Asociácia bývalých spravodajských dôstojníkov spolu s Fakultou práva Paneurópskej vysokej školy usporiadali 7. 12. 2011 už 5. medzinárodné sympózium na tému „Problémy spravodajských služieb v otvorenej spoločnosti“. Uverejňujeme referáty, ktoré budú koncom januára 2012 vydané v osobitnom zborníku.

Asociácia bývalých spravodajských dôstojníkov spolu s Fakultou práva Paneurópskej vysokej školy usporiadali 7. 12. 2011 už 5. medzinárodné sympózium na tému „Problémy spravodajských služieb v otvorenej spoločnosti“. Uverejňujeme referáty, ktoré budú koncom januára 2012 vydané v osobitnom zborníku.

Obsah

Predslov

PhDr. Igor Cibula

Príhovory

Prof. JUDr. Jaroslav Ivor, DrSc.
Mgr. Martin Fedor, MEconSc.

HLAVNÉ REFERÁTY

K. Kulašik: Relevancia informácie v otvorenej spoločnosti XXI. storočia
P. Lieskovský: Podriadenosť spravodajských služieb politike
O. Krejčí: Zpravodajské služby v době krize
G. Petrovič: Problémy spravodajských služieb v otvorenej spoločnosti a otvorenej spoločnosti so spravodajskými službami
F. Schreier: Budúce výzvy spravodajských služieb
P. Zeman: Technologie, Zeitgeist a zpravodajství
I. Cibula: Limity lojality príslušníkov spravodajských služieb
P. Tóth: Komplikované vzťahy spravodajských služieb a médií v otvorenej spoločnosti

Závery zo sympózia


Predslov

Nielen na Slovensku, ale aj v iných demokratických krajinách pribúdajú požiadavky na väčšiu transparentnosť a otvorenosť pri spravovaní spravodajských služieb. Tradičná kultúra tajomstva na jednej strane a snahy prekonať zavedené stereotypy konšpiratívneho utajovania vyvolávajú oprávnené otázky, ktoré sú v súčasnosti diskutované v medzinárodnej spravodajskej komunite, ale zaujímajú aj širšiu verejnosť. Nielen medzi profesionálnymi spravodajcami sú otvárané témy, súvisiace s aktuálnou krízou politiky, zlyhaním spoločenských elít a tiež aj vplyvom búrlivo sa rozvíjajúcich technológií na fungovanie spravodajských služieb i reálnym významom spravodajských agentúr pre spoločnosť tretieho tisícročia.

Diskusia prebiehajúca v medzinárodnej spravodajskej komunite je venovaná otázkam, ktoré nie sú iba internými záležitosťami spravodajského spoločenstva. Nejde len o nové bezpečnostné riziká, týkajúce sa terorizmu a konšpirácií extrémistického radikalizmu, ale aj o potenciálne riziká, súvisiace so spolitizovaním spravodajských služieb a ich podriaďovaním utilitárnym mocenským záujmom. Rovnako aktuálnou témou je v súčasnej finančnej situácii plánovanie a rozdeľovanie zdrojov na zabezpečenie efektívneho fungovania spravodajských a bezpečnostných agentúr. Do zoznamu naliehavých otázok patrí tiež nezávislá a účinná kontrola spravodajských služieb, ako aj riešenie problémov nevyrovnaných vzťahov medzi spravodajskými zložkami štátneho aparátu a policajnými orgánmi.

