Asociácia bývalých spravodajských dôstojníkov spolu s Fakultou práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave usporiadali 1. 12. 2015 už 9. medzinárodné sympózium na tému „Potenciál spravodajských služieb proti medzinárodnému terorizmu“. Uverejňujeme referáty, ktoré budú koncom februára 2016 vydané v printovej verzii zborníka.

Asociácia bývalých spravodajských dôstojníkov spolu s Fakultou práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave usporiadali 1. 12. 2015 už 9. medzinárodné sympózium na tému „Potenciál spravodajských služieb proti medzinárodnému terorizmu“. Uverejňujeme referáty, ktoré budú koncom februára 2016 vydané v printovej verzii zborníka.

Obsah

Predslov

PhDr. Igor Cibula

Príhovory

Ing. Pavol Abrhan

HLAVNÉ REFERÁTY

L. Taba: Hrozba terorizmu ako dôsledok neregulovanej migrácie do Európy
P. Draxler: Nástroje a postupy pri nábore jednotlivcov do extrémistických skupín v Európe
P. Púčik: Svět islámu, teroristé a zpravodajské služby
L. Csipák: Teroristi plánujú útoky k významným moslimským sviatkom
G. Busby: Výzvy a riziká, ktorým čelia spravodajské služby v boji proti terorizmu – britské skúsenosti
K. Randák: Hlavní faktory ovlivňující činnost zpravodajských služeb v boji proti mezinárodnímu terorismu
P. Zeman: Zpravodajci hledají správný protiteroristický modus operandi
I. Cibula: Slovensko v boji proti medzinárodnému terorizmu

Závery zo sympózia


Predslov

Téma 9. medzinárodného sympózia, ktorú 1. decembra 2015 zorganizovali Asociácia bývalých spravodajských dôstojníkov v spolupráci Fakultou práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave, bola výrazne akcentovaná tým, čo sa stalo krátko predtým – 13. novembra – v Paríži. Ako organizátori sympózia sme tieto tragické udalosti nepredvídali, ale problematiku boja proti medzinárodnému terorizmu sme považovali už oveľa skôr za bezprostredne akútnu a naliehavú z hľadiska záujmov spravodajskej komunity, ktorá sa nevenuje len aktuálnemu spoločenskému dianiu, ale aj potenciálnym bezpečnostným rizikám. Už začiatkom januára 2015 bola Európa svedkom teroristického útoku na parížsku redakciu Charlie Hebdo, pri ktorom zomrelo dvanásť ľudí. Okrem toho prichádzali znepokojujúce správy o situácii v tzv. Go-No-Zones vo Francúzsku a v niektorých ďalších krajinách západnej Európy, ako aj informácie o teroristických akciách v iných končinách sveta. Podľa nás viaceré symptómy pri spravodajskej analýze pomerov na kontinente nasvedčovali tomu, že teroristické podhubie v Európe reálne existuje a potenciálne hrozby pribúdajú.

Napriek tomu, že protiteroristická problematika je v súčasnosti denno-denne pertraktovaná v médiách, nemožno s uspokojením akceptovať názory takýmto spôsobom prezentované verejnosti ako primerane vysvetľujúce podstatné aspekty protiteroristického boja a úlohu spravodajských služieb v tomto boji. Politici a tiež novinári iba povrchne a zjednodušene načrtávajú príčiny a súvislosti aktuálneho diania. Kvôli objektívnej a vecnej reflexii sa bývalí šéfovia spravodajských služieb, bezpečnostní experti a analytici pokúsili na sympóziu kompetentne vysvetľovať náročnosť a zložitosť boja proti medzinárodnému terorizmu. Predovšetkým išlo o to, aby sa profesionáone objasnili možnosti protiteroristickej stratégie a efektívnosť nástrojov spravodajských služieb, ktorými disponujú v boji proti terorizmu. Uvedené otázky zaujímajú všetkých, ktorým medzinárodný terorizmus priamo alebo aj nepriamo zasahuje do života.

