{"id":4612,"date":"2010-12-08T10:13:50","date_gmt":"2010-12-08T10:13:50","guid":{"rendered":"https:\/\/absd.sk\/?p=4612"},"modified":"2024-07-31T09:41:45","modified_gmt":"2024-07-31T09:41:45","slug":"narodne-versus-nadnarodne-zaujmy-v-cinnosti-spravodajskych-sluzieb","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/absd.sk\/en\/narodne-versus-nadnarodne-zaujmy-v-cinnosti-spravodajskych-sluzieb\/","title":{"rendered":""},"content":{"rendered":"\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

Asoci\u00e1cia b\u00fdval\u00fdch spravodajsk\u00fdch d\u00f4stojn\u00edkov spolu s Fakultou pr\u00e1va Paneur\u00f3pskej vysokej \u0161koly usporiadali 8. 12. 2010 medzin\u00e1rodn\u00e9 symp\u00f3zium na t\u00e9mu \u201eN\u00e1rodn\u00e9 versus nadn\u00e1rodn\u00e9 z\u00e1ujmy v \u010dinnosti spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb”. Uverej\u0148ujeme refer\u00e1ty, ktor\u00e9 boli vydan\u00e9 v osobitnom zborn\u00edku.<\/strong><\/p>

Asoci\u00e1cia b\u00fdval\u00fdch spravodajsk\u00fdch d\u00f4stojn\u00edkov spolu s Fakultou pr\u00e1va Paneur\u00f3pskej vysokej \u0161koly usporiadali 8. 12. 2010 medzin\u00e1rodn\u00e9 symp\u00f3zium na t\u00e9mu \u201eN\u00e1rodn\u00e9 versus nadn\u00e1rodn\u00e9 z\u00e1ujmy v \u010dinnosti spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb”. Uverej\u0148ujeme refer\u00e1ty, ktor\u00e9 boli vydan\u00e9 v osobitnom zborn\u00edku.<\/p>

Obsah<\/h2>

Predslov<\/h3><\/th><\/tr>

PhDr. Igor Cibula<\/td><\/tr>

HLAVNE REFER\u00c1TY<\/h3><\/th><\/tr>

R. Laml: N\u00e1rodn\u00e9 a nadn\u00e1rodn\u00e9 z h\u013eadiska spravodajskej \u010dinnosti malej krajiny<\/td><\/tr>
M. Polreich: Zpravodajsk\u00e9 slu\u017eby jako tmel\u00edc\u00ed prvek nadn\u00e1rodn\u00edch z\u00e1jm\u016f<\/td><\/tr>
J. \u010carnogursk\u00fd: Spravodajstvo v \u00e9re nadn\u00e1rodn\u00fdch organiz\u00e1ci\u00ed<\/td><\/tr>
P. Zeman: Na\u0161e z\u00e1jmy nejsou toto\u017en\u00e9, ale to neznamen\u00e1 nep\u0159\u00e1telstv\u00ed<\/td><\/tr>
J. Kohutiar: Zdrav\u00fd n\u00e1rodn\u00fd a zdrav\u00fd nadn\u00e1rodn\u00fd z\u00e1ujem nie s\u00fa v konflikte<\/td><\/tr>
M. Barto: Ako sa rie\u0161i vz\u0165ah n\u00e1rodn\u00e9ho a nadn\u00e1rodn\u00e9ho vo finan\u010dnom sektore a \u010do z toho vypl\u00fdva pre spravodajsk\u00e9 slu\u017eby<\/td><\/tr>
M. Tud\u017eman: N\u00e1rodn\u00e9 versus nadn\u00e1rodn\u00e9 z\u00e1ujmy v \u010dinnosti spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb<\/td><\/tr>
J. Schneider: Politick\u00e9 z\u00e1jmy v \u010dinnosti zpravodajsk\u00fdch slu\u017eeb<\/td><\/tr>
P. Kuchta: Pre\u010do spravodajsk\u00e9 slu\u017eby plnia iba \u00falohy operat\u00edvneho charakteru ?<\/td><\/tr>
M. \u017ditn\u00fd: Kr\u00e1tky poh\u013ead na n\u00e1rodn\u00e9 a nadn\u00e1rodn\u00e9 z\u00e1ujmy v \u010dinnosti spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb po af\u00e9re Wikileaks<\/td><\/tr>

Z\u00e1very zo symp\u00f3zia<\/h3><\/th><\/tr><\/tbody><\/table>

Predslov<\/h2>

Aktu\u00e1lny v\u00fdvoj za posledn\u00fa dek\u00e1du tretieho tis\u00edcro\u010dia nazna\u010duje, \u017ee sa zv\u00e4\u010d\u0161uje priestor pre nadn\u00e1rodn\u00fd z\u00e1ujem v \u010dinnosti spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb. Nadn\u00e1rodn\u00fd z\u00e1ujem vo v\u0161eobecnom slova zmysle na\u0161iel u\u017e v\u00fdraz v medzin\u00e1rodn\u00fdch konvenci\u00e1ch z\u00e1sadn\u00e9ho v\u00fdznamu, ale so zrete\u013eom na \u0161pecifik\u00e1 spravodajskej \u010dinnosti nie je jednoduch\u00e9 uplatni\u0165 ho v tak citlivej sf\u00e9re, v akej p\u00f4sobia spravodajskej slu\u017eby. Zatia\u013e najviac akceptovan\u00fdm je zdie\u013eanie spravodajsk\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed, ktor\u00e9 sa t\u00fdkaj\u00fa boja proti medzin\u00e1rodn\u00e9mu terorizmu. Existuj\u00fa aj niektor\u00e9 \u010fal\u0161ie oblasti, kde mo\u017eno konkr\u00e9tne definova\u0165 nadn\u00e1rodn\u00fd z\u00e1ujem spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb jednotliv\u00fdch \u0161t\u00e1tov alebo skup\u00edn \u0161t\u00e1tov.<\/p>

