suck\u00fd ods\u00faden\u00fd na prekvapivo n\u00edzky trest 20 mesiacov v\u00e4zenia. Cel\u00fd proces s n\u00edm bol pravdepodobne zmanipulovan\u00fd a v\u00fd\u0161ka trestu dokazuje, \u017ee nebol z\u00e1ujem, aby bol Suck\u00fd potrestan\u00fd pr\u00edli\u0161, aj ke\u010f v jeho pr\u00edpade neexistovali \u017eiadne pochybnosti o kolabor\u00e1cii a spolupr\u00e1ci s Gestapom. Pod\u013ea tvrdenia jeho b\u00fdval\u00fdch kolegov sa viacer\u00ed \u013eudia ob\u00e1vali proti nemu sved\u010di\u0165, preto\u017ee vedel o nich kompromituj\u00face inform\u00e1cie z minulosti. U\u017e 1. apr\u00edla 1947 Suck\u00fd opustil v\u00e4zenie. N\u00edzky trest vyvolal kritiku tla\u010de. Po febru\u00e1rov\u00fdch udalostiach v roku 1948 prevzala KS\u010c moc v \u010cSR a obnovila na Slovensku retribu\u010dn\u00e9 s\u00fadnictvo. Aj proti Imrichovi Suck\u00e9mu sa za\u010dala pr\u00edprava procesu. Suck\u00fd sa preto rozhodol pre \u00fatek do Viedne, ktor\u00fd uskuto\u010dnil za\u010diatkom novembra 1948. V nepr\u00edtomnosti bol ods\u00faden\u00fd na 25 rokov v\u00e4zenia.<\/p>

          Vo Viedni sa Suck\u00fd zapojil do slovensk\u00e9ho exilov\u00e9ho \u017eivota aj politiky. Nesk\u00f4r z\u00edskal pr\u00e1cu pre americk\u00fa CIC8<\/sup>, pre ktor\u00fa sledoval osoby a z\u00edskaval inform\u00e1cie. Z\u00e1rove\u0148 o Suck\u00e9ho pretrv\u00e1val z\u00e1ujem \u010deskoslovenskej \u0160tB, ktor\u00e1 za n\u00edm vyslala nieko\u013ek\u00fdch agentov a dokonca sa ho pok\u00fasila aj ne\u00faspe\u0161ne unies\u0165. Nieko\u013ekokr\u00e1t bol kontaktovan\u00fd agentmi \u0160tB a v roku 1955 dokonca s\u00fahlasil aj so spolupr\u00e1cou, pri\u010dom dokonca pon\u00fakol, \u017ee bude pracova\u0165 na osob\u00e1ch \u017eidovskej n\u00e1rodnosti. Z\u00e1rove\u0148 pris\u013e\u00fabil vybudova\u0165 v Rak\u00fasku rezident\u00faru. N\u00e1sledne skuto\u010dne poskytol \u0160tB nieko\u013eko inform\u00e1ci\u00ed t\u00fdkaj\u00facich sa obdobia 1939 \u2013 45 a emigrantov \u017eij\u00facich v Rak\u00fasku. Suck\u00fd mal v tomto obdob\u00ed krycie meno BARAN a postupne ho \u0160tB za\u010dala podozrieva\u0165, \u017ee inform\u00e1cie, ktor\u00e9 poskytuje, s\u00fa schv\u00e1lne nekvalitn\u00e9 a \u017ee spolupr\u00e1cu len predstiera. 13 septembra 1957 vyl\u00e1kali agenti \u0160tB Suck\u00e9ho do jedn\u00e9ho z viedensk\u00fdch podnikov, kde mu dali do n\u00e1poja omamn\u00fd prostriedok a n\u00e1sledne ho uniesli do \u010ceskoslovenska. T\u00fato akciu mali pripraven\u00fa u\u017e dlh\u0161ie, ale nieko\u013eko kr\u00e1t ju odlo\u017eili. Imrich Suck\u00fd bol odovzdan\u00fd do ruzy\u0148skej v\u00e4znice, kde bol v priebehu dvoch rokov takmer denne vypo\u010d\u00favan\u00fd, najsk\u00f4r oh\u013eadne skuto\u010dnost\u00ed t\u00fdkaj\u00facich sa jeho \u017eivota v Rak\u00fasku a aktiv\u00edt z\u00e1padn\u00fdch spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb. Nesk\u00f4r v\u0161ak pri\u0161lo na rad aj Suck\u00e9ho p\u00f4sobenie na \u00da\u0160B. Je pravdepodobn\u00e9, \u017ee vtedaj\u0161\u00ed prezident \u010cSR Anton\u00edn Novotn\u00fd a minister vn\u00fatra Rudolf Bar\u00e1k sa rozhodli vyu\u017ei\u0165 Suck\u00e9ho v\u00fdpovede na odstr\u00e1nenie vtedaj\u0161ieho predsedu vl\u00e1dy Viliama \u0160irok\u00e9ho. Bar\u00e1ka v\u0161ak nesk\u00f4r Novotn\u00fd nepodr\u017eal a tak sa jeho snaha obr\u00e1tila proti nemu sam\u00e9mu. Viliam \u0160irok\u00fd tak bol nakoniec odstr\u00e1nen\u00fd bez Suck\u00e9ho protokolov. Po skon\u010den\u00ed vy\u0161etrovania bol Suck\u00fd v\u00e4znen\u00fd vo v\u00e4zniciach na Pankr\u00e1ci, v Opave, Ilave a vo Valdiciach. Na slobodu sa dostal v\u010faka amnestii zo d\u0148a 9. m\u00e1ja 1968 a e\u0161te v tom istom roku op\u00e4\u0165 emigroval do Rak\u00faska, kde v roku 1973 zomrel. Zv\u00e4zok, ktor\u00fd na Suck\u00e9ho viedla \u010deskoslovensk\u00e1 rozviedka, pre\u0161iel skarta\u010dn\u00fdm konan\u00edm a\u017e sedem rokov po jeho smrti, t.j. v roku 1980. V roku 1971 za\u010dala \u0160tB trestn\u00e9 st\u00edhanie Imricha Suck\u00e9ho za nedovolen\u00e9 opustenie republiky, ktor\u00e9 bolo definit\u00edvne zastaven\u00e9 a\u017e 29. marca 1989.<\/p>

