1. Predsudky a mýty o spravodajských službách
  2. Reflexia spravodajských služieb v literatúre a popkultúre
  3. Etika spravodajskej práce

Predsudky a mýty o spravodajských službách

  • Zdroje a metódy spravodajských služieb, ciele a taktika tajných operácií aj činnosť spravodajcov sú skryté pred verejnosťou.
  • Literatúra a popkultúra zobrazuje činnosť spravodajských služieb takým spôsobom, že vzniká deformovaná predstava o ich možnostiach a pôsobení na spoločnosť.
  • Konšpiratívny charakter činnosti spravodajských služieb inšpiruje výklad historických udalostí podľa teórie sprisahaní, ktorá im pripisuje zveličený vplyv na vývoj a zmeny v spoločnosti.
  • Prax zneužívania spravodajských služieb najmä v totalitných režimoch umocňuje vedomie o ich vplyve na spoločnosť a zároveň ovplyvňuje predsudky voči službám.

Teória sprisahaní

  • Je založená na náklonnosti ľudí ku konšpiračným teóriam. Ich základom je intelektuálna obmedzenosť, objektívna neinformovanosť a chorobná podozrievavosť. Obvykle býva aj ľahko zrozumiteľná.
  • Konšpiracionizmus vychádza z predpokladu, že náhody neexistujú, zdanie klame, cieľom všetkého je moc, prospech ukazuje na pôvodcu (cui bono?) a sprisahania poháňajú históriu. Ľudská myseľ hľadá kauzalitu i tam, kde nie je koncept príčinnosti – vzťahu príčiny a účinku.
  • Konšpiracionizmus možno charakterizovať znakmi, ako sú záhadnosť, zastretie zdrojov, plagiáty a falzifikáty, vnútorná rozpornosť, záplava údajov, nekorektný výber faktov a zložité konštrukcie.
  • Konšpiracionizmus možno rozpoznať na základe znalosti fungovania spoločenských mechanizmov, poznania histórie a zdravého rozumu.
  • Konšpiračné teórie sú akousi alternatívnou teóriou moci. Inšpirujú ich psychologické, epistemologické alebo sociálne faktory.

Spravodajské služby a teória sprisahaní

  • História nepopiera, že konanie na základe tajných dohôd v politickom i podnikateľskom svete existovalo a pôsobili aj konšpiratívne záujmové štruktúry, usilujúce sa o moc.
  • V tzv. sprisahaniach ide však väčšinou o synergiu záujmov a nie o vopred dohovorenú aktívnu organizáciu sveta.
  • Jednostranný a zveličený výklad „dejinnej všemohúcnosti“ tajných služieb zbavuje vlastne jednotlivca zodpovednosti za vlastné konanie a ignoruje význam a vplyv reálnych spoločenských mechanizmov.
  • V tejto súvislosti niektorými politikmi používaný termín „spravodajské hry“ je zavádzaním a neobjektívnou charakteristikou spoločenskej reality.

Literatúra a popkultúra o spravodajských službách

  • Somerste Maugham roku 1928 pripomenul, že „práca agenta spravodajskej služby je úplne extrémne jednotvárna. Mnohé z nej je neobyčajne zbytočné.“
  • Napriek uvedenej charakteristike literatúra a popkultúra zobrazujú činnosť spravodajských služieb v celkom odlišnej rovine.
  • Podľa bývalého šéfa operačného riaditeľstva CIA Richarda M.Bissella Jr. existuje osem typov tajných operácií – tzv. aktívnych opatrení:
    1. politické ovplyvňovanie a pomoc,
    2. podpora jednotlivcov,
    3. finančná podpora a technická pomoc politickým stranám,
    4. podpora súkromných organizácií, vrátane odborov a súkromných firiem,
    5. tajná propaganda,
    6. súkromný výcvik jednotlivcov a výmena osôb,
    7. ekonomické operácie a
    8. paravojenské alebo politické operácie.
  • Mr. R.M. Bissell Jr. vynechal iba vraždy.