V medzin\u00e1rodnej spravodajskej komunite \u2013 ale nielen medzi profesion\u00e1lnymi spravodajcami \u2013 sa prezentuj\u00fa rozli\u010dn\u00e9 n\u00e1zory na to, \u010di existuje zhoda alebo konflikt medzi n\u00e1rodn\u00fdmi a nadn\u00e1rodn\u00fdmi z\u00e1ujmami v \u010dinnosti spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb jednotliv\u00fdch \u0161t\u00e1tov. Mo\u017eno pova\u017eova\u0165 za u\u017eito\u010dn\u00e9 venova\u0165 pozornos\u0165 t\u00fdmto n\u00e1zorom aj z toho h\u013eadiska, \u017ee spo\u013eahlivo funguj\u00face spravodajsk\u00e9 slu\u017eby s\u00fa ak\u00fdmsi \u0161pecifick\u00fdm atrib\u00fatom suverenity \u0161t\u00e1tu. Preto ich d\u00f4vernej\u0161ia previazanos\u0165 so \u0161trukt\u00farami in\u00fdch \u0161t\u00e1tov sa m\u00f4\u017ee vn\u00edma\u0165 ako obmedzovanie tejto suverenity. Aj kon\u0161pirat\u00edvny charakter fungovania spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb a ur\u010dit\u00e1 v\u00fdlu\u010dnos\u0165 profesion\u00e1lneho statusu spravodajsk\u00fdch el\u00edt vytv\u00e1raj\u00fa limity pre uplatnenie nadn\u00e1rodn\u00e9ho z\u00e1ujmu v \u010dinnosti spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb.<\/p>

Na z\u00e1klade tak\u00fdchto \u00favah sme sa rozhodli pre t\u00e9mu \u201eN\u00e1rodn\u00e9 versus nadn\u00e1rodn\u00e9 z\u00e1ujmy v \u010dinnosti spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb\u201c, ktor\u00e1 dominovala na IV. medzin\u00e1rodnom symp\u00f3ziu 8. decembra 2010 v Bratislave. Podujatie usporiadala Asoci\u00e1cia b\u00fdval\u00fdch spravodajsk\u00fdch d\u00f4stojn\u00edkov v spolupr\u00e1ci s Fakultou pr\u00e1va Paneur\u00f3pskej vysokej \u0161koly, ktor\u00e1 u\u017e tradi\u010dne podporuje na svojej p\u00f4de medzin\u00e1rodn\u00fa v\u00fdmenu n\u00e1zorov o spravodajsk\u00fdch slu\u017eb\u00e1ch. V\u00fdznam symp\u00f3zia vyzdvihol aj predseda Osobitn\u00e9ho kontroln\u00e9ho v\u00fdboru N\u00e1rodnej rady Slovenskej republiky na kontrolu \u010dinnosti SIS JUDr. R\u00f3bert Kali\u0148\u00e1k a tie\u017e dekan Fakulty pr\u00e1va PV\u0160 Prof. JUDr. Jaroslav Ivor, CSc., ktor\u00fd zd\u00f4raznil pr\u00ednos symp\u00f3zia pre preh\u013abenie efekt\u00edvnosti spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb spolo\u010denstva demokratick\u00fdch kraj\u00edn v boji proti glob\u00e1lnym bezpe\u010dnostn\u00fdm rizik\u00e1m.<\/p>

Pod\u013ea vyjadrenia b\u00fdval\u00e9ho riadite\u013ea \u010deskej rozviedky a tie\u017e re\u0161pektovan\u00e9ho odborn\u00edka \u010desko-slovenskej spravodajskej komunity RNDr. Petra Zemana \u2013 ktor\u00fd sa akt\u00edvne podie\u013eal na v\u0161etk\u00fdch \u0161tyroch na\u0161ich doteraj\u0161\u00edch symp\u00f3zi\u00e1ch \u2013 tohtoro\u010dn\u00e1 t\u00e9ma je \u201epole v\u011bru ve\u013emi m\u00e1lo zoran\u00e9\u201c. Zrejme pr\u00e1ve t\u00e1to okolnos\u0165 ovplyvnila fakt, \u017ee viacer\u00ed referuj\u00faci na symp\u00f3ziu sa nedr\u017eali vyt\u00fd\u010den\u00e9ho tematick\u00e9ho r\u00e1mca podujatia, ale uprednostnili prezent\u00e1ciu svojich n\u00e1zorov na t\u00e9my, ktor\u00e9 im boli na z\u00e1klade ich spravodajskej praxe d\u00f4vernej\u0161ie zn\u00e1me.<\/p>

\u00a0<\/div>

PhDr. Igor Cibula,
predseda Asoci\u00e1cie b\u00fdval\u00fdch spravodajsk\u00fdch d\u00f4stojn\u00edkov\u00a0<\/p><\/div>

\u00a0<\/div>

HLAVN\u00c9 REFER\u00c1TY<\/h2>

RSDr. Roman Laml (1962) \u2013 Plk. v. v. absolvoval VPA v Bratislave (1986) a doktorandsk\u00e9 \u0161t\u00fadium v odbore n\u00e1rodn\u00e1 a medzin\u00e1rodn\u00e1 bezpe\u010dnos\u0165 na AOS v L. Mikul\u00e1\u0161i (2010). Postgradu\u00e1lne \u0161t\u00fadium v odbore filozofia – hist\u00f3ria na VVP\u0160 v Bratislave (1990-1992). Absolvoval tie\u017e kurzy venovan\u00e9 bezpe\u010dnostnej problematike v Marshall Centre v SRN (1999) a na N\u00e1rodnej univerzite obrany v \u010c\u00edne (2005). V obdob\u00ed 1993-2008 p\u00f4sobil na Ministerstve obrany SR v oblasti bezpe\u010dnostnej a obrannej politiky a ako spravodajsk\u00fd analytik vojenskej rozviedky. V s\u00fa\u010dasnosti je extern\u00fdm spolupracovn\u00edkom Stredoeur\u00f3pskej vysokej \u0161koly v Skalici a p\u00f4sob\u00ed aj v mimovl\u00e1dnom sektore.<\/p>

