Obsah
| Predhovor | |
|---|---|
| Zoznam tabuliek | |
| Zoznam skratiek | |
| Sekcia I | Úvod |
| Kapitola 1 | Definícia demokratického dohľadu nad bezpečnostnými a spravodajskými službami |
| Kapitola 2 | Potreba dohľadu nad bezpečnostnými a spravodajskými službami |
| Kapitola 3 | Hľadanie právnych noriem a najlepšej praxe dohľadu: Ciele, rozsah a metodika |
| Sekcia II | Služba |
| Kapitola 4 | Definovanie mandátu |
| Kapitola 5 | Menovanie riaditeľa |
| Kapitola 6 | Povolenie použitia špeciálnych právomocí |
| Kapitola 7 | Informácie a ich evidencia |
| Kapitola 8 | Vnútorné riadenie a kontrola služby |
| Sekcia III | Úloha exekutívy |
| Kapitola 9 | Dôvody na exekutívnu kontrolu |
| Kapitola 10 | Informovanosť ministrov a kontrola spravodajských služieb |
| Kapitola 11 | Kontrola špeciálnych operácií |
| Kapitola 12 | Medzinárodná spolupráca |
| Kapitola 13 | Poistky proti zneužitiu ministrami |
| Sekcia IV | Úloha parlamentu |
| Kapitola 14 | Dôvody na parlamentný dohľad |
| Kapitola 15 | Mandát orgánov parlamentného dohľadu |
| Kapitola 16 | Zloženie parlamentného orgánu dohľadu |
| Kapitola 17 | Bezpečnostná previerka členov orgánu dohľadu |
| Kapitola 18 | Právomoci parlamentu na získanie informácií a dokumentov |
| Kapitola 19 | Predkladanie správ parlamentu |
| Kapitola 20 | Kontrola rozpočtu |
| Sekcia V | Úloha externých kontrolných orgánov |
| Kapitola 21 | Riešenie sťažností občanov |
| Kapitola 22 | Dohľad nad službami nezávislými orgánmi v rámci administratívy |
| Kapitola 23 | Nezávislé orgány auditu |
| Prehľad najvhodnejšej praxe | |
| Ženevské stredisko pre demokratickú kontrolu ozbrojených síl (DCAF) | |
| Stredisko pre ľudské práva Univerzity v Durhame | |
| Nórsky parlamentný výbor na dohľad nad spravodajskými službam | |
| Prispievatelia | |
| Slovník termínov | |
Sekcia I : Úvod
Kapitola 1 : Definícia demokratického dohľadu nad bezpečnostnými a spravodajskými službami
V súčasnosti je ten najvhodnejší čas zaoberať sa otázkami bezpečnostných a spravodajských služieb. Po udalostiach z 11. septembra 2001 v USA a po teroristickom útoku v Madride 11. 3. 2004, mnohí z tých, ktorí sú zodpovední za dohľad nad spravodajskými službami v parlamentoch a exekutíve sú v súčasnosti zaangažovaní do vyšetrovania týchto služieb a spôsobov, akým politickí lídri narábajú so spravodajskými informáciami. Pred všetkými, ktorí sa podieľajú na dohľade nad špeciálnymi službami, nielen poslancami parlamentov a zodpovednými ministrami ale vrátane súdnictva a (vo voľnejšom slova zmysle) médiami a organizáciami občianskej spoločnosti, stojí neľahká úloha. Pri dodržaní rovnováhy medzi záväzkami bezpečnosti a demokracie, musia posúdiť, či návrhy spravodajských služieb sú oprávnené v zmysle zefektívnenia týchto služieb na jednej strane, pri dodržaní ich zodpovednosti a právneho poriadku na strane druhej.