V kontexte takýchto úvah sme vybrali pre naše medzinárodné sympózium tému „Problémy spravodajských služieb v otvorenej spoločnosti“. Podujatie už po piaty raz usporiadala Asociácia bývalých spravodajských dôstojníkov v spolupráci s Fakultou práva Paneurópskej vysokej školy, ktorá tradične podporuje na svojej pôde medzinárodnú výmenu názorov o spravodajských službách. Ocenenie tejto aktivity vyjadril dekan Fakulty práva PVŠ Prof. JUDr. Jaroslav Ivor, DrSc., ktorý vyzdvihol prínos sympózia pre výmenu poznatkov medzi teóriou a praxou vo sfére pôsobenia spravodajských služieb

Prínos sympózia zdôraznil aj predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť Ing. Martin Fedor. Pripomenul, že „spravodajské služby majú nenahraditeľné postavenie v prvej a úplne najdôležitejšej úlohe štátu: zabezpečiť bezpečnosť svojich občanov.“ Referáty jednotlivých účastníkov sympózia prispeli k tomu, aby otvorená spoločnosť mohla hlbšie chápať takto definované poslanie spravodajských služieb v otvorenej spoločnosti.

 

PhDr. Igor Cibula,
predseda Asociácie bývalých spravodajských dôstojníkov
 

 

Príhovor

Vážené dámy, vážení páni !

Keď sme sa pred piatimi rokmi s PhDr. Igorom Cibulom rozhodli zaradiť do učebného programu magisterského štúdia našej fakulty práva voliteľný predmet Spravodajské služby, boli sme vedení najmä snahou rozšíriť vedomostný obzor absolventa práv aj o základné poznatky z histórie, súčasnosti, právnej úpravy, cieľov a úloh jednej z nezastupiteľných činnosti štátu, ktorá má a bude mať svoje opodstatnenie i v moderne fungujúcej demokratickej spoločnosti.

Každoročne si tento predmet volí a absolvuje takmer 50% študentov ročníka, boli zaznamenané i prvé kvalifikačné práce z tohto predmetu a som presvedčený, že i niektorým našim absolventom (i keď z pochopiteľných dôvodov nedisponujem touto informáciou) pomohol zvoliť si svoje budúce povolanie. Predmet je veľmi pozitívne hodnotený i zo strany študentov z hľadiska obsahu a úrovne jeho vyučovania a treba poznamenať, že sme v súčasnosti jedinou fakultou práva v Slovenskej republike, ktorá má tento predmet zaradený vo svojom študijnom programe.

Nezostali sme však len pri pedagogickom pôsobení. Zásluhou Asociácie bývalých spravodajských dôstojníkov sa začala rozvíjať na tejto akademickej pôde i tradícia každoročných medzinárodných sympózií k témam spravodajských služieb. Boli to vždy témy výsostne aktuálne a vedené snahou rozvíjať výmenu poznatkov medzi teóriou a praxou, slovenskou legislatívou a medzinárodnými štandardami a skúsenosťami. Len pripomenutie, ktoré témy boli v minulých rokoch diskutované:

  1. Zmeny v spravodajských službách
  2. Spravodajské služby v demokratickej spoločnosti
  3. Ľudský faktor v spravodajských službách
  4. Národné verzus nadnárodné záujmy v činnosti spravodajských služieb

Mediálne prezentované kauzy posledných mesiacov či rokov v Slovenskej republike k činnostiam spravodajských služieb, pertraktované v elektronických či printových médiách so značnou dávkou bulváru, bez serióznych a korektných analýz a záverov, posilňujú úsilie o vecné odborne fundované riešenie problémov spravodajských služieb.

Dovoľte mi preto, privítať vás všetkých v mene spoluorganizátora tohto medzinárodného sympózia na našej akademickej pôde už na piatom – jubilejnom ročníku na tému: Problémy spravodajských služieb v otvorenej spoločnosti. Som rád, že sa i toto sympózium koná za záujmu zástupcov parlamentu, verejného ochrancu práv, štátnych orgánov, médií, študentov, odbornej i laickej verejnosti.