R. Laml: N\u00e1rodn\u00e9 a nadn\u00e1rodn\u00e9 z h\u013eadiska spravodajskej \u010dinnosti malej krajiny<\/p>

V svojom pr\u00edspevku sa budem zaobera\u0165 niektor\u00fdmi aspektmi spravodajskej \u010dinnosti malej krajiny, najm\u00e4 problematikou zdie\u013eania inform\u00e1ci\u00ed. Zdie\u013eanie inform\u00e1cii, sa po teroristickom \u00fatoku na USA v roku 2001 stalo jednou z ciest zlep\u0161enia efekt\u00edvnosti spravodajskej \u010dinnosti. Tento pr\u00edstup sa okrem n\u00e1rodn\u00e9ho za\u010d\u00edna uplat\u0148ova\u0165 aj v nadn\u00e1rodnom kontexte a m\u00e1 svoje pozit\u00edvne, ale aj negat\u00edvne dopady a konsekvencie.<\/p>

Od \u201eneed to know\u201c k \u201eneed to share\u201c<\/h3>

Roz\u0161\u00edrenie pr\u00edstupu zdie\u013eania inform\u00e1cii m\u00e1 svoje korene v situ\u00e1cii po teroristick\u00fdch \u00fatokoch na USA, kedy bola snaha h\u013eada\u0165 nov\u00e9 a efekt\u00edvnej\u0161ie pr\u00edstupy k zaisteniu bezpe\u010dnosti krajiny. V tejto s\u00favislosti b\u00fdva uv\u00e1dzan\u00e9 aj takzvan\u00e9 \u201espravodajsk\u00e9 zlyhanie\u201c, kde za jednu z jeho pr\u00ed\u010din je pova\u017eovan\u00e1 aj roztrie\u0161tenos\u0165 inform\u00e1cii v r\u00e1mci syst\u00e9mu a ch\u00fdbaj\u00faca schopnos\u0165 ich celkovej anal\u00fdzy. N\u00e1rodn\u00e1 strat\u00e9gia pre vn\u00fatorn\u00fa bezpe\u010dnos\u0165 USA z roku 2002 uv\u00e1dza:<\/p>

\u201eHoci americk\u00e1 informa\u010dn\u00e1 technol\u00f3gia je najpokro\u010dilej\u0161ia vo svete, na\u0161e n\u00e1rodn\u00e9 informa\u010dn\u00e9 syst\u00e9my nedostato\u010dne podporuj\u00fa \u00falohu n\u00e1rodnej bezpe\u010dnosti. Dnes nie je \u017eiadny samostatn\u00fd org\u00e1n alebo po\u010d\u00edta\u010dov\u00e1 sie\u0165, ktor\u00e9 by integrovali inform\u00e1cie o n\u00e1rodnej bezpe\u010dnosti po celej krajine…. Namiesto toho v\u00e4\u010d\u0161ina inform\u00e1ci\u00ed existuje v r\u00f4znych datab\u00e1zach rozpt\u00fdlen\u00fdch medzi feder\u00e1lnymi, \u0161t\u00e1tnymi a miestnymi subjektmi. V mnoh\u00fdch pr\u00edpadoch si tieto po\u010d\u00edta\u010dov\u00e9 syst\u00e9my nem\u00f4\u017eu vymie\u0148a\u0165 inform\u00e1cie – ani “horizont\u00e1lne” (na rovnakom stupni vl\u00e1dnych org\u00e1nov) – ani “vertik\u00e1lne” (medzi feder\u00e1lnou, \u0161t\u00e1tnou a miestnou vl\u00e1dou).”1<\/sup><\/a><\/p>

Cestou k odstr\u00e1neniu t\u00fdchto limitov mala by\u0165 zmena paradigmatu, ktor\u00e1 b\u00fdva \u010dasto v skratke uv\u00e1dzan\u00e1 ako od \u201eneed to know\u201c k \u201eneed to share\u201c. Tento inovat\u00edvny pr\u00edstup sa okrem USA po \u010dase objavil aj medzin\u00e1rodnom prostred\u00ed.<\/p>

Princ\u00edp \u201eneed to know\u201c – princ\u00edp potrebnej znalosti2<\/sup><\/a>, m\u00e1 vo svoje podstate zabra\u0148ova\u0165 \u00faniku citliv\u00fdch inform\u00e1cii a mal by umo\u017e\u0148ova\u0165 pr\u00edstup len k t\u00fdm inform\u00e1ci\u00e1m, ktor\u00e9 je potrebn\u00e9 vedie\u0165 pre v\u00fdkon ur\u010ditej funkcie, resp. na plnenie ur\u010dit\u00fdch \u00faloh.<\/p>

Pod\u013ea spr\u00e1vy komisie, ktor\u00e1 vy\u0161etrovala okolnosti teroristick\u00fdch \u00fatokov na USA na jese\u0148 v roku 2001, pr\u00edstup \u201eneed to know\u201c v sebe obsahuje dva principi\u00e1lne omyly. Prv\u00fd predpoklad\u00e1, \u017ee je mo\u017en\u00e9 dopredu vedie\u0165, kto bude inform\u00e1ciu potrebova\u0165. Pod\u013ea druh\u00e9ho riziko ne\u00famyseln\u00e9ho prezradenia preva\u017euje nad pr\u00ednosom zo \u0161irok\u00e9ho zdie\u013eania inform\u00e1cii.3<\/sup><\/a>\u00a0Spr\u00e1va komisie pova\u017euje za nutn\u00e9 zlep\u0161i\u0165 pr\u00e1cu s inform\u00e1ciami a ich vyu\u017eitie, a preto odpor\u00fa\u010da zmeni\u0165 spravodajsk\u00fa kult\u00faru v prospech \u201eneed to share\u201c.<\/p>