Výmena názorov na sympóziu bola otvorená a úprimná. Pozornosť si zaslúži názor bývalého riaditeľa českej rozviedky Karla Randáka, že základom stratégie spravodajských služieb v boji proti terorizmu „by mala ,byť kontrola šírenia terorizmu a rôzne metódy odstrašenia“. Vyžaduje si to prekonať existujúce stereotypy v chápaní boja proti medzinárodnému terorizmu a cieľavedome využívať moderné technológie na získavanie informácií, ktoré kladú nové požiadavky na spravodajské služby, ich technickú vybavenosť a odbornú zdatnosť príslušníkov spravodajských služieb. Spravodajskú služby nevystačia s konzervatívnymi modelmi využívania ľudských zdrojov, ale potrebujú pracovať s nástrojmi digitálneho sveta. Digitálna revolúcia zasiahla do spravodajskej činnosti rovnako radikálne ako do iných ľudských profesií; práve preto počítajme s tým, že naši protivníci sú v tej sfére rovnocennými partnermi.

V takomto kontexte je osobitne dôležité spomenúť masový zber digitálne prenášaných informácií, ktorý podľa bývalého riaditeľa českej rozviedky Petra Zemana môže účinne pomáhať pri monitorovaní etnických usadlíkov v Európe, potenciálne podliehajúcich vplyvu islamistických džihadistov. V tejto súvislosti je inšpirujúci návrh vytvoriť kontrolnú inštitúciu komisárov, ktorí by v spravodajských službách vykonávali opakovane a vopred neohlásené kontroly využívania nazbieraných dát. Ponúkané riešenie by mohlo obnoviť naštrbenú dôveru verejnosti k spravodajským službám.

Referáty účastníkov sympózia potvrdili fakt, že spravodajské a bezpečnostné štruktúry disponujú bohatými skúsenosťami z boja proti medzinárodnému terorizmu. Aktuálnym problémom je však nezáujem alebo neochota politikov radiť sa so spravodajskými špecialistami a rešpektovať ich návrhy a odporúčania. Politické elity nie raz iba povrchne a konjukturálne diskutujú s odborníkmi, ktorí dôverne poznajú problematiku potenciálnych teroristických hrozieb a nástroje kontraterorizmu. Aktivity spravodajských služieb by nemali byť v tieni spoločenského záujmu, aj keď sú to uzavreté organizácie. Diskusia na sympóziu potvrdila názor, že efektívnejšie fungovanie spravodajských služieb v boji proti medzinárodnému terorizmu si vyžaduje kompetentnejší prístup politikov, ale aj porozumenie verejnosti pre činnosť spravodajských služieb.

 

PhDr. Igor Cibula,
predseda Asociácie bývalých spravodajských dôstojníkov

 

Príhovor

Vážený pán dekan, vážené dámy, vážení páni !

Váš medzinárodný seminár sa koná práve v čase, keď celá Európa – ba možno povedať bez zveličenia, že celý svet – žije tragickými udalosťami, ktoré sa odohrali pred dvomi týždňami v Paríži. Európa žije v obavách, či tragické udalosti sa nebudú opakovať v inej časti európskeho kontinentu; stratili sme každodennú istotu pokojného všedného dňa – ba s nedôverou hľadíme na migrantov, ktorí prichádzajú do Európy, aby tu hľadali záchranu pred terorom islamských teroristov a sociálnu perspektívu a istotu, ktorú stratili vo svojich krajinách sužovaných vojnou a sprievodnými katastrofami. Mnohých v Európe sa zmocňuje obava, že terorizmus sa udomácnil na prahu nášho domova a zneisťuje našu bezpečnú budúcnosť. Spoliehame sa na naše vlády, že použijú všetky prostriedky, aby predišli a zabránili teroristickej hrozbe, ktorá niekedy ohrozuje ľudské životy brutálnejšie ako prírodný živel, lebo prírodný živel dokáže človek predvídať.

Vaše podujatie považujem za významný príspevok k všeobecnému úsiliu nenechať sa teroristickými aktivitami zaskočený, nepripravený. Deviate medzinárodné sympózium o potenciále spravodajských služieb proti medzinárodnému terorizmu vytvára priestor na výmenu názorov, ako zapojiť spravodajské spoločenstvo do zápasu s teroristickými rizikami a kde koncentrovať sily a prostriedky, aby teroristi nedosiahli svoje strategické ciele. Skúsení spravodajskí dôstojníci, bezpečnostní experti a analytici majú príležitosť načrtnúť riešenia a uviesť prostriedky, ktoré prispejú k tomu, aby nebezpečenstvo terorizmu bolo eliminované a zbavené potenciálu vraždiť a zabíjať. Pochopiteľne, že nikto neočakáva, že proces boja proti terorizmu bude jednoduchý a krátky proces. Treba však postupovať systematicky, dôrazne a prezieravo!