Osobitne si dovolím privítať viacerých hostí – autorov referátov na tomto sympóziu. Za všetkých chcem menovite privítať pána plukovníka vo výslužbe Freda Schreiera, konzultanta ženevského Strediska pre demokratickú kontrolu ozbrojených síl (DCAF) v oblasti stratégie, bezpečnosti, reformy bezpečnostného sektora a spravodajských služieb. Pána generála vo výslužbe Gorana Petroviča, ktorý viedol Bezpečnostno-informačnú agentúru Srbska (BIA), neskôr spravodajskú službu ministerstva zahraničných vecí a je oceňovaný najmä pre efektívnu spoluprácu s Medzinárodným trestným súdom v Haagu. Ako predstaviteľ civilného sektoru vystúpi prof. PhDr. Oskar Krejčí, CSc., prorektor Vysokej školy medzinárodných a verejných vzťahov v Prahe.

Osobitne chcem oceniť účasť RNDr. Petra Zemana, signatára Charty 77, pravidelného účastníka všetkých doterajších sympózií, ktorý sa venuje najmä problematike transformácie spravodajských služieb v postkomunistických krajinách.

Vážené dámy, vážení páni!

Iste budete súhlasiť so mnou, že spravodajské služby i v liberálnom, demokratickom štáte musia pracovať v kontexte právneho poriadku, kontrol a poistiek a v duchu transparentnej zodpovednosti. Cieľom je a musí byť izolácia od politického zneužitia bez izolácie od exekutívneho riadenia s cieľom efektívneho eliminovania všetkých bezpečnostných rizík a ohrození rozvoja demokratickej spoločnosti.

V tomto zmysle očakávam mnohé významné námety, poznatky a odporúčania, ktoré tak ako v minulých rokoch bezosporu odznejú i na dnešnom sympóziu.

Želám vám všetkým užitočne strávený deň na našej akademickej pôde.

 

Prof. JUDr. Jaroslav Ivor, DrSc.,
dekan Fakulty práva
Paneurópskej vysokej školy

 

Príhovor

Vážené dámy, vážení páni,

ďakujem Asociácii bývalých spravodajských dôstojníkov za možnosť prihovoriť sa k účastníkom tohto sympózia. A zároveň mi dovoľte vysloviť uznanie, že sa vám darí udržiavať túto užitočnú tradíciu. Doteraz som mal možnosť iba čítať skvelé zborníky, osobne som na vašom sympóziu po prvýkrát. Lebo viete, ako sa na Slovensku hovorí: lepšie raz vidieť ako stokrát počuť. Na tejto pôde by som však túto našu ľudovú múdrosť radšej nerozvádzal.

A už vôbec nie akurát v tomto čase. Niekto by mohol povedať, že k vášmu tohtoročnému sympóziu priniesol život nevšedné „sprievodné podujatia“. Momentálne zamestnávajú nás, členov kontrolných výborov v parlamente, zamestnávajú políciu a prokuratúru a znechucujú verejnosť. Iste viete, na čo narážam – ale nechcem hovoriť o tomto konkrétnom prípade.

Nechcem dnes hovoriť ani o reformách v našich spravodajských službách. Podľa môjho názoru sú nevyhnutné. Nie kvôli aktuálnemu kontextu. Iba takýto motív by bol povrchný. Robiť napríklad ekonomické reformy pod tlakom nemusí ohrozovať ich kvalitu. Väčšinou sa bez neho také reformy nedajú politicky urobiť. Robiť reformy v spravodajskej komunite pod nejakým verejným tlakom nie je dobrá cesta. A už vôbec nie len kvôli nemu. Môj obľúbený výrok pochádza od prezidenta Eisenhowera. „Páni, prestaňte diskutovať, riešte problém!“ V tomto prípade sa nedá použiť. U nás sa totiž, bohužiaľ, zatiaľ ani len poriadne nediskutuje na tému reforiem spravodajských služieb.