Tento pr\u00edstup sa stal ur\u010duj\u00facim. Bola vypracovan\u00e1 aj \u0161peci\u00e1lna strat\u00e9gia spravodajskej komunity pre zdie\u013eanie inform\u00e1cii, ktor\u00e1 uv\u00e1dza:<\/p>

\u201eZdie\u013eanie inform\u00e1cii (\u201eneed to share\u201c) sa stalo nutnos\u0165ou na ochranu na\u0161ej n\u00e1rodnej bezpe\u010dnosti po \u00fatoku 11. septembra na na\u0161u krajinu. Kult\u00fara spravodajskej komunity \u201eneed to know\u201c, nutn\u00e1 po\u010das studenej vojny, sa v s\u00fa\u010dasnosti stala hendikepom ohrozuj\u00facim na\u0161u schopnos\u0165 odhali\u0165, odpoveda\u0165 a ochr\u00e1ni\u0165 proti terorizmu a \u010fal\u0161\u00edm asymetrick\u00fdm hrozb\u00e1m.\u201c4<\/sup><\/a><\/p>

Samotn\u00e9 zdie\u013eanie inform\u00e1cii definuje obdobn\u00e1 strat\u00e9gia zdie\u013eania inform\u00e1ci\u00ed vypracovan\u00e1 v r\u00e1mci Ministerstva obrany USA:\u00a0\u201eUrobi\u0165 inform\u00e1cie dostupn\u00e9 pre \u00fa\u010dastn\u00edkov (\u013eud\u00ed, procesov alebo syst\u00e9mu). Zdie\u013eanie inform\u00e1ci\u00ed obsahuje kult\u00farne, riadiace a technick\u00e9 spr\u00e1vania a funkcie, ktor\u00fdmi jeden \u00fa\u010dastn\u00edk vlastniaci alebo tvoriaci inform\u00e1cie p\u00f4sob\u00ed na in\u00e9ho \u00fa\u010dastn\u00edka\u201c5<\/sup><\/a><\/p>

Zmena paradigmy z \u201eneed to know\u201c na \u201eneed to share\u201c predstavuje komplexn\u00fd proces, ktor\u00fd obsahuje zmenu myslenia od politick\u00fdch l\u00eddrov cez riadiacich pracovn\u00edkov a\u017e po analytikov. Zah\u0155\u0148a tie\u017e zmenu cel\u00e9ho syst\u00e9mu pr\u00e1ce, zmeny organiza\u010dn\u00e9, normotvorn\u00e9 a pravdepodobne aj legislat\u00edvne. Vy\u017eaduje pritom vyspel\u00e9 technologick\u00e9 prostredie a taktie\u017e adekv\u00e1tne bezpe\u010dnostn\u00e9 opatrenia. Inform\u00e1cia, resp. spravodajsk\u00e1 inform\u00e1cia sa v tomto smere men\u00ed z jednotky na potenci\u00e1lnu mno\u017einu so \u0161ir\u0161\u00edm v\u00fdznamom aj obsahom. Potenci\u00e1l inform\u00e1cie sa pravdepodobnostne zn\u00e1sobuje a zvy\u0161uje svoju informa\u010dn\u00fa hodnotu.<\/p>

Do novej poz\u00edcie sa dost\u00e1va komunika\u010dn\u00fd syst\u00e9m. V r\u00e1mci \u201eneed to know\u201c bol vhodn\u00fd technologicko-informa\u010dn\u00fd syst\u00e9m len podporn\u00fd a spravodajsk\u00fd cyklus mohol prebieha\u0165 aj pomimo neho. \u201eNeed to share\u201c zo svojej podstaty v\u0161ak potrebuje adekv\u00e1tny syst\u00e9m umo\u017e\u0148uj\u00faci zdie\u013eanie inform\u00e1ci\u00ed v re\u00e1lnom \u010dase. Ide o kvalitat\u00edvne nov\u00fd vz\u0165ah, ktor\u00fd znamen\u00e1, \u017ee kvalitat\u00edvna \u00farove\u0148 cel\u00e9ho syst\u00e9mu zdie\u013eania inform\u00e1ci\u00ed je na takej \u00farovni, na akej je jeho najslab\u0161\u00ed prvok.<\/p>

Zmena paradigmy m\u00e1 aj svoje probl\u00e9mov\u00e9 str\u00e1nky. Jej cie\u013eom nie je bezhrani\u010dn\u00e9 spr\u00edstupnenie v\u0161etk\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed, ale n\u00e1jdenie vhodn\u00fdch a racion\u00e1lnych sp\u00f4sobov a limitov ich zdie\u013eania. Okrem limitov vypl\u00fdvaj\u00facich zo zaistenia bezpe\u010dnosti je aj tu potrebn\u00e9 vymedzi\u0165 a re\u0161pektova\u0165 limity ur\u010dit\u00fdch funk\u010dn\u00fdch \u00farovn\u00ed a oblast\u00ed. N\u00e1jdenie relevantn\u00fdch a najm\u00e4 funk\u010dn\u00fdch limitov bude pravdepodobne naj\u0165a\u017e\u0161\u00edm probl\u00e9mom pri aplik\u00e1cii novej paradigmy. Niekedy je tento probl\u00e9m formulovan\u00fd ako h\u013eadanie rovnov\u00e1hy medzi \u201eneed to know\u201c a \u201eneed to share\u201c. O niektor\u00fdch \u010fal\u0161\u00edch s\u00favislostiach riz\u00edk a limitov zdie\u013eania inform\u00e1cii budem hovori\u0165 aj \u010falej.<\/p>