Medzinárodný konsenzus
V súčasnosti rastie medzinárodný konsenzus v otázke demokratického dohľadu nad spravodajskými službami. Medzinárodné organizácie, ako Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD)1, Organizácia spojených národov (OSN)2, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OSCE)3, Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PACE)4 a Medziparlamentná únia5 jednoznačne uznávajú, že spravodajské služby by sa mali podrobovať povinnosti demokratickej zodpovednosti. Tabuľka 1 podáva ďalší prehľad noriem a štandardov dohľadu nad bezpečnostnými a spravodajskými službami, prijatými regionálnymi a globálnymi medzinárodnými organizáciami.6
Demokratický dohľad: Rôzne inštitúcie a činiteli
Demokratická zodpovednosť spravodajských služieb si vyžaduje exekutívnu kontrolu a parlamentný dohľad ako aj vstupy občianskej spoločnosti. Celkovým cieľom je izolácia bezpečnostných a spravodajských služieb od politického zneužitia bez izolácie od exekutívneho riadenia.7 Bezpečnostné a spravodajské služby musia reagovať na potreby ľudí prostredníctvom ich volených predstaviteľov, t.j., volených civilov v kabinete a parlamente, ktorí stelesňujú prevahu politickej kontroly nad bezpečnostnými a spravodajskými službami. V stručnosti, demokratický dohľad nad bezpečnostnými službami zahrnuje celý rad inštitúcií a činiteľov (Pozri Tabuľku 2).8
Tabuľka 2
Normy a štandardy demokratického dohľadu nad bezpečnostnými a spravodajskými službami prijaté (vybranými) medzinárodnými organizáciami
| UNDP | demokratická civilná kontrola armády, polície a ostatných bezpečnostných síl (správa uvádza princípy demokratického riadenia bezpečnostného sektora) | Human Development Report (Správa a ľudskom rozvoji) (2002) |
| OSCE | „Demokratická politická kontrola vojenských, polovojenských a bezpečnostných síl ako aj spravodajských služieb a polície” (špecifikované podrobným radom ustanovení) | Pravidlá politických a vojenských aspektov bezpečnosti (1994) |
| Rada Európy (Parlamentné zhromaždenie) | „Vnútorné bezpečnostné služby musia dodržiavať Európsky dohovor o ľudských právach… Akékoľvek porušenie Európskeho dohovoru pre ľudské práva na základe činnosti vnútorných bezpečnostných služieb musí byť schválené zákonom.” „Legislatíva musí schváliť jednoznačné a primerané zákony, ktoré dajú vnútorným bezpečnostným službám zákonný základ.” | Odporúčanie 1402 (1999) |
| EÚ (Európsky parlament) | „Kodanské kritériá” pre vstup zahrnujú: „právnu zodpovednosť polície, armády a bezpečnostných služieb…” | Agenda 2000, § 9 |
| Americký samit | „Ústavné podriadenie sa ozbrojených a bezpečnostných síl legálne ustanoveným orgánom našich štátov je pre demokraciu základom.” | Quebecký akčný plán, (2001) |
| Medziparlamentná únia | Demokratický dohľad spravodajských štruktúr by sa mal začať stanovením jasného a jednoznačne právneho rámca, uvedením spravodajských organizácií v štatútoch štátu, schválených parlamentom. Štatúty by mali ďalej špecifikovať limity právomocí týchto služieb, operačné metódy a tiež prostriedky, ktorými budú volané na zodpovednosť. | Parlamentný dohľad nad bezpeč. sektorom: Princípy, mechanizmy a prax, Príručka pre poslancov arlamentu č. 5., Ženeva, IPU/DCAF, 2003, s. 64. |
| Západoeurópske zhromaždenie (WEU) | Vyzýva národné parlamenty, aby (1) podporovali plány na reformy spravodajských systémov, brániac parlamentné výsady s cieľom dosiahnuť účinnejšie a efektívnejšie demokratické skúmanie činností na zhromažďovanie spravodajských informácií ako aj použitia týchto informácií. | Rezolúcia 113 (prijatá jednohlasne a bezo zmien Zhromaždením dňa 4. decembra 2002 (9. zasadanie) |
| OECD | Systém bezpečnosti (vrátane bezpečnostných a spravodajských služieb) by sa mal riadiť rovnakými princípmi zodpovednosti a transparentnosti platnými pre verejný sektor, najmä prostredníctvom väčšieho civilného dohľadu nad bezpečnostnými procesmi. | Rad smerníc a odkazov DAC „Reforma bezpečnostného systému a riadenie: politika a správna prax”, 2004 |
Každý činiteľ alebo inštitúcia dohľadu má svoju funkciu. Exekutíva kontroluje služby tým, že im stanovuje usmernenie, vrátane úloh, priorít a poskytuje dostupné zdroje. Okrem toho, parlament sa zameriava na dohľad, ktorý je zameraný skôr na všeobecné otázky a schvaľovanie rozpočtu. Parlament je aktívnejší pri ustanovovaní výborov na vyšetrenie škandálov. Súdnictvo má za úlohu monitorovať používanie špeciálnych právomocí (okrem adjudikovania nekalých praktík). Občianska spoločnosť, expertné skupiny (think-tanks) a občania môžu obmedziť fungovanie služieb poskytovaním alternatívnych názorov (think-tanks), odhaľovaním škandálov a kríz (médiá), alebo sťažnosťami týkajúcimi sa nekalých praktík (občania).