Za pozitívum považujem fakt, že na sympóziu vystúpi pán George Busby, ktorý bude hovoriť o výzvach a rizikách, ktorým čelia v boji proti terorizmu spravodajské služby vo Veľkej Británii. Britské skúsenosti si na Slovensku osobitne ceníme, pretože ich považujeme za našich významných partnerov. S rovnakým záujmom očakávame vystúpenia bývalých šéfov českej rozviedky Karla Randáka a Petra Zemana o efektivite spravodajských služieb v boji proti terorizmu a o hľadaní protiteroristického modus operandi. Partneri zo zahraničia prinášajú na tohtoročné sympózium bohatú nádielku, ktorá je nielen podnetom na premýšľanie, ale poskytuje aj inšpiráciu k vlastným nápadom a postupom.

Organizátori 9. medzinárodného sympózia preukázali naozaj vysokú mieru predvídavosti, ak uvážime fakt, že iba pred dvoma týždňami došlo k teroristickým útokom vo Francúzku. I keď organizátori priamo nepredvídali tragické udalosti 13. novembra v Paríži, načasovanie termínu sympózia dokazuje, že pozorne sledujú spoločenský vývoj a reflektujú potenciálne bezpečnostné riziká. Zaslúžia si uznanie, že zorganizovali sympózium v čase, keď jeho téma je výsostne aktuálna. Kiež by tak prezieravo reagovali a konali aj naše oficiálne bezpečnostné štruktúry!

Chcem podotknúť, že v boji proti medzinárodnému terorizmu zohrávajú dôležitú úlohu nielen spravodajské služby, ale aj ostatné bezpečnostné štruktúry štátu. Na prvom mieste si zaslúžia spomenúť všetky zložky polície, ktorá je tak povediac v prvej línii boja proti medzinárodnému terorizmu. Práve tu treba pripomenúť, že účinnosť policajného zápasu s medzinárodným terorizmom si vyžaduje maximálnu súhru a koordináciu so spravodajskými službami. Efektívne prepojenie a komunikácia spravodajských a bezpečnostných štruktúr je jedinou spoľahlivo zárukou, že zápas s medzinárodným terorizmom prinesie také výsledky, ako spoločnosť očakáva.

Vážené dámy, vážení páni!

Fakulta práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave pred rokom oslávila desiate výročie svojej existencie. Myslím si, že do vienka jej pozitívnych aktivít patrí aj toto sympózium, ktoré už po deviaty raz organizuje Asociácia bývalých spravodajských dôstojníkov v spolupráci s touto vysokou školou. Je to jediné pravidelné medzinárodné fórum, kde sa stretávajú bývalí šéfovia spravodajských služieb, bezpečnostní experti a publicisti, ktorí pred verejnosťou otvárajú problémy, ktorými žije spravodajská komunita. Svojim významom tieto sympózia prekračujú rámec školy a poskytujú príležitosť preniknúť do tajomstiev tzv. spravodajskej kuchyne. Takýmto spôsobom nielen búrajú mýty o tajných službách, ale pomáhajú širokej verejnosti porozumieť zložitostiam zo zákulisia spravodajských služieb.

Za to patrí vďaka Asociácii bývalých spravodajských dôstojníkov a Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy, ktorá aktivity ABSD podporuje. Zaslúži si tiež pozornosť fakt, že na tejto škole ako jedinej na Slovensku môže študenti absolvovať výberový predmet Spravodajské služby.

Na záver si dovolím zaželať vám úspešný priebeh sympózia a prajem vám, aby ste v začatej tradícii úspešne pokračovali!