Chcem dnes hovoriť o dôvere. Spravodajské služby majú nenahraditeľné postavenie v prvej a úplne najdôležitejšej úlohe štátu: zabezpečiť bezpečnosť svojich občanov. Niet významnejšej úlohy štátu. Spravodajské služby sú však jediným aktérom, ktorý sa so splnenou úlohou nemôže verejne pochváliť. Ak veci fungujú, pred verejnosťou si zásluhy pripisuje všelikto. Napriek tomu aj spravodajské služby potrebujú dôveru, vrátane dôvery širokej verejnosti.

Považujem za dlhodobo neudržateľné, aká je situácia u nás. Dôvera je na bode mrazu. Panujú všeobecné pochybnosti, či spravodajské služby nezneužívajú možnosti, ktorými pri svojej práci disponujú, zvlášť v oblasti nasadzovania informačno-technických prostriedkov (ITP). A znovu – nehovorím o nejakom konkrétnom prípade. Ani nehovorím o tom, či – a nakoľko – a v ktorých prípadoch – sú tieto pochybnosti odôvodnené. Vôbec nie. Hovorím o dlhodobom jave. Spôsobuje škody všetkým, spravodajským službám na prvom mieste. A keď spôsobuje škody im, potom spôsobuje škody aj štátu. A teda jeho občanom.

Nepatrím medzi politikov, ktorí sa domnievajú, že čím viac kontrolných právomocí dostane nejaký kontrolný výbor alebo hoci aj nejaký iný orgán – tým efektívnejšie budú služby pracovať, tým skôr predídeme problémom, prekračovaniu právomocí alebo dokonca porušovaniu zákonov… Po páde železnej opony aj tradičné demokracie iba začali hľadať nové formy demokratickej kontroly. A správne nastavené kontrolné mechanizmy môžu pomáhať, samozrejme. Som však presvedčený, že najdôležitejším a hlavným garantom spravodajskej služby v demokratickom štáte bude vždy osobná a profesionálna integrita každého jedného príslušníka spravodajskej komunity. To je alfa a omega. A toto bude vždy zodpovednosťou riaditeľov, šéfov, dôstojníkov spravodajských služieb.

Aj tak však dôveryhodnú a presvedčivú kontrolu potrebujeme. A my, dnes na Slovensku, ju potrebujeme osobitne. A potrebujeme ju zvlášť v oblasti používania ITP. Súrne ju potrebujeme dokonca aj keby platilo, že v našich spravodajských službách nedochádza k žiadnemu prekračovaniu právomocí alebo dokonca k porušovaniu zákonov. My dnes totiž potrebujeme nové mechanizmy kontroly, osobitne v citlivej oblasti nasadzovania ITP, aby sme vrátili základnú dôveru v spravodajské služby. Potrebujeme také mechanizmy, ktoré budú garantovať, a to zrozumiteľným spôsobom aj pre verejnosť, že masové hlboké predsudky sú neodôvodnené, totálne podozrievanie nenáležité, a v prípade pochybení existuje možnosť brániť sa.

Vážené dámy. vážení páni,

nie som tu dnes ako panelista na konkrétnu tému. Ale venoval som sa najmä jednej téme. Z vášho profesionálneho pohľadu môže vyzerať príliš úzko, parciálne. Som si toho vedomý, že takou aj v skutočnosti je. Ak však chcem ako volený zástupca občanov niečo urobiť v prospech efektívneho systému spravodajských služieb – a myslím, že pre ne treba veľa urobiť – potom nemôžem ignorovať fakt, že práve takto zúžene vidia spravodajské služby naši občania, aj médiá, bohužiaľ, aj niektorí politici.

Preto si myslím, že niekde treba začať. Aby sme potom mohli rozumne pokračovať. Som presvedčený, že v tejto konkrétnej téme sa už dá použiť Eisenhowerov citát: Páni, prestaňte diskutovať, riešte problém.

Beriem ho osobne.

Vám želám úspešné rokovanie!

