Juraj Kohutiar – Spravodajská etika
Neoficiálna verzia 2006
Z anglického originálu preložil Pavel Šiša
Úvod
1. Na tajných službách je niečo nekalého – treba sa mať na pozore
2. Prečo ich potrebujeme? – Morálne dôvody na existenciu tajných služieb
3. Kto sú? Čo robia?
4. Nie sú také, aké bývali – nové výzvy a nový vývoj
5. Skončia špióni po smrti v pekle? – Prostriedky a metódy tajných služieb
6. Ako riešiť dilemy? – Aplikácia teórie spravodlivej vojny na spravodajskú činnosť
7. Kde je bod rovnováhy? – „Špeciálne prostriedky“ verzus „ľudské práva“
8. Dokonalý špión – vnútorná kultúra tajnej služby
Úvod
V posledných 10 až 15 rokoch rastie záujem o „etiku spravodajskej činnosti“. O tejto téme vyšlo niekoľko populárnych i odborných článkov, autori s dlhoročnými skúsenosťami v spravodajských službách jej venujú čoraz viac miesta vo svojich knihách. Napriek tomu stále chýba dôsledná morálna teória tajných služieb. Táto práca stále čaká na odborníkov z oblasti etiky a morálky. Niet pochýb o tom, že rôzne filozofické školy by vedeli poskytnúť rôzne výklady.
Ambíciou tejto práce je poskytnúť o niečo viac ako reakciu úplného amatéra na morálne a etické dilemy tajných služieb. Vychádza zo zdravého rozumu a pomerne široko prijímaných princípov. V práci sa uvádzajú citáty z diel antických autorov ako pomerne najprijateľnejších (alebo aspoň najmenej kontroverzných) autorít, spoločných pre kultúru Východu i Západu. Výber jediného moderného filozofa Immanuela Kanta pre diskusiu o najzložitejších témach vychádza z toho, že je zrejme najtvrdší oponent praktík tajných služieb. Je samozrejmé, že súčasná odborná literatúra poslúžila na konzultáciu. Zvláštna vďaka patrí bývalému riaditeľovi českej spravodajskej služby Petrovi Zemanovi, môjmu dávnemu priateľovi, ktorý trpezlivo sledoval zrod tejto knižky, prispieval svojimi pripomienkami a poznámkami a ktorého tu často citujem. Cieľom publikácie je najmä poskytnúť pomoc tým, ktorí prednášajú o tejto téme, ako aj ich študentom, môže byť však užitočná pre príslušníkov tajných služieb alebo aj pre ľudí mimo nich, ktorí prichádzajú v rámci svojej práce do styku s touto oblasťou–politikov, poslancov, pracovníkov justície…
Cieľom knihy je venovať sa najbežnejším a najnaliehavejším etickým problémom, či už sú predmetom obáv verejnosti alebo sa vynárajú počas každodennej práce tajných služieb. Kapitola 1 prezentuje tieto problémy a kapitola 2 zdôvodňuje potrebu a samotnú existenciu tajných služieb . Je tu pohľad na historickú perspektívu týchto služieb, ich existenciu v dobrých a zlých štátoch, ako aj na ich význam v modernej dobe a v demokracii. Meniaci sa charakter a úlohy tajných služieb v historickej perspektíve prezentuje kapitola 3, uvádzajú sa rôzne typy tajných služieb a ich špecifiká. Hľadá sa definícia pojmu „spravodajská informácia“ a diskutuje sa o klesajúcej úlohe „klasickej špionáže“ v súčasnosti. Kapitola 4 sa zaoberá dopadom zmien v prostredí spravodajských služieb za posledných 20 rokov, najmä po skončení studenej vojny, vzhľadom na rast organizovaného zločinu, stúpajúce vedomie verejnosti o ľudských právach, revolučné zmeny v oblasti techniky a informatiky, šírenie terorizmu a vzostup medzinárodnej spolupráce. V kapitole 5 sa rozoberajú morálne a etické dilemy súvisiace s používaním špecifických prostriedkov a metód tajnými službami. Kapitola 6 predstavuje kritériá teórie spravodlivej vojny a navrhuje ich aplikáciu pre spravodajskú činnosť. V kapitole 7 sa skúma rovnováha medzi narušovaním práv jednotlivca a potrebou kolektívnej bezpečnosti. Posledná kapitola 8 hľadá vlastnosti „dokonalého špióna“ ako aj individuálny a kolektívny etos tých, ktorí pracujú v tajných službách.
Vzhľadom na nedostatok presnosti v populárne používanej terminológii v celej knihe používam všeobecný a trochu neobratný výraz „tajné služby“, čím myslím najmä služby zahraničného spravodajstva a vnútorné bezpečnostné služby. Kniha obzvlášť nešpecifikuje rozdiely medzi rôznymi typmi tajných služieb a deľbu práce medzi nimi, v tomto je celkom všeobecná, zameriava sa hlavne na etické problémy operatívnej práce (v zahraničí i vnútroštátne).
Autori, ktorí píšu o spravodajskej činnosti, niekedy žartujú, že kniha o etike spravodajskej činnosti musí byť veľmi krátka. Táto kniha je pomerne krátka na to, aby pokryla všetky možné dilemy a niektorí čitatelia môžu mať pocit, že by bolo treba ešte viac. Napriek tomu si myslím, že by mohla poslúžiť ako úvod do ďalšieho skúmania…
Autor