 

Ing. Pavol Abrhan,
predseda Osobitného kontrolného výboru
Národnej rady Slovenskej republiky
na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby

 

L. Taba: Hrozba terorizmu ako dôsledok neregulovanej migrácie do Európy

 

Lajos Taba (1952) – Po štúdiu na Vysokej škole chemicko-technologickej v Pardubiciach v odbore: Chémia a technológia výbušnín a raketových palív v roku 1974 nastúpil do služieb ministerstva vnútra v Budapešti, kde pôsobil ako expert, tlmočník a neskôr dôstojník operatívy. V období 1985-1990 bol maďarským konzulom v Prahe, potom do roku 1994 v Bratislave. Bol prvným styčným dôstojníkom medzi maďarskými a slovenskými spravodajskými službami. Po návrate do Budapešti zastával funkciu šéfa Národno-bezpečnostnej analytickej skupiny na Úrade vlády MR a neskôr pracoval ako diplomat (Istanbul, Sarajevo).

Všetci sme svedkami toho, že ilegálna (neregulovaná) migrácia vtrhla nečakane do života Európy. Žiadosti ilegálnych migrantov o azyl v Maďarsku dosiahli v roku 2012 počet 2 157 osôb, v roku 2013 ich bolo 18 000 a v roku 2014 sa tento počet zvýšil na 42 777 osôb, čo je zrejmá rastová tendencia. Výrazne veľkú časť tých, ktoré žiadali o azyl, tvorili ekonomickí utečenci.

Do marca tohto roku už vyše tridsaťtisíc tých, ktorí ilegálne prekročili zelenú hranicu medzi Srbskom a Maďarskom, podali si žiadosť o azyl (dokonca roku 2015 to môže dosiahnuť počet 200 000 osôb). Zmenilo sa národnostné zloženie žiadateľov o azyl: z Afganistanu je to vyše 20 %, zo Sýrie 16 %, celkový počet žiadateľov o azyl sa týka občanov 79 krajín. Pre žiadateľov bolo spoločné to, že takmer všetci prišli do Maďarska po trase: Turecko – Grécko – Macedónsko – Srbsko – Maďarsko; v žiadosti zdôvodňovali svoj príchod vojnou v Sýrii. Súčasne s tým sa ešte väčší tlak migrantov prejavil cez Stredozemné more na Taliansko a Španielsko. Môžeme konštatovať, že to už nie je utečenecká vlna, ale skôr riadená nátlaková invázia migrantov.

Hoci analytici už v minulých rokoch spomínali možnosť, že sa zintenzívni ilegálna migrácia, (prof. Kelly M. Greenhillová vo svojej knihe Zbraň masovej migrácie, už v roku 2011 upozornila na toto nebezpečenstvo ), ale v skutočnosti nebolo dosť konkrétnych informácií, ktoré by avizovali takýto vývoj. Každá analýza uvádzala do súvislosti nástup vlny ilegálnej migrácie s Islamským štátom, ale nikto nevedel poskytnúť o tom konkrétne dôkazy. Faktom však je, že už štyri mesiace po afrických udalostiach bolo vidieť, že mnohí sa vydali na cestu.

V marci počet tých, ktorí v Maďarsku prekročili zelenú hranicu, dosiahol za krátke obdobie počet 100 osôb za deň, neskôr už 500 osôb denne. Maďarská pohraničná stráž, systémy zaoberajúce sa cudzincami, polícia a služby i registračný systém prakticky zlyhali; takéto počty už nedokázali zvládnuť. Prostriedky, ktoré mali k dispozícii, ukázali sa ako nedostatočné a predovšetkým bruselské a maďarské právne normy bránili zavedeniu účinnejších opatrení a nasadeniu armády. Výsledkom bolo to, že utečenci zaplavili Budapešť a potom aj ulice Segedínu.

Prvé poučenie, ktoré môžeme odvodiť z týchto udalostí, je také, že nebol dostatok informácií. Maďarské spravodajské služby, ale ani spriatelené služby nedisponovali hlbšími informáciami. Prvé poznatky sa mohli definovať na základe pozorovaní a spravodajstva vyslaných novinárov.