 

Mgr. Martin Fedor, MEconSc.,
predseda Výboru Národnej rady SR
pre obranu a bezpečnosť

 

K. Kulašik: Relevancia informácie v otvorenej spoločnosti XXI. storočia

 

Doc. PhDr . Karol K. Kulašik, CSc (1944) – Študoval na Univerzite a Vojenskej akadémii v Bratislave a v Brne. Slúžil v ozbrojených silách na rôznych veliteľských a štábnych funkciách a tiež vo vojenskom školstve. Habilitácia z problematiky zbrojného priemyslu. Pracoval na Ministerstve obrany SR a z aktívnej služby odišiel v hodnosti plukovníka. Neskôr pôsobil v štátnej službe a diplomacii. Aktuálne je externým docentom na Vysokej škole medzinárodných a verejných vzťahov.

Informácia úzko súvisí s tým, čo označujeme ako otvorenú spoločnosť. Informácia je však široké spektrum. Pokúsim sa načrtnúť niektoré problémy z dnešnej oblasti informácie, ktoré majú istý vplyv na hodnotenie niektorých politických a ekonomických procesov.

Otvorenú spoločnosť v širších súvislostiach si predstavujeme mimo iného ako spoločnosť, kde existuje právo na kritiku a sebareflexiu, uplatňovanie kritických a racionálne vedeckých prístupov. Ale podľa K. R. Poppera otvorená spoločnosť by mala znamenať aj odpor voči doktrínam, rovnostársky princíp a isté definovanie úlohy a postavenia štátu, ktorý má chrániť slobodu všeobecne a jednotlivca pred ohrozením zo strany štátnej moci. Inštitúcie štátu by mali byť neutrálne, vrátane vlády – a jednou z hlavných úloh štátu ma byť ochrana slobody jednotlivca aj pred ohrozením zo strany štátnej moci.

To je – pravda – všeobecné hodnotenie, ale pre našu tému je dôležité, aké miesto má napríklad informácia v takomto systéme, teda otvorenej spoločnosti. Základná téza definuje každú informáciu, ktorá nie je tajná, ako informáciu verejnú, prístupnú občanom . To samozrejme súvisí s tým, ako realizujeme prácu s informáciou. Pretože hovoríme o otvorenej spoločnosti, tak informácia, ktorá nie je tajná, ma byť prístupná v ľahko dostupnej a zrozumiteľnej forme. Spomínaná práca s informáciou okrem politickej roviny, ma aj právnu rovinu. Napríklad právny poriadok Slovenskej republiky ma asi 70 predpisov, ktoré upravujú právo verejnosti na informáciu .

Informáciu výrazne ovplyvňuje jej dostupnosť, ktorá je spojená s nárastom prísunu informácii a rýchlosťou, ktorou ich môžeme získať. Najmä dostupnosť a rýchlosť v XXI. storočí od základu zmenila prístup k informácii . Jeden príklad z minulosti: 25 . marca 1506 cisárska kuriérna služba vyrazila z Bruselu do Innsbrucku s informáciou o najnovších politických zmenách vo Flámsku. Dňa 31.marca cisár Maximilián I. a jeho poradcovia mali po 130 hodinách a prekonaní 750 kilometrov správu k dispozícii. Rýchlosť posunu informácie dnes už vzbudzuje iba úsmev, ale otázka kvality informácie zostáva nezmenená.