Tajné operácie spravodajských služieb ako námet pre beletriu alebo film

  • Špionáž, kontrašpionáž, prieskum, ako aj vplyvové opatrenia tajných služieb sú vďačným námetom pre film alebo beletriu.
  • Umelecké zobrazenie týchto námetov má obvykle jednu z troch nasledujúcich foriem:
    • špionážny román alebo film
    • dielo typu „science fiction“
    • politicko-vojenský thriller.
  • Významnou mierou býva súčasťou prezentácie námetu aj vražda ako typ tajnej akcie spravodajskej služby.
  • Beletria opisujúca rôzne tajné operácie a vplyvové opatrenia pomerne pravdivo prezentuje verbovanie a riadenie agentov špionážnych služieb.
  • Kontrašpionáž (legendovanie) a bezpečnostné akcie bývajú zachytené iba sekundárne v súvislosti s činnosťou tajných agentov.
  • Neprekvapuje, že romány ani filmy sa nevenujú otázkam spravodajskej analýzy, iba ak okrajovo v kontexte s tajnými operáciami spravodajských služieb.

TECHINT v beletrii

  • V medzinárodných politicko-vojenských thrilleroch a románoch o medzinárodných vojenských krízach sa najmä v posledných rokoch prezentujú kozmické monitorovacie systémy a technické prostriedky špionážneho prieskumu, ktoré slúžia kľúčovým postavám týchto literárnych a filmových produktov.
  • Prostriedky SIGINT-u a COMINT-u obvykle hrajú úlohu podporného nástroja vo veľkých a dramatických príbehoch.
  • Okrem toho hrdinovia špionážnych filmov používajú aj technické prostriedky, ktoré sú na úrovni science-fiction, i keď v poslednej dobe disponujú funkciami bližšími realite.

Typy a charakteristika postáv špionážnej beletrie

  • Zobrazenie hlavných postáv špionážnych románov alebo filmov ich zaraďuje do troch kategórií: šéfovia, operatívci, „krtkovia“ a odpadlíci.
  • Šéfovia bývajú vykreslení ako drsní, schopní obetovať aj podriadených, niekedy viac ako cynickí, konfliktne pristupujúci k agentom v teréne.
  • Operatívci niekedy prevyšujú šéfov morálnymi kvalitami, schopnosťou samostatného a originálneho úsudku.
  • Postavy odpadlíkov, „krtkov“ a double-agentov sú opísané tak, aby bola zreteľná motivácia ich konania, zrady a okolnosti, ktoré vystavili ich lojalitu morálnej skúške.
  • Opis jednotlivých typov býva poznačený zjednodušením, inklinujúcim k romantickému alebo realistickému obrazu špionáže.
  • Beletrizované špionážne prípady na rozdiel od obdobia tzv. studenej vojny už nemajú čierno-biely charakter.

Koniec tzv. studenej vojny a špionážna beletria

  • Prezentovanie spravodajstva, kontrašpionáže a činnosti tajných služieb v beletrii a vo filme má v súčasnosti iný charakter ako v časoch tzv. studenej vojny.
  • Autori inšpirovaní skutočnými špionážnymi prípadmi poskytujú realistickejší obraz sveta spravodajských služieb.
  • Diela prezentujúce morálnu dvojzmyselnosť alebo cynizmus spravodajskej profesie majú vyššiu výpovednú hodnotu, nielen odhaľujú tajomstvá, ale zároveň nastoľujú dôležitosť morálnych aspektov činnosti spravodajských služieb.
  • Romantické špionážne romány a filmy nemôžu verne zobraziť svet spravodajských služieb, ale mali by určovať jasnú demarkačnú čiaru medzi dobrom a zlom, ktoré je nepriateľom demokracie.