Súčasne so stupňovaním chaosu sa pred analytikmi vynorili obrysy dôkladne pripravenej a veľmi dobre organizovanej akcie. Na dôvažok Islamský štát, ako hlavný organizátor, tesne spolupracoval so zločineckými bandami pašerákov ľudí. Poznáme príklad zo svetovej tlače, keď verejne popravili 10 ľudí a potom „divákom“ ponúkali možnosť, že keď zaplatia výkupné, v takom prípade môžu emigrovať. Skoro všetci opustili svoje domovy. Činnosť organizátorov cesty utečencov pred humanitárnou katastrofou sa prepojila s pašerákmi a tieto bandy spolu s organizátormi sa dostali už počas niekoľkých týždňov k významným finančným príjmom.

Prvé podstatné informácie pochádzali od novinárov sprevádzajúcich utečencov, pričom pohyb novinárov kontrolovali a vedome ich ,,pozicionovali”. Mohli si pozrieť iba určité miesta, hovoriť iba s určitými ľuďmi. Z analýz vyplynulo to, že organizátori cieľavedome zabudovali do svojej akcie psychologické prvky. Usmerňovali novinárov tak, aby ukazovali, aká je napätá situácia, koľko ľudí sa chystá na cestu do Európy a koľkí čakajú na možnosť odcestovať.

Jednoznačne sa ukázalo, že utečenci sú manipulovaní, vedome ich zavádzali, poskytli im falošné informácie. Podarilo sa dosiahnuť, že rozvášnená ,,masa” manipulovaných migrantov poslušne nasledovala „zhora“ prichádzajúce rozkazy. Obyvatelia utečeneckých táborov odmietli spoluprácu s orgánmi spravujúcimi tábory. Zdôrazňovali iba svoje práva a masa migrantov sa stala prakticky nezvládnuteľná; postupne sa radikalizovala a nakoniec násilne postupovala voči policajtom. Zaujímavé je zistenie, že väčšina organizátorov demonštrácií a tých, ktorí udávali tón, neprišla s utečencami peši, ale letecky sa dopravili do Európy a až tu sa pripojili k migrantom. Zrazu sa zjavili s megafónmi v rukách a po akcii zmizli.

Hlavný organizátor útoku proti policajtom na hraničnom priechode Röszke – 39-ročný Sýrčan Ahmed H. Tablighi utiekol po útoku na územie Srbska. O dva dni neskôr ho identifikoval podľa fotografie a zatkli na stanici v Győri – 350 kilometrov od srbsko-maďarskej hranice. Okrem vlastného pasu mal pri sebe osem ďalších sýrskych pasov, každý na iné meno a v každom bolo schengenské vízum. Žije na Cypre, kde má pracovné povolenie, podniká so svojou rybárskou loďou, vlastní päť automobilov a teraz sa chystá postaviť si dom za 90 tisíc eur. Je ženatý. Cyperské orgány však odmietli jeho žiadosť o poskytnutie štátneho občianstva. Spriatelené služby ho poznajú pod menom Jásir, je členom islamského fundamentalistického hnutia Jamaat-e-Islami (Zväz pre šírenie viery). Jeho úlohu ešte skúmajú príslušné bezpečnostné orgány.

Vypočúvanie migrantov neprináša veľa výsledkov, pretože nespolupracujú s príslušnými orgánmi; na nič sa nepamätajú, nevedia popísať organizátorov cesty, často ani nevedia, v akej krajine sa nachádzajú. Ľudia oklamaní pašerákmi predsa však len poslúžili užitočnými informáciami. Vyrozprávali všetko o tom, kde a kto organizoval cestu, koľko museli za ňu zaplatiť, aké pokyny dostali a čo bol dôvod, že sa vydali na cestu.

Príčiny sú dosť rôznorodé a zložité, ale pre osud každého je spoločné to, že svoje domovy museli opustiť, lebo sa normálny život stal nemožný vzhľadom na útoky Islamského štátu ( a tiež aj kvôli konfliktnej situácie v ich krajinách); v skutočnosti utekajú kvôli záchrane svojho života. Alebo preto, že situácia v libanonských, jordánskych a tureckých táboroch je taká zlá, že sa rozhodli radšej odtiaľ utiecť. Platí to pre cca 20-25 % utečencov. Ostatní, prichádzajúci zväčša z iných krajín, sa vydali na cestu z ekonomických dôvodov v nádeji na lepší život.