Zdie\u013eanie inform\u00e1cii v nadn\u00e1rodnom kontexte<\/h3>

V nadn\u00e1rodnom a medzin\u00e1rodnom kontexte je zdie\u013eanie inform\u00e1cii mo\u017en\u00e9 a vhodn\u00e9 medzi krajinami, ktor\u00e9 maj\u00fa \u00fazke bezpe\u010dnostn\u00e9 v\u00e4zby a do ur\u010ditej miery aj spolo\u010dn\u00e9 z\u00e1ujmy. Z n\u00e1\u0161ho poh\u013eadu ide najm\u00e4 o Eur\u00f3psku \u00faniu a NATO, kde sa tento pr\u00edstup taktie\u017e za\u010d\u00edna uplat\u0148ova\u0165. O zdie\u013ean\u00ed spravodajsk\u00fdch inform\u00e1cii hovor\u00ed Eur\u00f3pska bezpe\u010dnostn\u00e1 strat\u00e9gia z roku 2003. V r\u00e1mci hlavn\u00fdch dokumentov NATO sa tento pr\u00edstup po prv\u00fd kr\u00e1t objavuje v Politickej smernici NATO z roku 2005. V\u00fdznam zdie\u013eania spravodajsk\u00fdch inform\u00e1cii je s\u00fa\u010das\u0165ou aj pred nieko\u013ek\u00fdmi d\u0148ami prijatej Strategickej koncepcii NATO.<\/p>

Jedna vec je ale politick\u00e1 deklar\u00e1cia, druh\u00e1 a ove\u013ea zlo\u017eitej\u0161ia je praktick\u00e9 rie\u0161enie probl\u00e9mov. Okrem u\u017e spom\u00ednan\u00fdch limitov, v nadn\u00e1rodnom kontexte naviac pristupuj\u00fa n\u00e1rodn\u00e9 z\u00e1ujmy, politick\u00e9 s\u00favislosti a \u010fal\u0161ie ot\u00e1zky.<\/p>

V r\u00e1mci NATO je problematika zdie\u013eania inform\u00e1cii rozv\u00edjan\u00e1 na taktickej aj strategickej \u00farovni. Na taktickej \u00farovni ide napr\u00edklad o zdie\u013eanie inform\u00e1cii oh\u013eadom improvizovan\u00fdch v\u00fdbu\u0161n\u00fdch syst\u00e9mov v Afganistane.6<\/sup><\/a>\u00a0Je pravdepodobn\u00e9, \u017ee t\u00e1to spolo\u010dn\u00e1 hrozba vytv\u00e1ra aj tlak na skuto\u010dne funk\u010dn\u00fd syst\u00e9m zdie\u013eania inform\u00e1cii a zdie\u013eanie inform\u00e1cii v tejto oblasti je v\u0161eobecne pova\u017eovan\u00e9 za prospe\u0161n\u00e9. Na strategickej \u00farovni je mo\u017en\u00e9 zdie\u013eanie inform\u00e1cii realizova\u0165 v r\u00e1mci syst\u00e9mov NIWS (Intelligence Warning System) alebo BICES (Battlefield Information Collection and Exploitation System),7<\/sup><\/a>\u00a0kde je v\u0161ak u\u017e pravdepodobne vy\u0161\u0161ia limitovanos\u0165 n\u00e1rodn\u00fdmi z\u00e1ujmami. Z h\u013eadiska in\u0161titucion\u00e1lneho je mo\u017en\u00fdm priestorom pre zdie\u013eanie inform\u00e1cii napr\u00edklad Intelligence Fusion Center, ktor\u00e9 bolo vytvoren\u00e9 v roku 20068<\/sup><\/a>.<\/p>

Zdie\u013eanie inform\u00e1cii \u2013 n\u00e1rodn\u00e9 v nadn\u00e1rodnom kontexte<\/h3>

R\u00e1d by som sa teraz venoval problematike zdie\u013eania inform\u00e1cii v nadn\u00e1rodnom kontexte z poh\u013eadu malej krajiny.<\/p>

Z poh\u013eadu men\u0161\u00edch kraj\u00edn, ktor\u00e9 maj\u00fa limitovan\u00e9 zdroje, nast\u00e1va ur\u010dit\u00e1 bezpe\u010dnostn\u00e1 dilema. Spektrum hrozieb je podobn\u00e9 ako pre \u0161t\u00e1ty v\u00e4\u010d\u0161ie a bohat\u0161ie, ale potenci\u00e1l ich pozn\u00e1vania je prirodzene men\u0161\u00ed a nemus\u00ed dosahova\u0165 potrebn\u00fa \u00farove\u0148. In\u00fdmi slovami, predpoklad nespoznania potrebn\u00e9ho je potenci\u00e1lne v\u00e4\u010d\u0161\u00ed ako u bohat\u0161\u00edch a v\u00e4\u010d\u0161\u00edch kraj\u00edn.<\/p>