Tabuľka 2
Inštitúcie a činitelia dohľadu
- Vnútorná kontrola samotnými službami na základe legalizácie ich činnosti zákonom (schváleným parlamentom), vnútorné riadenie a podpora profesionálneho pracovného postoja;
- Exekutíva, ktorá vykonáva priamu kontrolu, určuje rozpočet, stanovuje všeobecné smernice a priority činností bezpečnostných a spravodajských služieb;
- Legislatíva, ktorá vykonáva parlamentný dohľad schvaľovaním zákonov, definujúcich a regulujúcich bezpečnostné a spravodajské služby ako aj ich špeciálne právomoci a prijímaním prideľovania zodpovedajúcich rozpočtových opatrení;
- Súdnictvo, ktoré monitoruje špeciálne právomoci bezpečnostných a spravodajských služieb a stíha delikty ich zamestnancov;
- Skupiny občianskej spoločnosti, médiá, think-tanks a výskumné ústavy, ktoré monitorujú štruktúru a fungovanie bezpečnostných a spravodajských služieb predovšetkým na základe verejných zdrojov. Jednotliví občania môžu obmedziť používanie špeciálnych právomocí bezpečnostných a spravodajských služieb prostredníctvom špeciálnych tribunálov, nezávislých ombudsmanov a alebo komisárov/generálnych inšpektorov ako aj národných a medzinárodných súdov;
- Na medzinárodnej úrovni neexistuje dohľad nad bezpečnostnými a spravodajskými službami, i keď Európsky súd pre ľudské práva (ECHR), ktorý pôsobí na základe Európskeho dohovoru o ľudských právach, môže dostať petície od jednotlivcov o činnosti vládnych orgánov z takmer všetkých európskych štátov.
Naviac, vzhľadom na to, že demokratický dohľad nad spravodajskými službami zahrnuje správanie rôznych zúčastnených činiteľov, je to tiež vecou politickej kultúry.Základy demokratickej povinnosti zodpovedať sa ako transparentnosť, zodpovednosť, účasť a citlivosť (voči ľuďom) naznačujú kultúru a určité správanie, ktoré prekračujú zákony a iné právne pravidlá. Napriek tomu, zákony by mali stanoviť a rešpektovať ľudské práva.
- 1OECD, Development Assistance Committee, Development Co-operation Report 2000, s. 8. Správa dostupná na http://www.oecd.org/home/
- 2UNDP, Development Report 2002, Deepening democracy in a fragmented world (Prehlbovanie demokracie v rozdelenom svete), s. 87, Správa dostupná na: http://hdr.undp.org/reports/global/2002/en
- 3OSCE, Code of Conduct on Politico-Military Aspects of Security (Pravidlá politických a vojenských aspektov bezpečnosti), 1994, odstavce 20-21.
- 4Parliamentary Assembly of the Council of Europe. Recommendation 1402 (Odporúčanie 1402). Dostupné online na: http://assembly.coe.int/Documents/AdoptedText/ta99/EREC1402.htm
- 5Born.H., Fluri,Ph., Johnsson, A. (eds.) Parliamentary Oversight of the Security Sector; Principles, Mechanisms and Practices (Parlamentný dohľad nad bezpečnostným sektorom; princípy, mechanizmy a prax), (Ženeva:IPU/DCAF,2003), s. 64-69.
- 6Pozri tiež Hänggi, H., „Making Sense of Security Sector Governance” (Zmysluplnosť riadenia bezpečnostného sektora), in: Hänggi, H., Winkler, t. (eds.), Challenges of Security Sector Governance (Výzvy riadenia bezpečnostného sektora), (Berlin/Brunswick, NJ:LIT Publishers, 2003).
- 7Leigh, I., „More Closely Watching the Spies: Three Decades of Experiences” (Bližšie sledovanie špiónov: Tri desaťročia skúseností), in: Born, H., Johnson, L., Leigh, I., Who´s Watching the Spies? Establishing Intelligence Service Accountability. (Kto stráži špiónov? Zavedenie zodpovednosti spravodajských služieb) (Dulles, V., A.: Potomac Books, INC., 2005
- 8Podľa Born, H. et al., „Parliamentary Oversight” (Parlamentný dohľad), s. 21.