Vytvorili sa hlavné trasy. Cez Stredozemné more sa tlačí migračná vlna predovšetkým na Taliansko a Španielsko. Za prvých osem mesiacov roka preplavilo sa cez Stredozemné more 350 tisíc migrantov, z toho 235 tisíc do Grécka a asi 115 tisíc do Talianska, i do Španielska a na Maltu.

Na pevnine viedla jedna trasa cez Turecko – Grécko – Macedónsko – Srbsko – Maďarsko. Aj tu sa môžeme stretnúť s viacerými otáznymi okolnosťami, ktoré si vyžadujú ďalšie skúmanie. Zaujímavé je to, že migranti využívali takmer výhradne jeden kilometer široký pás srbsko-maďarských zelených hraníc, hoci sa ponúkalo viacero možností na prekročenie hraníc. Nepodarilo sa dokázať, ale je zrejme opodstatnené podozrenie, že pašeráci sa zamerali na diaľnice, keď organizovali presun cez Maďarsko. Neskôr sa pokúsili dostať migrantov aj cez menšie, druhotriedne cesty smerom na rakúske a slovinské hranice, ale na prekročenie hranice vždy využívali rovnaký úsek hraníc. Pravdepodobne tam sa im podarilo vybudovať ich potrebám zodpovedajúce základne. Na oboch stranách hranice sa rýchle objavili osoby, ktoré za účelom získania odpočinkových priestorov pre migrantov, pre svojich ľudí, kupovali pozemky v blízkosti hraníc. Registrované sú aj pokusy zločineckých skupín – spojených s pašovaním ľudí – preniknúť do maďarských inštitúcií. Pokúsili sa korumpovať pracovníkov štátnych orgánov v Maďarsku na rozličných stupňoch; predovšetkým sa pokúsili vybudovať si kontakty v systéme orgánov zaoberajúcich sa cudzincami a vydávaním víz. Mali dobre fungujúcu prieskumnú sieť. Keď orgány strážiace hranicu im pripravili pascu na niektorej ceste, skupiny migrantov do polhodiny zmenili trasu a obchádzkami sa usilovali vyhnúť sa týmto nástrahám.

Informácie získané pri vypočúvaní hovoria o tom, že ilegálnych organizátorov vo všeobecnosti riadili z krajín zaťažených konfliktami, odkiaľ ľudia utekali. Jednotlivé 100 – 500 členné skupiny utečencov sprevádzal jeden alebo dvaja ľudia, ktorí pravdepodobne dozerali na to, aby migranti dodržiavali pokyny. Pokyny prichádzali cez mobilné telefóny alebo prostredníctvom internetu. Jednotlivým skupinám pomáhali zvonku 5-6 členné skupiny. Jednotky prevádzačských organizácií sa ako bunky rozmiesťujú v tranzitných a cieľových krajinách a štafetovým spôsobom si odovzdávajú migrantov. V každej tranzitnej krajine získavajú miestnych organizátorov na strednej úrovni na plnenie čiastkových úloh. Objavili sa informácie, že na týchto akciách sa zúčastnili rozliční finančníci (získavali finančné prostriedky), právnici, sprievodcovia, majitelia priestorov na odpočinok, dopravcovia.

Maďarské orgány sa usilovali v rámci medzinárodnej spolupráce odhaliť základne na trasách cez Maďarsko, miesta na odpočinok, vedúce osobnosti na strednej úrovni a s nimi spojené osoby. Dosiahli aj čiastkové úspechy, podarilo sa zadržať viac ako 600 osôb pomáhačov, ale nepodarilo sa zaistiť nikoho spomedzi hlavných organizátorov.

Okrem spomínaných spôsobov dopravy migrantov boli aj tzv. VIP trasy, cez ktoré pohodlnejšie a rýchlejšie za vyššie poplatky dopravovali migrantov cez rozličné hranice, napríklad vďaka falošným dokladom aj letecky.

V súčasnosti je pašovanie ľudí jedným z najvýnosnejších obchodov v Európe. Jedného ,,klienta” dopravia za 6 000 eur, napríklad z Afganistanu do Nemecka. Migranta vybavia legendou. Dôsledne ho inštruujú, aby v nijakom prípade, keď ho zadržia, neuviedol nijaký priťažujúci fakt o organizátoroch pašovania. Pre nich je zárukou to, že banda pašerákov vždy veľmi pozorne sleduje pohyb migranta a keď on dodrží dohodu a dostane sa do hocijakého štátu, do tábora pre cudzincov, do 2 – 3 dní sa s ním skontaktujú, poskytnú mu nové dokumenty a zorganizujú, aby sa dostal ďalej.