          Ke\u010f\u017ee s\u00fa\u010das\u0165ou \u0161t\u00fadia predmetu Spravodajsk\u00e9 slu\u017eby s\u00fa aj mor\u00e1lne aspekty p\u00f4sobenia spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb, pok\u00fa\u0161al som sa aj ja o ur\u010dit\u00e9 zhrnutie \u017eivota Imricha Suck\u00e9ho z tohto poh\u013eadu. Mus\u00edm v\u0161ak kon\u0161tatova\u0165, \u017ee po dlhom \u010dase prem\u00fd\u0161\u013eania som pri\u0161iel k z\u00e1veru, \u017ee ak\u00e9ko\u013evek mor\u00e1lne hodnotenie by bolo neobjekt\u00edvne, a to vzh\u013eadom na odstup \u010dasu, ale predov\u0161etk\u00fdm vzh\u013eadom na uhol poh\u013eadu hodnotite\u013ea, ktor\u00fd m\u00f4\u017ee by\u0165 r\u00f4zny. Z poh\u013eadu jeho zamestn\u00e1vate\u013eov to mohol by\u0165 profesion\u00e1l, z poh\u013eadu n\u00edm zatknut\u00fdch nepriate\u013eov a komunistov netvor, z poh\u013eadu jeho kolegov karierista, z poh\u013eadu \u00fa\u010dastn\u00edkov protifa\u0161istick\u00e9ho odboja kolaborant, z poh\u013eadu \u010dechoslovakistov zradca, z poh\u013eadu moralistov prevraca\u010d kab\u00e1tov a oportunista, z poh\u013eadu s\u00fa\u010dasn\u00fdch populistov mo\u017eno hrdina a z poh\u013eadu jeho bl\u00edzkych to bol pravdepodobne \u010dlovek, na ktorom im z\u00e1le\u017ealo. Pre\u017eil \u017eivot, v ktorom sa odrazili v\u0161etky ve\u013ek\u00e9 turbulencie 20. storo\u010dia. Pracoval pre v\u0161etky strany najv\u00e4\u010d\u0161ieho konfliktu v tomto storo\u010d\u00ed. Pre mnoh\u00fdch m\u00f4\u017ee by\u0165 tak\u00fdto \u017eivot podobn\u00fd ako \u017eivot hrdinov \u0161pion\u00e1\u017enych rom\u00e1nov. Zatv\u00e1ral \u013eud\u00ed do v\u00e4zenia a s\u00e1m bol v\u00e4znen\u00fd. Jedno mu v\u0161ak nemo\u017eno uprie\u0165, bez ak\u00fdchko\u013evek pochybnost\u00ed bol jednou z najzauj\u00edmavej\u0161\u00edch post\u00e1v v dejin\u00e1ch slovensk\u00e9ho spravodajstva.<\/p>

          Z\u00e1ver<\/h3>

          Vo svojom \u010dl\u00e1nku som sa v stru\u010dnej podobe pok\u00fasil zhrn\u00fa\u0165 vznik a v\u00fdvoj \u00da\u0160B, ako spravodajsk\u00e9ho \u00faradu Slovenskej republiky v rokoch 1939 \u2013 1945, jej organiz\u00e1ciu a vplyv Nemeckej r\u00ed\u0161e na jej pr\u00e1cu. Z\u00e1rove\u0148 som stru\u010dne op\u00edsal \u017eivot jedn\u00e9ho z jej najzauj\u00edmavej\u0161\u00edch pracovn\u00edkov, in\u0161pektora Imricha Suck\u00e9ho.<\/p>