Práve kvalita informácie je rozhodujúca – a to je aj dnes v globalizovanom svete po 500 rokoch veľký a rozhodujúci problém. Poznáme príklad z prelomu XX. a XXI. storočia, keď utečenec z Iraku Rafid Ahmed Alwan al-Janabi uvádzal informácie o tajných programoch vývoja zbraní hromadného ničenia vtedajšou vládou v Bagdade. Informácie bol dlho určené iba pre úzky kruh špecialistov Spolkovej spravodajskej služby, ktorá informovala svojich partnerov v USA. Spomínané informácie a ich zdroj neboli dostupné verejnosti. Teroristický útok 11. septembra 2011 radikálne zmenil politickú situáciu a z pôvodnej tajnej informácie sa v USA stala informácia verejná, transformovaná do podoby politického argumentu. Dostupnosť a rýchlosť šírenia informácie o tajnom programe zbraní ABC v Iraku otvorila cestu k druhej vojne v Zálive a v konečnom dôsledku viedla k spochybneniu dôveryhodnosti štátnej administratívy prezidenta Georga W. Busha a zahraničnej politiky USA. Ak sa zamyslíme nad podrobnosťami celého prípadu mobilných labolatorií „na výrobu biologických zbraní“, tak okrem kategórie „dezinformácia “ do popredia vystúpi fenomén, ktorý poznáme ako “ skupinové myslenie “ .

Spochybňovanie predpokladov takéhoto rozhodnutia ustúpi pred nutnosťou politickej dohody – a to znamená, že pravda je to, čo je v tomto prípade potrebné. Motív, odplata za 11. september a odhalenie vinníka je odrazu realitou. Prípad zdroja a použitie informácie známej dnes pod menom „Curveball“ je konkrétnym dôkazom, ako možno pri dnešnom rýchlom šírení a dostupnosti informácie dosiahnuť efekt, ktorý v istom momente spochybní vážnosť a serióznosť informácie v otvorenej spoločnosti (nemecká tlač používala výraz Total Hokum).

Informáciu, ktorá bola pôvodne utajovaná a potom zverejnená, sme spomenuli. Existuje aj opačný postup – informácia, ktorá je od začiatku prístupná verejnosti a nie je záujem na jej utajovaní . Typickým príkladom je havária v jadrovej elektrárni Fukushima. Samozrejme, patrí do kategórie “ panickej “ informácie, ale zaujímavá je reakcia v rôznych krajinách. V Nemecku bola informácia interpretovaná ako apokalypsa, a preto nemecká vláda musí doterajší kurz v používaní jadrovej energie radikálne a okamžite zmeniť. Dostupnosť a rýchlosť šírenia údajov o katastrofe jadrových zariadení vyvolala veľké verejné vzrušenie a následne rozšírila rady odporcov jadrovej energie. Kolektívne emócie rozhodujúcim spôsobom ovplyvnili interpretáciu informácie. Následný tlak verejnej mienky viedol k známemu rozhodnutiu spolkovej vlády v otázke jadrovej energie. Ak sa však pozrieme na dôvody rozhodnutia vlády, tak vidíme , že to nemohla zapríčiniť iba sila informácie o katastrofe. Pravou príčinou, prečo spomínaná informácia mala taký dopad nie je iba jej dostupnosť a rýchlosť, ale politická kultúra v Nemecku. Odpor proti jadrovej energii má za sebou v Spolkovej republike od roku 1960 dlhoročný politický vývoj, ktorý sa postupne transformoval do podoby politickej strany – hnutia Zelených a stal sa pevnou súčasťou každodenného politického života. Hnev, pohoršenie, strach, už spomínané veľké verejné vzrušenie z jadrovej havárie vyvolalo bezprostrednú reakciu časti spoločnosti, ktorá bola ochotná slepo nasledovať to, čo už poznala z dlhoročného politického boja a čo bolo pevnou súčasťou nemeckej politickej kultúry. Informácia má dnes možnosť za istej situácie, napr. v podobe “ apokalypsa “ – ak je kompatibilná s politickou kultúrou v regióne – nielen ovplyvniť, ale aj zmeniť politickú a ekonomickú situáciu . Príklad panickej informácie ako Fukushima a jej dôsledky na zmenu v politike štátu je dostatočne výstižný .