Z h\u013eadiska sp\u00f4sobov z\u00edskavania inform\u00e1cii s\u00fa medzi z\u00e1kladn\u00e9 zvy\u010dajne zara\u010fovan\u00e9: OSINT \u2013 Open Source Intelligence, HUMINT \u2013 Human Intelligence, IMINT \u2013 Imagery Intelligence, SIGINT \u2013 Signal Intelligence a MASINT \u2013 Measurement and Signatures Intelligence. Spektrum met\u00f3d je v\u0161ak \u0161ir\u0161ie. Zvy\u0161ovanie technologickej \u00farovne umo\u017e\u0148uje zvy\u0161ova\u0165 \u00farove\u0148 u\u017e zn\u00e1mych met\u00f3d a s\u00fa\u010dasne aj vytv\u00e1ra\u0165 nov\u00e9. Tento proces na jednej strane vytv\u00e1ra podmienky pre zvy\u0161ovanie kvality spravodajskej \u010dinnosti, ale s\u00fa\u010dasne zvy\u0161uje n\u00e1roky na zdroje (materi\u00e1lne i \u013eudsk\u00e9) a taktie\u017e zvy\u0161uje n\u00e1roky na \u00farove\u0148 jednotliv\u00fdch et\u00e1p spravodajsk\u00e9ho cyklu \u2013 od pl\u00e1novania a riadenia spravodajskej \u010dinnosti, cez z\u00edskavanie a spracovanie inform\u00e1ci\u00ed a\u017e po ich distrib\u00faciu. Uveden\u00e9 met\u00f3dy z\u00edskavania inform\u00e1ci\u00ed maj\u00fa aj \u0161ir\u0161ie s\u00favislosti. Ich pou\u017e\u00edvanie znamen\u00e1 nielen dostupnos\u0165 potrebn\u00fdch technol\u00f3gi\u00ed, zariaden\u00ed a kompetentnej obsluhy, ale aj vybudovanie logistiky, v\u00fdcvik a pr\u00edpravu nov\u00fdch pracovn\u00edkov, existenciu v\u00fdvojovej z\u00e1kladne a pod. Ka\u017ed\u00e1 z vy\u0161\u0161ie uveden\u00fdch met\u00f3d je \u0161pecifickou odbornos\u0165ou a vy\u017eaduje odborn\u00fa z\u00e1klad\u0148u na vedeckej \u00farovni. Z h\u013eadiska mal\u00e9ho \u0161t\u00e1tu, a prirodzene limitovan\u00fdch zdrojov, je preto legit\u00edmna ot\u00e1zka, \u010di je spr\u00e1vne usilova\u0165 sa o z\u00edskavanie inform\u00e1cii v\u0161etk\u00fdmi dostupn\u00fdmi prostriedkami, alebo \u010di si vymedzi\u0165 len niektor\u00e9 met\u00f3dy, ktor\u00e9 bud\u00fa vyu\u017e\u00edvan\u00e9 a \u010falej rozv\u00edjan\u00e9. Pri pr\u00edstupe vyu\u017e\u00edvania v\u0161etk\u00fdch dostupn\u00fdch met\u00f3d (tzv. All Source Intelligence) existuje zna\u010dn\u00e9 riziko, \u017ee \u0161t\u00e1t nebude schopn\u00fd tieto rozv\u00edja\u0165 na potrebnej \u00farovni a d\u00f4jde k zaost\u00e1vaniu niektor\u00fdch, pr\u00edp. aj v\u0161etk\u00fdch uveden\u00fdch met\u00f3d a inform\u00e1cie takto z\u00edskavan\u00e9 nebud\u00fa ma\u0165 po\u017eadovan\u00fa hodnotu.<\/p>

Podobn\u00fd probl\u00e9m existuje v s\u00favislosti s geografick\u00fdmi limitmi a limitmi odborn\u00fdch oblast\u00ed z\u00e1ujmu. S\u00fa\u010das\u0165ou podstaty globalizovan\u00e9ho sveta je v\u00fdrazn\u00e9 zn\u00ed\u017eenie geografick\u00fdch limitov. Udalos\u0165 na jednom konci sveta m\u00f4\u017ee ma\u0165 priame dopady na \u0161t\u00e1t na konci opa\u010dnom, hoci medzi nimi nemusia by\u0165 \u017eiadne priame vz\u0165ahy. Logicky preto vypl\u00fdva, \u017ee aj pre mal\u00fd \u0161t\u00e1t je oblas\u0165 spravodajsk\u00e9ho z\u00e1ujmu glob\u00e1lne bezpe\u010dnostn\u00e9 prostredie. S\u00fa\u010dasne je v\u0161ak vysoko pravdepodobn\u00e9, \u017ee efekt\u00edvne glob\u00e1lne informa\u010dn\u00e9 pokrytie je prakticky nedosiahnute\u013en\u00e9. S\u00fabe\u017ene s t\u00fdmto probl\u00e9mom geografick\u00e9ho rozsahu existuje probl\u00e9m podobn\u00fd, a t\u00fdm je pokrytie v\u0161etk\u00fdch potrebn\u00fdch oblast\u00ed (ekonomika, energetika, v\u00fdskum a v\u00fdvoj nov\u00fdch technol\u00f3gi\u00ed a pod.) spravodajsk\u00e9ho z\u00e1ujmu. Ako pr\u00edklad m\u00f4\u017ee sl\u00fa\u017ei\u0165 oblas\u0165 energetiky, ktor\u00e1 je pre v\u0161etky \u0161t\u00e1ty \u017eivotne d\u00f4le\u017eit\u00e1. Napr\u00edklad odpove\u010f na ot\u00e1zku ropn\u00e9ho zlomu vy\u017eaduje z\u00edskanie inform\u00e1ci\u00ed z viacer\u00fdch regi\u00f3nov, ale aj inform\u00e1ci\u00ed z relat\u00edvne \u0161irok\u00e9ho spektra niektor\u00fdch \u0161pecifick\u00fdch odborn\u00fdch oblast\u00ed. Je preto potrebn\u00e9 re\u00e1lne uva\u017eova\u0165 o vlastn\u00fdch sp\u00f4sobilostiach a mo\u017enostiach z\u00edska\u0165 a spracova\u0165 relevantn\u00e9 inform\u00e1cie. Priznanie si ur\u010dit\u00fdch limitov neznamen\u00e1 rezign\u00e1ciu, ale reflektovanie re\u00e1lnych mo\u017enost\u00ed a umo\u017e\u0148uje orientova\u0165 z\u00e1ujem, s\u00fastredi\u0165 \u00fasilie a u\u017e spom\u00ednan\u00e9 limitovan\u00e9 zdroje do in\u00fdch d\u00f4le\u017eit\u00fdch oblast\u00ed. Neschopnos\u0165 n\u00e1js\u0165 odpove\u010f na v\u0161etky ot\u00e1zky je prirodzen\u00e1. Je preto potrebn\u00e9 prija\u0165 rozhodnutie o ich prioritiz\u00e1cii a ujasni\u0165 si svoju sp\u00f4sobilos\u0165 n\u00e1js\u0165 odpove\u010f, tzn. z\u00edska\u0165 a spracova\u0165 po\u017eadovan\u00e9 inform\u00e1cie. Spravodajsk\u00e9 \u00fasilie m\u00f4\u017ee by\u0165 zameran\u00e9 len do to\u013ek\u00fdch oblast\u00ed, ko\u013eko je \u0161t\u00e1t schopn\u00fd relevantne pokry\u0165.<\/p>