          Vzh\u013eadom na ve\u013emi mal\u00fd okruh dostupnej literat\u00fary, venuj\u00facej sa \u00da\u0160B som vo svojej pr\u00e1ci \u010derpal najm\u00e4 zo \u0161t\u00fadi\u00ed Mateja Medveck\u00e9ho, mlad\u00e9ho historika \u00dastavu pam\u00e4ti n\u00e1roda a \u0161\u00e9fredaktora \u010dasopisu Pam\u00e4\u0165 n\u00e1roda, ako aj z pr\u00e1c in\u00fdch historikov publikuj\u00facich svoje pr\u00e1ce v zborn\u00edkoch \u201eSlovensk\u00e1 republika 1939 \u2013 1945 o\u010dami mlad\u00fdch historikov.<\/p>

          1<\/sup>\u00a0\u2013\u00a0\u010cl\u00e1nok vznikol zo semin\u00e1rnej pr\u00e1ce nap\u00edsanej po\u010das \u0161t\u00fadia predmetu Spravodajsk\u00e9 slu\u017eby na Fakulte pr\u00e1va Bratislavskej vysokej \u0161koly pr\u00e1va (2009).
          2<\/sup>\u00a0\u2013 Ks \u2013 koruna slovensk\u00e1 \u2013 z\u00e1konn\u00e9 platidlo v Slovenskej republike 1939 – 1945
          3<\/sup>\u00a0\u2013 DP – Deutsche Partei \u2013 nemeck\u00e1 strana na Slovensku
          4<\/sup>\u00a0\u2013 FS – Freiwillige Schutzstaffel \u2013 ozbrojen\u00e9 oddiely Deutsche Partei
          5<\/sup>\u00a0\u2013 DJ – Deutsche Jugend \u2013 nemeck\u00e1 ml\u00e1de\u017en\u00edcka organiz\u00e1cia na Slovensku
          6<\/sup>\u00a0\u2013 Geheime Staatspolizei \u2013 tajn\u00e1 \u0161t\u00e1tna pol\u00edcia Nemeckej r\u00ed\u0161e
          7<\/sup>\u00a0\u2013 Sicherheitsdienst \u2013 bezpe\u010dnostn\u00e1 slu\u017eba, spravodajsk\u00e1 slu\u017eba SS a NSDAP
          8<\/sup>\u00a0\u2013 Counter Intelligence Corps \u2013 spravodajsk\u00e1 slu\u017eba americkej arm\u00e1dy<\/p>

          MEDVECK\u00dd, M.: Vznik \u00dastredne \u0161t\u00e1tnej bezpe\u010dnosti. Pam\u00e4\u0165 n\u00e1roda 2\/2006, str. 24 \u2013 35
          MEDVECK\u00dd, M.: Imrich Suck\u00fd \u2013 lovec v sie\u0165ach \u0160tB. Pam\u00e4\u0165 n\u00e1roda 1\/2006, str. 6 \u2013 18
          MEDVECK\u00dd, M.: Spravodajsk\u00e9 eso Slovensk\u00e9ho \u0161t\u00e1tu: Kauza Imrich Suck\u00fd. \u00dastav pam\u00e4ti n\u00e1roda, Bratislava 2007
          MEDVECK\u00dd, M.: \u00dastred\u0148a \u0161t\u00e1tnej bezpe\u010dnosti a pr\u00edpravy SNP. Slovensk\u00e1 republika 1939 – 1945 o\u010dami mlad\u00fdch historikov, Zborn\u00edk V, Bansk\u00e1 Bystrica 2006
          SYRN\u00dd, M.: Z\u00e1pisnica z v\u00fdsluchu J\u00faliusa \u010euri\u0161a na \u00dastredni \u0161t\u00e1tnej bezpe\u010dnosti. Bansk\u00e1 Bystrica 2006
          \u0160EV\u010c\u00cdK, J.: \u00dastava Slovenskej republiky z roku 1939. Bakal\u00e1rska pr\u00e1ca, BV\u0160P, Bratislava 2008<\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[60],"tags":[],"class_list":["post-4711","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-clanky"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/absd.sk\/de\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4711","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/absd.sk\/de\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/absd.sk\/de\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/absd.sk\/de\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/absd.sk\/de\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=4711"}],"version-history":[{"count":7,"href":"https:\/\/absd.sk\/de\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4711\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":5026,"href":"https:\/\/absd.sk\/de\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4711\/revisions\/5026"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/absd.sk\/de\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=4711"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/absd.sk\/de\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=4711"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/absd.sk\/de\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=4711"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}