Pochybnosti o etike spravodajskej činnosti

  • Spravodajské služby spája verejnosť s porušovaním ľudských práv, s nemorálnymi metódami a cieľmi.
  • Profesia „plášťa a dýky“ je z histórie známa manipuláciami, klamstvami a legendami, dezinformáciami, podplácaním, vydieraním, sledovaním, odpočúvaním, krádežami, provokáciami, aktívnymi opatreniami i vraždami.
  • Liberáli vždy vnímali spravodajské služby s nedôverou, podozrením a pochybnosťami, či sa takéto inštitúcie zlučujú s demokratickými pravidlami spoločnosti.
  • Napr. USA počas svojej existencie dlho odmietali založiť spravodajskú službu, až kým nezískali historickú lekciu v Pearl Harbor.
  • Filozof Immanuel Kant (1797) kategoricky odmietal všetky lži ako zlé; patril k najtvrdším oponentom tajných služieb.

Základ etiky spravodajskej činnosti

  • Už generál Sun-c´zdôraznil, že „ostať v nevedomosti o situácii nepriateľa iba preto, lebo človek sa zdráha vydať sto uncí striebra na dary a platy (špiónov), je vrcholom neľudskosti“.
  • Morálnym kritériom existencie spravodajských služieb je právo štátu chrániť politickú suverenitu a teritoriálnu integritu, ako aj povinnosť brániť tieto práva pred agresorom.
  • Spravodajská činnosť musí však prebiehať v kontexte s rešpektovaním občianskych práv, slobodou prejavu, vládou zákona a pri rešpekte k iným hodnotám, ktoré sú dôležité pre spoločnosť.
  • Liberálne demokracie konajú tak iba v prípadoch, keď si to vyžaduje národná bezpečnosť a životné záujmy štátu, ale spravodajská činnosť musí byť legalizovaná a zákonom kontrolovaná.

Kritéria rozhodovania o použití spravodajských prostriedkov
Morálna „cena“ použitých spravodajských prostriedkov

  • Morálna „cena“ použitých prostriedkov závisí od toho, či objektom spravodajského záujmu je nepriateľ, protivník alebo iba pasívny partner v medzinárodných vzťahoch.
  • Napr. správa CIA adresovaná prezidentovi D. Eisenhowerovi (1954) zdôrazňovala, že USA tvárou tvár nepriateľovi sa musia „naučiť rozvracať, sabotovať a ničiť nepriateľov dômyselnejšími a tvrdšími metódami, ako používajú protivníci.“
  • Prezident G. Ford až v roku 1976 zakázal vraždy cudzích politikov.
  • Verejnosť v štátoch so závažným ohrozením (USA, Veľká Británia, Rusko, Izrael) nevníma používanie osobitných prostriedkov spravodajských služieb tak citlivo, ako je to v niektorých menších krajinách.

Legitímne výnimky z platných morálnych pravidiel

  • Spravodajská činnosť nie je jediná profesia, v ktorej sú výnimky z platných morálnych pravidiel.
  • Investigatívni novinári sa vydávajú za niekoho iného, ak chcú získať určité informácie, napr. získať dôveru vládneho úradníka, ktorý je dôvodne podozrivý z korupcie.
  • Advokáti spochybňujú na súde dôveryhodnosť svedkov obžaloby dokonca i vtedy, keď vedia, že svedok vypovedá o obžalovanom pravdu.
  • Existujú povolania a situácie, keď je nevyhnutné vybrať si medzi dvomi morálnymi princípmi, ktoré nemožno aplikovať súčasne.
  • Napr. policajti, vojaci, lekári, diplomati a podnikatelia sa tiež ocitnú v situáciách, keď riešia svoju vlastnú morálnu dilemu.
  • Dokonca Sokrates pripustil výnimočné situácie, v ktorých možno klamať, podvádzať, kradnúť, dobývať a pritom zostať dobrým človekom.