Jednou z mo\u017enost\u00ed rie\u0161enia t\u00fdchto probl\u00e9mov je vyu\u017eitie mo\u017enosti zdie\u013eania inform\u00e1cii v nadn\u00e1rodnom kontexte. Zdie\u013eanie tzv. surov\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed je pravdepodobne mo\u017en\u00e9 len vo ve\u013emi obmedzenom rozsahu, (napr\u00edklad v naliehav\u00fdch pr\u00edpadoch alebo v \u0161pecifick\u00fdch oblastiach \u2013 u\u017e spom\u00ednan\u00e9 improvizovan\u00e9 v\u00fdbu\u0161n\u00e9 syst\u00e9my). Re\u00e1lnej\u0161ie je zdie\u013eanie fin\u00e1lnych spravodajsk\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed medzi vz\u00e1jomne d\u00f4veryhodn\u00fdmi partnermi. Aj toto zdie\u013eanie m\u00f4\u017ee by\u0165 syst\u00e9movo rozpracovan\u00e9 a cielene \u2013 obsahovo aj geograficky \u2013 orientovan\u00e9.<\/p>

\u010eal\u0161ou mo\u017enos\u0165ou, o ktorej je mo\u017en\u00e9 uva\u017eova\u0165, je \u0161pecializ\u00e1cia. Pred nieko\u013ek\u00fdmi rokmi vtedaj\u0161\u00ed poradca gener\u00e1lneho tajomn\u00edka NATO Ch. Donelly, navrhol, aby sa mal\u00e9 \u0161t\u00e1ty, ktor\u00e9 nemaj\u00fa dostato\u010dn\u00e9 zdroje na rozvoj v\u0161etk\u00fdch s\u00fa\u010dast\u00ed ozbrojen\u00fdch s\u00edl, dohodli na vz\u00e1jomne v\u00fdhodnej \u0161pecializ\u00e1cii. Ka\u017ed\u00fd \u0161t\u00e1t by rozv\u00edjal len niektor\u00e9 druhy ozbrojen\u00fdch s\u00edl a tieto by sa vz\u00e1jomne dop\u013a\u0148ali. My\u0161lienka sa v kone\u010dnom d\u00f4sledku z r\u00f4znych pr\u00ed\u010din neujala, ale nie je d\u00f4vod neuva\u017eova\u0165 v podobnom duchu aj v oblasti spravodajstva. V s\u00fa\u010dasnosti predkladan\u00e1 predstava, \u017ee aj men\u0161ie \u0161t\u00e1ty s\u00fa schopn\u00e9 uskuto\u010d\u0148ova\u0165 spravodajsk\u00fa \u010dinnos\u0165 v jej celom rozsahu a na najvy\u0161\u0161ej mo\u017enej \u00farovni, je klamliv\u00e1. Objekt\u00edvne to nie mo\u017en\u00e9 a nedostatky existuj\u00fa, len nie s\u00fa prizn\u00e1van\u00e9. \u0160pecializ\u00e1cia region\u00e1lna, obsahov\u00e1 alebo zdrojov\u00e1 je jedn\u00fdm z mo\u017en\u00fdch rie\u0161en\u00ed.<\/p>

Mo\u017enosti zdie\u013eania inform\u00e1cii a \u0161pecializ\u00e1cie jestvuj\u00fa v r\u00e1mci NATO u\u017e v s\u00fa\u010dasnosti (BICES, NIWS). Je v\u0161ak ot\u00e1zkou nielen odborn\u00e9ho zhodnotenia, ale najm\u00e4 politickej ochoty a z\u00e1ujmu zdie\u013ea\u0165 inform\u00e1cie a ako pr\u00edpadn\u00fa \u0161pecializ\u00e1ciu v spravodajskej \u010dinnosti aj vyu\u017e\u00edva\u0165 v praxi.<\/p>

Rizik\u00e1 a limity zdie\u013eania inform\u00e1cii<\/h3>

Ale zdie\u013eanie inform\u00e1cii \u2013 samozrejme – nie je z\u00e1zra\u010dn\u00fdm liekom, m\u00e1 aj svoje negat\u00edvne str\u00e1nky a prin\u00e1\u0161a probl\u00e9my. Jedn\u00fdm z nich je ochrana zdrojov, \u010falej napr\u00edklad strata kontroly nad tokom inform\u00e1cii. Zdie\u013eanie inform\u00e1cii z\u00e1sadn\u00fdm sp\u00f4sobom roz\u0161iruje rozsah a mno\u017estvo dostupn\u00fdch inform\u00e1cii. Riadite\u013e FBI R. Mueller v janu\u00e1ri tohto roku uviedol, \u017ee zdie\u013eanie spravodajsk\u00fdch inform\u00e1cii zv\u00fd\u0161ilo ich po\u010det na sk\u013eu\u010duj\u00facu \u00farove\u0148. FBI dost\u00e1va inform\u00e1cie z viac ako 100 r\u00f4znych zdrojov a kan\u00e1lov – a to je ve\u013ek\u00e1 v\u00fdzva pre spravodajsk\u00fdch analytikov tieto inform\u00e1cie spracova\u0165.9<\/sup><\/a><\/p>