Migranti po prekročení hraníc zahodili všetky dokumenty, našli sa medzi nimi potvrdenia o statuse utečenca, dočasný dokument, ktorý dostávali na macedónsko-srbskej hranici, dokumenty v gréckom jazyku, sýrske potvrdenia atď. Na časti dokumentov boli aj fotografie a odtlačky prstov. Utečenci tiež odhadzovali svoje mobilné telefóny, kde mali zachytené nejrôznejšie výjavy Islamského štátu.

Medzi zahodenými dokumentmi boli nájdeme aj také ,,cestovateľské príručky”, ktoré pomáhajú migrantom radami, mapami, informáciami o ich právach a detailne ich zoznamujú s pravidlami na získavanie odtlačkov prstov. Prisťahovalcov posmeľujú, aby si pýtali právnu ochranu a pomoc. Aj na internete môžu nájsť detailne informácie o jednotlivých krajinách, s menami a telefónnymi kontaktmi ľudí, na ktorých sa môžu migranti obrátiť o pomoc. Podľa informácií z médií tlač týchto príručiek financujú predovšetkým americké ľudsko-právne občianske organizácie. Medzi pomocníkmi v Maďarsku na prvom mieste bol uvedený Maďarský helsinský výbor.

Nepodarilo sa jednoznačne odpovedať na otázku, prečo zahadzovali utečenci svoje sýrske pasy, papiere o registrácii, dokumenty potvrdzujúce ich status utečenca, ktoré by podstatne uľahčili ich zákonný vstup do Európskej únie. So sýrskymi pasmi po registrácii sa môžu teraz zdržiavať v Nemecku tri roky.

Podľa názoru odborníka môže vysvetlenie spočívať v tom, že tí, ktorí zahodili svoje dokumenty, boli azda bojovníkmi Al-Kaidy, Al-Nusra Front alebo Islamského štátu a obávajú sa, že niekde v Európe alebo mimo Európy sú už na zozname osôb, po ktorých sa pátra alebo sú na zozname podozrivých. Chcú sa teda vyhnúť odhaleniu. Tento predpoklad potvrdzuje odmietanie poskytnúť odtlačky prstov. Alebo viacerí migranti sa odvolávajú na to, že keby sa zaregistrovali v Maďarsku, museli by sa tu usadiť a nedostali by sa do Nemecka alebo Švédska, ktoré ponúkajú oveľa viac sociálnej podpory.

V dôsledku toho všetkého nemožno dodržiavať princíp kontrolovaného vstupu, prekročenia hraníc, ako základný princíp Schengenského systému. A tak sa cez Maďarsko dostalo do Európskej únie približne 70 tisíc osôb, o ktorých nemáme nijaké údaje. Podľa odhadov sa v Maďarsku zdržiava ilegálne 15 až 20 tisíc osôb. Môže to mať ešte neskôr vážne dôsledky a je očividné, že ,,naozajstný výbuch” je ešte pred nami.

Rozšírili sa informácie, že na území Turecka masovo vyrábajú falošné sýrske pasy za odmenu 750-1000 eur na oficiálnom papieri získanom v Sýrii. Informácie o tom sú uvedené na Facebook-u v arabskom jazyku. V Bulharsku zabavili 10 000 kusov falošných bianko pasov.

Mohli by sme teraz zdĺhavo vyratúvať, s akými nebezpečenstvami musíme počítať v budúcnosti kvôli zlyhaniu kontrolných systémov a kvôli chýbajúcim kapacitám. Mohol by som uvádzať hrozby pre verejné zdravie, možný rast napätia v spoločnosti, radikálnych hnutí, rozšírenie organizovaného zločinu, problémy súvisiace s integráciou migrantov až po rast nebezpečenstva terorizmu. Faktom je, že v dôsledku nedostatku informácií a objektívnych znalostí, prevažnú časť výziev nového typu si sotva dostatočne uvedomujeme, ale práve v tom je ich nebezpečenstvo. Problém spočíva v tom, že jednoducho nedokážeme určiť spôsob riešenia jednotlivých otázok. Európska únia nevie nájsť riešenie krízovej situácie, ktorá vznikla, hoci sme v poslednej minúte poslednej hodiny. Plot na hraniciach je iba dočasné riešenie. Problém to nerieši, iba ho odsúva.