Morálne kvality spravodajských dôstojníkov

  • Skúsený dôstojník kontrarozviedky Wiliam R. Johnson zdôrazňuje, že „spravodajská činnosť je také špinavé povolanie, že by ho mali vykonávať iba ľudia s tým najčistejším charakterom.“
  • Operatívni príslušníci spravodajských služieb by mali byť skromní, spravodliví, odvážni a mierni. Očakáva sa od nich skepticizmus, odvaha a pokora.
  • Podľa bývalého riaditeľa českej rozviedky Petra Zemana pre spravodajskú službu sa nehodia ľudia, ktorí trpia prílišnou sebadôverou, nelojálni, pomstychtiví s „príliš vysoko vztýčenou zástavou nápravy verejného poriadku.“
  • Spravodajský dôstojník sa má správať k rozpracovaným osobám podľa zásady Mahathama Gandhiho: „Chcem milovať dokonca i diabla, avšak nenávidieť diabolstvo.“

Etický kódex spravodajských dôstojníkov

  • Dobrodružstvo spravodajskej služby – povedané slovami G.K. Chestertona – je založené na skutočnosti, že „sprisahanie morálky patrí medzi najodvážnejšie sprisahania ľudstva.“
  • Mravný základ spravodajskej činnosti býva definovaný v etických kódexoch spravodajských služieb, ktoré definujú etický imperatív a morálne pravidlá konania spravodajských dôstojníkov.
  • Podľa etického kódexu spravodajský dôstojník koná tak, aby svojim postupom nepoškodil ľudské bytosti, resp. aby im vznikla čo najmenšia újma.
  • Pri aktivitách súvisiacich s činnosťou subjektov, ktoré porušujú ľudské práva, sa snaží zabrániť stratám na ľudských životoch a zdraví.
  • Akákoľvek spravodajská činnosť musí byť funkčne a morálne primeraná situácii.

Zodpovednosť spravodajskej služby za ľudské zdroje

  • K agentom pristupuje spravodajská služba s plným rešpektom ich ľudskej dôstojnosti.
  • Spravodajskí dôstojníci si však musia zachovávať primeraný odstup od svojich zdrojov. Bez osobitného súhlasu nesmú s nimi vstupovať do obchodných alebo osobných vzťahov, a nesmú od nich prijímať dary či protislužby.
  • Spravodajskí dôstojníci sú povinní chrániť identitu svojich agentov, ich bezpečnosť, česť, povesť a majetok. Nesmú ukončiť svoj vzťah k informátorovi bez ohľadu na újmu, aká by z toho vznikla.
  • Citlivo sa musia riešiť prípady agentov z kriminálneho prostredia, ktorým spravodajská služba nemôže zaručiť imunitu v konaní pred súdom.

Morálna zodpovednosť spravodajských služieb

  • Spravodajské služby často lepšie poznajú situáciu v oblasti národnej bezpečnosti ako samotná vláda.
  • Spravodajské služby by nemali viesť spravodajskú vojnu bez oprávnenia vlády.
  • Nie je povinnosťou spravodajských služieb posudzovať morálne príčiny a zámery pokynov od vládnych činiteľov.
  • Spravodajská služba by nikdy nemala viesť tajnú vojnu proti osobným nepriateľom alebo štátnym orgánom, ako sú polícia alebo armáda.
  • Generál Sun-c´napísal: „ Sú i také rozkazy panovníka, ktoré sa nesmú poslúchať.“

Bývalí príslušníci ŠtB v spravodajských službách

  • Podľa poradcu rumunskej vlády pre spravodajské služby – špecialistu CIA – Larry L. Wattsa „nabádania NATO a iných západných inštitúcií sa často nesprávne vysvetľovali ako volanie po odstránení všetkých skúsených príslušníkov.“
  • Obavy sa týkali iba jednotlivcov, ktorí sa dopustili porušovania ľudských práv alebo pôsobili v operáciách proti NATO, prípadne mali pochybnú lojalitu.
  • Podľa názoru J. Kohutiara „bezpochyby veľa spravodajských talentov a perál sa stratilo pri nulovom riešení – pretože dobrý spravodajský dôstojník je ako vzácna perla.“
  • Skúsený expert CIA Larry L. Watts kriticky poukazuje na to, že čistkou postkomunistické technologicky zaostalé služby so slabými zdrojmi stratili pomerné výhody v oblasti ľudských zdrojov (HUMINT).