Ur\u010dit\u00e9 obavy vypl\u00fdvaj\u00face z podstaty zdie\u013eania, \u010do znamen\u00e1 roz\u0161\u00edrenie spektra dostupn\u00fdch inform\u00e1cii, ako aj zv\u00fd\u0161enie po\u010dtu ich u\u017e\u00edvate\u013eov a t\u00fdm zv\u00fd\u0161en\u00e9ho rizik\u00e1 ich \u00faniku, sa uk\u00e1zali do ur\u010ditej miery opodstatnen\u00e9. Pr\u00edkladom m\u00f4\u017ee by\u0165 zverejnenie utajovan\u00fdch dokumentov na WikiLeaks. Pod\u013ea dostupn\u00fdch inform\u00e1cii bol za ich \u00fanikom spravodajsk\u00fd vojensk\u00fd analytik, ktor\u00fd mal pr\u00edstup do klasifikovanej siete, v ktorej boli spr\u00edstupnen\u00e9 v r\u00e1mci zdie\u013eania inform\u00e1cii inform\u00e1cie viacer\u00fdch zlo\u017eiek. Samozrejme, \u017ee sa v tejto s\u00favislosti objavili n\u00e1zory o nutnosti zmeny a n\u00e1vratu k predch\u00e1dzaj\u00facemu syst\u00e9mu. S\u00fa\u010dasne v\u0161ak aj n\u00e1zory, ktor\u00e9 tento n\u00e1vrat nepova\u017euj\u00fa za vhodn\u00fd. T\u00e1to debata bude samozrejme aj na\u010falej pokra\u010dova\u0165.<\/p>

Z\u00e1ver<\/h3>

Pod\u013ea m\u00f4jho n\u00e1zoru m\u00e1 zdie\u013eanie inform\u00e1cii potenci\u00e1l zv\u00fd\u0161i\u0165 efektivitu spravodajskej \u010dinnosti. Jeho realiz\u00e1cia v n\u00e1rodnom a aj nadn\u00e1rodnom kontexte v\u0161ak prirodzene prin\u00e1\u0161a mno\u017estvo probl\u00e9mov a otvoren\u00fdch ot\u00e1zok. Ochota a schopnos\u0165 ich rie\u0161i\u0165 a taktie\u017e realizovate\u013enos\u0165 mo\u017en\u00fdch rie\u0161en\u00ed uk\u00e1\u017ee, \u010di tento pr\u00edstup bude pr\u00ednosn\u00fd.<\/p>

\u00a0<\/div>

1<\/sup>National Strategy for Homeland Security, 2002, s. 55, dostupn\u00e9 na:\u00a0www.dhs.gov\/xlibrary\/assets\/ nat_strat_hls.pdf<\/a><\/p>

2<\/sup>\u201ePrincip nezbytn\u00e9 znalosti (need to know), znamen\u00e1, \u017ee ten, kdo nepot\u0159ebuje konkr\u00e9tn\u00ed informaci ke sv\u00e9 pr\u00e1ci, nesm\u00ed ji zn\u00e1t a naopak, kdo ke sv\u00e9 pr\u00e1ci tuto informaci pot\u0159ebuje, zn\u00e1t ji mus\u00ed, a to v \u00faplnosti\u201c. In.: Zeman, P.: V\u00fdkladov\u00fd slovn\u00edk. Dostupn\u00e9 na:\u00a0http:\/\/www.uzsi.cz\/cz\/princip-nezbytne-znalosti.html<\/a><\/p>

3<\/sup>Bli\u017e\u0161ie pozri: The 9\/11 Commission report, Final Report of the National Commission on Terrorist Attacks Upon the United States, ISBN 0-16-072304-3, s. 417<\/p>

4<\/sup>Intelligence Comunity Information Shraging Strategy, 2008, s. 3. Dostupn\u00e9 na:\u00a0http:\/\/www.dni.gov\/reports\/IC_Information_Sharing_Strategy.pdf<\/a><\/p>

5<\/sup>DoD Information Sharing Strategy, 2007, s. 3. Dostupn\u00e9 na:\u00a0http:\/\/cio-nii.defense.gov\/docs\/ InfoSharingStrategy.pdf<\/a><\/p>

6<\/sup>Bli\u017e\u0161ie pozri napr.:\u00a0http:\/\/www.nc3a.nato.int\/news\/Pages\/20101028-Information-Sharing-C-IED.aspx<\/a><\/p>

7<\/sup>Bli\u017e\u0161ie pozri napr.: J. Kriendler: P\u0159edj\u00edm\u00e1n\u00ed kriz\u00ed. Dostupn\u00e9 na:\u00a0http:\/\/www.nato.int\/docu\/review\/2002\/issue4\/ czech\/art4.html<\/a><\/p>

8<\/sup>Bli\u017e\u0161ie pozri napr.: L. M. Mixon, Requirements and Challenges Facing The NATO Intelligence Fusion Center, Air War College, Air University, 2007. Dostupn\u00e9 na:\u00a0https:\/\/www.afresearch.org<\/a><\/p>

9<\/sup>Bli\u017e\u0161ie pozri: Securing America’s Safety: Improving the Effectiveness of Antiterrorism Tools and Interagency Communication (pdf), Senate Judiciary Committee, January 20, 2010 (published October 2010). Dostupn\u00e9 na:\u00a0http:\/\/www.fas.org\/irp\/congress\/2010_hr\/tools-qfr.pdf<\/a><\/p>

Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok<\/a><\/p>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t<\/section>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t","protected":false},"excerpt":{"rendered":"","protected":false},"author":1,"featured_media":4556,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[59],"tags":[],"class_list":["post-4612","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-sympozia"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/absd.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4612","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/absd.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/absd.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/absd.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/absd.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=4612"}],"version-history":[{"count":7,"href":"https:\/\/absd.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4612\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":5093,"href":"https:\/\/absd.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4612\/revisions\/5093"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/absd.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media\/4556"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/absd.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=4612"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/absd.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=4612"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/absd.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=4612"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}