Keď analyzujeme problémy a úlohy, ktoré pred nami stoja, môžeme konštatovať, že spomedzi tých, ktorí v Európe rozhodujú, nikto nechce vziať na seba riziko materiálnych i krvavých obetí spojených s riešením príčin krízy; zodpovední nechcú riešiť problémy, ale iba chcú prežiť tento čas. Kým nebude jednotné stanovisko v Európskej únii, nemáme nijakú šancu postúpiť vpred k riešeniu.

Je isté, že žiadna krajina samotná ani nevie účinne vystúpiť zoči-voči uvedeným hrozbám. Európa – to sme my, my musíme spoločne čeliť tomuto nebezpečenstvu. Potrebujeme súdržnosť, inak nám reálne hrozí nebezpečenstvo, že sa musíme vzdať navyknutého spôsobu života a nebudeme vedieť zastaviť rozvrat Európskej únie.

Dovoľte mi ešte jednu poznámku. V mojom príspevku som nespomínal konkrétne dôkazy, napríklad o hrozbe terorizmu alebo o prítomnosti spiacich agentov. Viete, keby mi v mojich aktívnych rokoch dali úlohu, aby som destabilizoval Európsku úniu, s veľkou pravdepodobnosťou by som postupoval tak, ako pozorujeme to, čo sa odohráva v našom okolí dnes. Ak čo najskôr dáme tieto skutočnosti na vedomie tým, ktorí rozhodujú, o to bližšie sa môžeme dostať k riešeniu krízy.

Stručne som sa pokúsil načrtnú aktuálnu situáciu, ktorá vznikla v dôsledku neregulovanej migrácie do Európy. Už z tohto stručného náčrtu možno tušiť bezpečnostné riziká a hrozby, ktorým budeme čeliť. Existuje už veľa publikovaných faktov o tom, že migračná invázia signalizuje vážne komplikácie spoločenského vývoja na našom kontinente.

Politické riešenie: „Európska únia by mala nájsť spoločné riešenie” – to je dnes už hlúposť. Už je neskoro, už nie je možné nájsť účinné politické riešenie – po prvé kvôli zložitosti problému, po druhé kvôli impotencii politikov, po tretie kvôli rôznym záujmom jednotlivých európskych štátov.

Vieme iba to, že „riadená nátlaková migrácia“ je spôsobená nejakou skrytou silou v pozadí a jej cieľom je oslabiť Európu či aspoň Nemecko. Príliv ľudí z iných častí sveta povedie v našich krajinách k nestabilite. Nedokážem povedať, nakoľko je súčasná migrácia spontánna či zneužitá, ale je prakticky isté, že najneskôr po tohtoročnej utečeneckej kríze ju môžeme považovať nielen za bezpečnostnú hrozbu, ale taktiež za možnú zbraň. Je to ideálny lacný nástroj destabilizácie Európy alebo časti Európy, kde sa za víťazstvo v tomto hybridnom druhu vojny bojuje okrem iného pomocou manipulácie na internete, bez toho, aby ste potrebovali armádu.

Problém je globálny, riešenie tiež musí byť európske. Ale otvorené varovania, opakovane predkladané bezpečnostnými zložkami narážajú však na „hluché uši“ politikov. Tlak nie je ešte natoľko silný, aby politici boli nútení postupovať jednotne. V blízkej budúcnosti môžeme počítať s rastom napätia na Balkáne, v Nemecku a v rade ďalších štátov. Preto pre spravodajské služby štátov Európskej únie vyplývajú znásobené úlohy pri prenikaní do štruktúr, ktoré iniciujú a usmerňujú migračné tsunami, valiace sa na náš kontinent – získať informácie z hĺbky a upozorniť našich politikov na hrozbu, ktorá je už predo dvermi a jednou nohou už prekročila náš prah.

Text ostatných referátov je k dispozícii po kliknutí na celý článok

Celý článok