Slovenská republika, ako vidíme z posledných udalostí napr. na Ministerstve obrany SR a vo Vojenskom obrannom spravodajstve, nie je imúnna pred dopadom informácií, i keď občas je to pre niektoré skupiny v spoločnosti nóvum. Informácie sú prístupne, ale problém je s ich transformáciou v domácich pomeroch . Tak ako v spomínanom príklade “ panickej “ reakcie aj u nás výrazne ovplyvňuje informácia domáce politické prostredie a následne celú spoločnosť . Ak by sme z problematiky úniku informácii z Vojenského obranného spravodajstva spracovali hodnotenie, tak určite nájdeme viacero bodov porovnateľných s príkladmi, ktoré sme spomenuli.

V našich podmienkach charakteristickým rysom politickej kultúry je chýbajúca historická sebareflexia spoločnosti a najmä ilúzia názorovej plurality. V politickom živote to znamenalo výrazne limitovanie skutočného vplyvu informácii o Vojenskej spravodajskej službe a Ministerstve obrany SR, napriek rýchlosti, všeobecnej dostupnosti a mnohým detailom. Ako sme videli, celý problém a skutočná podstata informácie o odpočúvaní, sa rozplynula v množstve okrajových detailov a nekvalifikovaných argumentov. Základná otázka, zlyhanie systému, nefunkčná kontrola, evidentný pokus o zneužitie spravodajskej služby v otvorenej a demokratickej spoločnosti zostali mimo pozornosti. Politická zodpovednosť sa rozplynula vo vzájomnom obviňovaní na úrovni politických strán a presunom zodpovednosti pred verejnosťou na kontrolný výbor parlamentu.

Skutočný dopad na politickú scénu a celú spoločnosť je mimoriadne rozsiahly a nedá sa zúžiť iba na konkrétny problém VOS, respektíve rezortu obrany.

Dôsledky budú dlhodobé s vplyvom nielen na vnútornú politiku, ale dotknú sa aj postavenia Slovenskej republiky v zahraničnopolitickej oblasti ( NATO ).

Informácia nemá v súčasnom globalizovanom svete – tak ako technologické, ekonomické alebo komunikačné procesy – hranice v klasickom, historickom chápaní. Informácia dneška je súčasťou transnacionálnej politiky. Globalizácia informácie zmenila výrazne celkovú situáciu realizácie politiky, život spoločnosti, ekonomické procesy, vzdelanie atď. Nové miesto globalizovanej informácie zmenilo zásadne i jednu dôležitú oblasť, kde informácia má rozhodujúcu rolu – a to štruktúru politického rozhodovania.

Centrálna pozícia štátnej moci zostáva, ale podmienky, v ktorých pôsobí, sa zmenili. Rýchlosť, dostupnosť a najmä prísun množstva informácii kladie nové a náročné podmienky pre prácu s nimi. Vo vzťahu k štátnej moci je problematika informácie a najmä jej interpretácia a odstúpenie konkrétnym štruktúram mimoriadne komplikovaná. Vzhľadom na špecifičnosť problematiky informácie, napr. v spravodajskej oblasti, môžeme ju označiť aj za rizikovú. Politické vedenie je zavalené prácou a množstvom všeobecných informácií najrozličnejšie druhu. Navyše je prirodzene spojené s konkrétnym politickým prúdom – a to vo vzťahu k interpretácii prijatej informácie tvorí samostatný a prevažne rozhodujúci problém. Doba, ktorú francúzsky filozof Michel Foucault v poslednej tretine minulého storočia charakterizoval slovami, ako „čítať všetko, aby som všetko vedel“, je nenávratne minulosťou .

Ako charakterizujeme informácie a ich spracovanie dnes, aké sú hlavné problémy ? Niektoré problémy informácie v dnešnej podobe sa dajú zhrnúť do šiestich okruhov:

  1. Rýchlosti a komplexnosť udalostí , ktoré prebiehajú.
  2. Rýchlosť a komplexnosť spôsobuje, že veľa informácii sa stratí.
  3. Komplexnosť a rýchlosť neznamená iba stratu časti informácie, ale v jej dôsledku sa informácia sama cenzuruje.
  4. Informačná vlna, nápor ( búrka ) enormného množstva informácií spôsobí, že realita informácie kolabuje.
  5. Komunikačná úroveň so stúpajúcim množstvom informácií klesá.
  6. Informačná “ hustota “ za istej situácie vedie k informačnému útlmu.

Vybranie podstatnej informácie z toku všeobecných informácií je samé o sebe dôležitý a nie ľahký proces. Ak sa niekto vedecky zaoberá IX. storočím, tak k zániku Veľkej Moravy má k dispozícii iba niekoľko viet v písomných prameňoch, ktoré musí interpretovať, čo iste nie je ľahké . Ak sa zaoberáte napríklad bezpečnostnou situáciou na Blízkom východe, máte denne k dispozícii množstvo informácií – a to tiež nie je ľahké interpretovať. Oba príklady, ktoré som uviedol, t.j. IX. storočie a Blízky východ majú však spoločný základ. Odbornosť posudzovateľa a jeho schopnosť interpretácie. Pri práci s informáciou je to základná podmienka i dnes – v dobe globalizácie .

Použitie informácie je samostatný a zrejme najkomplikovanejší problém. V lepšom prípade máte zadanie zo strany konkrétnej štátnej moci – viete čo, niekto potrebuje. Kvalita zadania je samozrejme dôležitá, ale akékoľvek zadanie problému alebo naformulovanie otázky aj nepresnej, je ten lepší prípad. Výber informácie pre niekoho iného, ktorý zodpovedá za politické a iné rozhodnutia – teda ktorý očakáva informáciu, ale nekonkretizoval to – je samozrejme ten horší prípad. Nejde iba o vystihnutie senzitívnosti informácie, ale aj o odhad, čo to asi spôsobí, ak sa informácia posunie k príjemcovi a ten ju interpretuje podľa vlastnej predstavy.

Pred istým časom jedna spravodajská inštitúcia tento problém vyriešila tým, že svoju informačnú činnosť postavila na priorite „moderného, vedecky fundovaného poradenstva pre politiku a verejnosť“. Inovatívny prístup, náročný na odbornosť. Fungovalo to dosť dobre až do momentu, keď bolo potrebné zodpovedať otázku: „kto a prečo nám v noci podpaľuje autá“. Spracovať a odovzdať informáciu, odpovedať na otázku alebo odhadnúť očakávanie a dosiahnuť vzájomné porozumenie smerom ku konkrétnej štátnej moci je ten najväčší problém.

Samozrejme, s informáciou, jej interpretáciou, ďalším použitím úzko súvisí mnoho otázok, ale to už je mimo rámca nášho príspevku. Rýchlosť, komplexnosť udalostí a informácií, ktorých sme účastníkmi a zároveň i svedkami, sa v niektorých prípadoch vymykajú možnostiam bežného ľudského vnímania. To je základný problém, ktorý nesmieme pri informácii opomenúť.

Odpoveď, ako možno dnes existovať s informáciami a ich využitím, je zložitá a nedá sa jednoznačne definovať. Predpokladom na existenciu v dnešnom svete informácií, globalizácie a otvorenej súčasnosti zostáva stále konkrétna osoba, odbornosť a schopnosti. Poznáme to pod označením „ľudský faktor“. Spomenuli sme príklady z minulosti, preto i na záver príspevku jeden citát z pamätí Reinharda Gehlena: „Ak išlo o dôležité informácie, vždy som si ich poukladal na stole, zobral som ceruzku a záver, zhrnutie som napísal sám “ …..

Použitá literatúra:

Foucault, M.: Naissance de la Biopolitique. Gallimard, Seuil 2004.
Popper, K.: The Open Society and Its Enemies. Routledge, London 1945.
Gehlen, R.: Der Dienst. Mainz – Wiesbaden 1971.

Text ostatných referátov je k dispozícii po kliknutí na celý článok

Celý článok